O polievke.

Moja najmilšia osoba, okrem Pani Baginovej (mama) je samozrejme moja priateľka – volajme ju Bařbořka. Trávime spoločne veľa času, lebo sme nielen prakticky susedia, ale aj doba nám ako páru vzácne praje a nie sme v tom sami. Máme to dženderovo v oboch domácnostiach vyrovnané. Bařbořka má houmofis a napriek tomu vstáva ešte skôr, ako ja, keď som vo svojom živote jediný krát skutočne pracoval (inšpirujú ma internety) ešte ako učeň v tlačiarni. Ja som voľná noha, kaviarenský povaľač s požičaným koťogom, a hovoria tomu aj umelec v slobodnom povolaní. Bařbořka s malými prestávkami neustále pracuje, občas stihne aj jogu. Ale vtedy musím byť zavretý kuchyni, alebo na záchode. Bařbořka má aj balkon, ale nie je z neho akosi komu mávať, navyše ja potom spotrebujem viac tabaku, ako treba, občas sa k tomu pridajú bublinky a predsa len, človek aj napriek pohnutým časom by mal zachovávať určité dekorum. Navyše na balkone je celkom sviežo a Bařbořka k asáne potrebuje len laptop a zrkadlo a nie moje udivené pohľady. Kým sa ona vracia k práci, aby ťahala domácnosť, ja poťahujem dym z cigarety, dôležito uśrkavam kávu z požičaného koťoga a uvažujem, čím nás budem živiť. Teda, čo dnes navarím. Má doma taký ten riad s rodinnou pamäťou. Kuchynské hrnce s modrým smaltovaným dnom a cibulákovvým vzorom na bielom pozadí. Navariť v ňom jedlo zlé a bez lásky by bol hriech a chodili by ma strašiť všetci nebohí príbuzní z oboch strán. Dnes to bola zeleninová polievka, ale radšej ju volajme Minestrone. V menšom hrnci som najprv urobil zeleninový vývar, neskôr aj halušky s medvedím cesnakom a do väčšieho postupne pridával nakrájanú zeleninu, ak medzi zeleninu počítame aj tú slaninku od Pani Baginovej, tak aj tú. Zrazu som si pri varení spomenul na nebohú starú mať. Tetu Križkovú, tak ju celá dedina volala. Toho času obyvateľku cintorína v Mudroňove. Týmto chcem čitateľa zároveň upozorniť na svoj triedny pôvod. Buržujom som sa stal neskôr a z vlastnej vôle, čo je zároveň dôvod prečo nebývam v dome s balkonom niekde na Palisádach. Neviem šetriť peniazmi, slovami, ani zeleninou v polievke. Tým posledným a jediným sa asi podobám na Bařbořkinu babičku. Teraz si tú polievočku trošku prihrejem: Naložil som mojej milej do taniera kopcom. Nie je to pri polievke oxymoron, fakt sa to dá. Nastrúhal parmezán. Bařbořka pri prvom súste zavrela oči a hovorila, že jej tá chuť niečo pripomína. Vždy má zavreté oči, keď jej jedlo chutí a ja ju potom musím budiť. Teraz ich však otvorila sama, zadívala sa na ten cibulákvvý hrniec a začala plakať. Pri hrnci videla stáť babičku a v polievke sa jej vrátilo teplé objatie.

Následne som ju radšej začal objímať ja. Jednak, aby precitla (mýliť si partnera s babičkou nie je vo vzťahu ideálne) a jednak preto, že si to zaslúži.

A také objatie si zaslúžime všetci. Verím, že ho máte. Viem že okrem nebohých v duchu objímate aj svojich „bohých“ príbuzných a kamarátov a že čoskoro sa tak stane aj osobne. Zatiaľ ale rýchlo späť do kuchyne. Prihrievajte si svoju plievočku a potom šup k oknám a na balkony. Vidíme sa!