Denník N

Talár nerobí sudcu neviditeľným

Sudca, ktorý si oblečie talár sa pre tých, ktorí s ním prídu do kontaktu, ktorí vidia ako „súdi“, nestáva neviditeľným.
Naopak, pre väčšinu sa jedná o jedinečný, celoživotný zážitok a dojem, ktorý si z jednania predstaviteľa súdnej moci odnáša. Je jeho neopakovateľným, osobným dojmom, cez prizmu ktorého sa bude pozerať, a hodnotiť celú justíciu.

Talár nerobí sudcu neviditeľným

Ako búrkové mračná prelietajú médiami reakcie na obvinenia viacerých sudcov z korupčného správania.

Už sa začínajú  ozývať aj prvé hlasy z prostredia justície.

Nielen sudcom, ale všetkým demokraticky zmýšľajúcim osobám záleží na tom, aby sme mali nezávislú, spoločnosťou rešpektovanú súdnu moc, ktorá sa teší veľkej úcte a autorite nielen u odbornej, ale aj laickej verejnosti.

Prispeje to k právnej istote, čistote vzťahov medzi ľuďmi, lepšie sa bude pracovať advokátom, prokurátorom, notárom aj exekútorom.

Zážitky, ktoré mnohí s týmto tretím pilierom moci v štáte máme, nás vedú k zamysleniu, či si svoju významnú, nezastupiteľnú a náročnú pozíciu uvedomujú aj samotní sudcovia.

Médiá a sila ich slova, rétorické cvičenia politikov, majú nepochybne silnú moc a môžu do určitej miery ovplyvniť zmýšľanie ľudí.

Ale..

Aj keď sa sudcovi, ktorý je zavalený mnohými spormi na dennej báze môžu zlievať mená, tváre a trápenia (kauzy), s ktorými sa na neho sporiace sa strany obracajú, alebo sú pred neho  nedobrovoľne postavené,  neplatí to naopak.

Sudca, ktorý si oblečie talár sa pre tých, ktorí s ním prídu do kontaktu, ktorí vidia ako „súdi“,  nestáva neviditeľným.

Naopak, pre väčšinu sa jedná o jedinečný, celoživotný zážitok a dojem, ktorý si z jednania predstaviteľa súdnej moci odnáša,je jeho neopakovateľným, osobným dojmom, cez prizmu ktorého sa bude pozerať, a hodnotiť celú justíciu.

Sudcovia si to možno neuvedomujú, ale sporové strany si často zapamätajú každý detail z ich vystupovania, výraz tváre, tón a farbu hlasu, gestá.

Súdny spor je pre každého, bez výnimky, stresujúcim zážitkom, záťažou. Sudca je ten, od názoru ktorého závisí, z pohľadu sporovej strany, doslova všetko. Celý osud človeka je často v rukách sudcu.

Možno to niekoho prekvapí, ale drvivá väčšina predstupuje pred sudcu s pocitom úcty a rešpektu, ktorý vzbudzuje jeho autorita, či strach z neznámeho. Ale  aj s dôverou v spravodlivé rozhodnutie. Vystupovanie sudcu môže tento dojem umocniť, alebo človeka obrať o všetky ilúzie.

Preto je pochopiteľné, že strany v pojednávacej miestnosti pozorne sledujú prejavy sudcu, vnímajú jeho mimiku, nielen čo  povie, ale aj AKO to povie, snažiac sa uhádnuť, vyčítať, aký bude ortieľ.

Aj keď sú laikmi, a často ani nerozumejú tomu, čo sa na pojednávaní deje a celej procedúre, neunikne ich pozornosti, že sudca nie je pripravený, že niektorá informácia, ktorú mu poskytli, poslali s vervou, že to je to, čo ho určite presvedčí o ich práve, sa niekde stratila v spise a sudca horúčkovito listuje, aby ju našiel.

Začnú pochybovať.

Ak sudca na nich zvýši hlas, alebo majú pocit, že ich ignoruje, alebo pred nimi útočí na ich advokáta, vyčíta mu neschopnosť ( a pre tieto účely je irelevantné či oprávnene), pochybujú.

Výrok  rozsudku znamená často silnú ranu pre človeka. Vyvolá v ňom vlnu emócií, pocit krivdy, nespravodlivosti, bezmocnosti, strachu. Nasleduje nespavosť, obavy, ako dopadne odvolanie. Súdny spor človeka emocionálne vyžmýka.

Sporová strana si berie rozhodnutie sudcu osobne, nie je profesionál a ani ním nechce byť. Emócie zatienia zdravý úsudok aj v prípade korektného prístupu.

Ak bol osobný zážitok občana (ale aj cudzinca) so stretom so slovenskou justíciou dobrý, mal pocit korektného, spravodlivého zaobchádzania, nepokazia mu ho ani hanlivé články v médiách. Bude schopný selektovať a pochopiť, že to, o čom sa píše, je zlyhanie jednotlivca.

Pokiaľ mu  však to, čo zažil, pripomínalo nočnú moru, a temnú spomienku, ktorú by najradšej vymazal z pamäti, neuveril by ani stovkám PR článkov písaných na ódu justície.

K verejným diskusiám na túto tému sa možno hodí pripomenúť si

znenie P r e a m b u l y zásad sudcovskej etiky, ktoré boli prijaté Súdnou radou Slovenskej republiky,

ako ústavného orgánu zabezpečujúceho nezávislé postavenie súdnej moci od ostatných orgánov verejnej moci,

z akého dôvodu ?

„1) majúc na zreteli, že na európskej úrovni je právo každej osoby na nezávislý

a nestranný súd právom, ktoré je zárukou dodržiavania ľudských práv

a základných slobôd podľa čl. 6 Dohovoru a príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,

2) uvedomujúc si, že pravidlá etického správania sa sudcov sú dôležitým

faktorom pre dôveru v justičný systém, pre ochranu ľudských práv

a posilnenie myšlienky právneho štátu ako aj pre prevenciu a obmedzenie

korupcie v justičnom systéme.“

A za všetky zásady sudcovskej etiky uvedené v tomto dokumente sa záverom hodí pripomenúť len jeden,  Článok III, s nadpisom

Pravidlá etického správania sa sudcu vyplývajúce zo všeobecných zásad

1) Sudca rešpektuje a presadzuje nezávislosť, bezúhonnosť, morálnu integritu a nestrannosť súdnictva a vyhýba sa nevhodnému správaniu či vystupovaniu vrátane takého, ktoré objektívne vzbudzuje dojem nevhodnosti.

2) Sudca nezneužíva sudcovskú funkciu na presadzovanie vlastných, osobných či ekonomických záujmov, alebo osobných či ekonomických záujmov iných osôb.

3) Sudca vykonáva svoju funkciu nestranne, profesionálne, svedomito a dôsledne.

4) Sudca vzbudzuje a chráni zdanie nestrannosti, a to aj v konaniach, keď verejnosť prejavuje silné pozitívne alebo negatívne emócie voči účastníkom konania.

5) Sudca netoleruje, ani nepodlieha nijakým vonkajším ani vnútorným tlakom, či obavám z kritiky, hrozbám, priamym ani nepriamym snahám ovplyvňovať jeho prácu bez ohľadu na ich zdroj, motívy či príčiny.

6) Sudca vo vzťahu k účastníkom konania, svedkom, právnym zástupcom ako aj k iným osobám, s ktorými prichádza do styku v rámci svojej funkcie, vystupuje s trpezlivosťou, dôstojnosťou a zdvorilosťou.

7) Sudca neposkytuje žiadne verejné vyjadrenia, ktoré by mohli mať podstatnejší vplyv na výsledok prejednávaných vecí, na spravodlivý proces alebo pojednávanie, a tak vo verejnosti vyvolať dojem, že je zaujatý a neobjektívny. Netýka sa to právoplatne skončených vecí.

8) Sudca vykonáva svoje osobné a mimosúdne aktivity tak, aby bolo minimalizované riziko ich konfliktu s jeho povinnosťami vyplývajúcimi zo sudcovskej funkcie.

9) Sudca sa nepodieľa na takom druhu aktivít, ktoré by narušovali riadne plnenie jeho sudcovských povinností.

10) Sudca nesmie byť členom najmä organizácií presadzujúcich a hlásajúcich nenávisť či praktizujúcich nezákonnú diskrimináciu osôb z dôvodu ich rasového a etnického pôvodu, pohlavia, vierovyznania, národnosti alebo sexuálnej orientácie.

11) Sudca nesmie vyžadovať ani prijímať žiadne dary, ani výhody a výsady, nech už majú akúkoľvek podobu a sú ponúkané jemu, najmä v snahe ovplyvniť tak rozhodnutie sudcu.

A krásnou bodkou na záver môže byť článok IV odsek 1  s nadpisom

Záruky dodržiavania zásad sudcovskej etiky

Hlavným garantom dodržiavania zásad sudcovskej etiky sú samotní  sudcovia, ktorí sú presvedčení o ich správnosti a ktorí ich dobrovoľne akceptujú a aplikujú.

A takých je mnoho, len škoda, že ich hlas zaznieva tak slabo.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..