LabMaster Roman: zo Slovenska do Afriky a naspäť, učí nádejných študentov zábavne tvoriť aplikácie
Dokázať správne viesť mladých ľudí nie je v dnešnej dobe najjednoduchšie. Vidieť im do hláv, posmeliť či naviesť správnym smerom je úloha hodná Herkula. A predsa sa to dá. V OpenLabe labmastrujú LabMastri. Za každým LabMastrom nie je len mentor s cieľom „vytrieskať“ zo študentov čo najviac. Je to človek, ktorý je nielen odborníkom v tom, čo robí, ale hlavne nadšencom, ktorý vystúpil zo svojho pohodlia technologickej firmy a všetky svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti predáva ďalej – našim OpenLab študentom. V OpenLabe aktuálne máme sedem LabMastrov. Sú to špecialisti na vývoj aplikácií, hier, IoT a umelú inteligenciu. Úlohou LabMastra je naučiť študenta základy danej technologickej oblasti a následne mu pomôcť pri práci na jednotlivých projektoch, a to v rámci piatich hodín do týždňa. Vďaka svojmu nadšeniu vytvárajú z mladých IT talentov budúcich technologických lídrov. Okrem toho, že sú našimi „heroes“, sú to predovšetkým ľudia s príbehmi, vďaka ktorým ich máme v našom OpenLabe. Poďme si ich predstaviť.
LabMaster Roman
junior C# developer v Siemens Healthineers
Roman labmastruje v OpenLabe na SPŠ IT v Kysuckom Novom Meste. Učí 21 študentov tvoriť aplikácie v C#, Xamarin.forms a Microsoft.NET technologiách. K vzdelávaniu má blízko už dlhšie. Už niekoľko rokov sa venuje deťom a mládeži ako animátor aj v rámci organizácie eRko na Slovensku. Svoje skúsenosti využil aj v Keni, kde sa venoval mladým chalanom z ulíc Nairobi. Viac o sebe a svojom labmastrovaní prezrádza v rozhovore.
Kde pracuješ a čo je náplňou tvojej práce?
Od februára 2019 pracujem ako junior C# developer v Siemens Healthineers v Žiline, kde som aj študoval. Podieľam sa na vývoji softvéru, ktorý pomáha rádiológom pri stanovovaní diagnóz pacientov po vyšetreniach na CT/MR scanneroch. Počas školy som približne rok a pol pracoval ako študent vo firme Samtech, s.r.o v Žiline na pozícii Junior Java developer, kde som nabral prvé skúsenosti priamo z vývojárskej praxe.
Aká bola tvoja motivácia stať sa LabMastrom v OpenLabe?
Už roky sa venujem dobrovoľníckej práci, práci s deťmi a mládežou. Baví ma to, obohacuje a posúva vpred. O to väčšia je moja radosť keď vidím, že aj tí, ktorým slúžim, rastú a napredujú na svojej vlastnej ceste fomovania osobnosti. Preto ma hneď zaujala aj ponuka byť LabMastrom a každú svoju nadobudnutú vedomosť a zručnosť vo svojom odbore a v práci rád posúvam ďalej študentom a spolu sa tak posúvame vpred.
Spomenul si, že sa venuješ dobrovoľníctvu a práci s mládežou. Kde si bol a čo si robil? Mohli by sme si niečo vziať ako pozitívny príklad a inšpirovať sa?
Áno. Okrem toho, že sa už dlhšie venujem dobrovoľníctvu na Slovensku, v roku 2018 som dostal možnosť takto poslúžiť aj v africkej Keni. Päť mesiacov som bol s mladými chalanmi z ulíc hlavného mesta v rehabilitačnom centre, kde sa snažia zbaviť svojej závislosti na rôznych omamných látkach, dovzdelávať sa a následne resocializovať. A ja som sa im v tom snažil tiež aspoň trochu pomôcť. Spolu sme sa učili robiť s počítačom, hrali futbal, tancovali, pracovali v záhrade, cestovali za ich príbuznými, modlili sa… bežné veci, pri ktorých vznikali niekedy aj zaujímavé rozhovory na rôzne témy. Mnohí z nich boli odhodlaní pre zmenu svojho života k úspešnému a zdravému fungovaniu v budúcnosti. Potrebovali len pomocnú ruku a podporu.
Nerád by som sa vyjadroval ku kvalite vzdelávania v Keni. Až tak som sa v tom nevŕtal, aby som to teraz vedel mienkotvorne zhodnotiť a porovnať, či je na tom školstvo v Keni lepšie alebo horšie ako na Slovensku. Myslím, že obe krajiny majú čo robiť. :)
V čom vidíš najväčšiu pridanú hodnotu projektu OpenLab?
Hodnotu vidím najmä v snahe o zmenu. Hovorí sa, že zmena je život a v mnohom je to pravda. Niektoré veci sú dobré také aké sú, že fungujú ako fungujú. No mnohé potrebujú neustálu pozornosť a prácu na ich vylepšení. To predsa robíme každý deň aj v práci – vylepšujeme čo nie je dokonalé. OpenLab sa snaží o zmenu v školstve, ktoré nie je výnimkou. Zmeny môžu byť dobré aj zlé, môžu viesť k lepšiemu alebo horšiemu. Zmena, ktorú prináša OpenLab iným spôsobom učenia, sa mi zdá dobrá. Aj preto som sa rozhodol pridať a pomôcť.
Dokážu študenti spolupracovať v slobodnom a rovnocennom prostredí, ktoré OpenLab vytvára?
Dokážu. Z mojich skúseností z dobrovoľníckej práce, ktorú som už spomínal, som sa naučil, že toto je to prostredie, v ktorom dokážu vedení rásť najefektívnejšie. Keď vidia, že ten, kto sa im venuje, je obyčajný človek, ktorý nie je majster sveta a nehrá sa naňho, ale dokáže sa s nimi zabaviť, pokecať, zavtipkovať, ktorý s nimi proste len prežije ich starosti a trápenia, úspechy a radosti. Sám sa mám ešte veľa čo učiť a som stále mladý, no na toto som už stihol prísť a viem, že aj mne sa lepšie pracuje v spoločnosti kamarátov než súperov.
Čo by si odporučil svojim študentom, aby z času strávenom na strednej škole získali čo najviac?
Tento čas je jeden z kľúčových, ak nie aj najkľúčovejší, ktorý majú na to, aby investovali do seba – do rastu svojej osobnosti. Či už profesne alebo osobnostne. Osobnostne sa mi to zdá ešte vážnejšie. Preto sa v OpenLabe okrem technologických vedomostí a zručností snažíme rozvíjať aj iné dôležité parametre kvalitných ľudí, ako sú zodpovednosť, spoľahlivosť, samostatnosť, ale aj tímovosť, vzájomnú komunikáciu a mnohé ďalšie. Prijímame výzvy najmä voči svojím vlastným ja. Tie technologické sú len prostriedkom, popri ktorých sa učíme tieto dôležitejšie veci. Preto nielen našim študentom, ale všetkým mladým odporúčam, aby využili tento čas čo najlepšie. Aby sa aktívne zapájali do života okolo a robili niečo navyše – čo od nich nikto nežiada na domácu úlohu. Či už je to v OpenLabe alebo inde. OpenLab je len jednou z možností v širokej ponuke.
Autorka článku: Barbora Rusiňáková v spolupráci s LabMastrom Romanom Popperom, expertnou dobrovoľníčkou Lenkou Košaňovou a OpenLab študentom Erikom Žákom
Autorka je exekutívna manažérka vzdelávacej organizácie OpenLab.
