Denník N

Koronavírus a Rómovia v osadách

Foto: Romano nevo ľil
Foto: Romano nevo ľil

Bratislava  nie je Slovensko. O tom boli pre mňa aj informácie mojich známych z východného Slovenska, ktorí pracujú v rómskych osadách a vyčlenených komunitách. Pandémia koronavírusu priniesla učebnicové dôkazy o tom, že chudobný človek je zraniteľnejší, ohrozenejší a bezradnejší. Jeho  dostupnosť k základným potrebám, či akýmkoľvek službám je oveľa obtiažnejšia, než u ľudí, ktorí nežijú v extrémnej chudobe.

Napríklad také rúško. Kde v chatrči by sa vzal šijací stroj alebo vyradené posteľné prádlo? Alebo učenie sa detí online spôsobom. Skadiaľ by vzali rodičia počítač a internet? Každý pochopí, že byť v karanténe v osade je oveľa ťažšie ako v rodinnom dome, či trojizbovom byte. Ponuré však je, že sa potvrdzujú teórie o tom, že hľadať v ťažkých časoch vinníka v komunitách, ktoré sa  nedokážu brániť je ľahšie a že tento nástroj vytiahli niektorí novinári. Prečo napríklad zdôrazňujú etnicitu pri informácii o človeku, ktorý sa vrátil zo zahraničia a neostal v karanténe? Prečo niektorí používajú obľúbené hanlivé označenie – neprispôsobiví? Kto je neprispôsobivý? Tristo ľudí v komunite sa správa celkom inak ako by sa mali? Starosta obce alebo riaditeľka základnej školy, ľudia, ktorí sú s miestnymi Rómami v dennodennom v kontakte  by s týmto tvrdením určite nesúhlasili. Ani lekár, ktorý ich dôverne pozná nepovie, že všetci sú rovnakí. V ktorej obci by boli obyvatelia nadšení, keby sa pri negatívnych skutočnostiach zovšeobecnilo, že skutok urobili Slováci z obce XY? Prečo sa sústreďujú novinári väčšinou na rómske osady a neprinášajú informácie z lokalít, kde žijú Rómovia  integrovane?

Stovky ľudí  v dnešných dňoch, starostovia, terénni sociálni pracovníci, vedúci komunitných centier, učitelia  sa snažia pomôcť obyvateľom osád. Ešte sa nestretli v živote s pandémiou. Rovnako ako väčšina z nás. Keď nevieme pomôcť v týchto lokalitách, tak ich obyvateľom neubližujme. Nemusíme robiť tak z lásky, ale v našom spoločnom záujme, pretože tu žijeme spolu. Etika novinára v zobrazovaní menšín nie je dnešná záležitosť a mnohí novinári pochopili jej princípy a zásadu, že je postavená v prvom rade na ľudskosti. Nedopusťme, aby súčasná neľahká doba prevalcovala  roky akceptované princípy a nezameňme normy platiace v každom demokratickom štáte za bulvárnu žurnalistiku.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Agnes Horváthová

Zakladateľka a štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom. Vyštudovala žurnalistiku v Bratislave. Rómskej téme sa venuje od roku 1991. Najprv ako dopisovateľka rómskych novín a časopisov na Slovensku i v Čechách. V rokoch 1995 – 1999 pracovala ako projektová manažérka v Nadácii pre podporu občianskych aktivít. V rokoch 2000 – 2006 administrovala projekty Svetovej banky pri Úrade vlády SR a na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR zamerané na integráciou rómskych komunít. Pracovala tiež ako PR manažérka na Úrade splnomocenkyne vlády SR pre rómske komunity. Dve funkčné obdobia bola členkou Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny pri Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny za rómsku národnostnú menšinu.