Denník N

Americký sen, ISIS a Tri večery

Starý kontinent sa s desivo cynickým úsmevom vysmieva tomu novému, ktorý bez zábran verí americkému snu. Vraj človek dokáže čokoľvek, po čom túži, ak sa snaží. Treba podotknúť, že Slováci sú odborníci vo vysmievaní sa veľkým túžbam a snom. Niekedy mám pocit, že práve tento postoj núti mnohých mladých do nikde nekončiacich driemot, neschopnosti niečo robiť. Starších zase presviedča, že je pre nich už neskoro. A všetkých väčšinou spája to isté – každú svoju snahu zahodia skôr, než začnú.20130921_USD000_0

Načo by sme aj začínali. Všetko je na nič, nič nie je kvalitné, všetko by sme vedeli spraviť inak. Prepínajúc kanály komentujeme kvalitu programov a smejeme sa titulkom bulvárnych novín. Prečítal by som si niečo kvalitné, ale ani sa nepokúsim napísať to. Sme na to príliš malí? Príliš leniví? Alebo sa príliš bojíme robiť ťažké veci, lebo nás niekto vysmeje, niečo sa nepodarí?

Nech to spraví niekto iný.

Raz som bola dobrovoľníčkou na akcii, na ktorej sme čakali účasť pár stoviek ľudí. Pripravovali sme ju mesiace a týždne dopredu, týždeň pred akciou sme boli v plnom nasadení. Vo veľký deň Dé prišlo  okolo 60 ľudí. Keď nám došlo, že vybavená kyvadlovka nikoho viac neprivezie, dobrovoľníkov bolo pomaly viac než účastníkov a vôbec som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať. Potom však za mnou prišiel organizátor a s úsmevom mi povedal: „Spravíme to pre tých päťdesiat ľudí, akoby to bolo pre tristo.“ A vtedy som si uvedomila, že o tom to vlastne všetko je. Je jedno, či vec, ktorú robíte poteší či niečo naučí jedného človeka, alebo tisíc. Ten jeden človek, alebo už len nádej, že to jedného človeka zmení… že to, čo robíme, v ňom niečo pohne… ono to za to jednoducho stojí.

Tri veceryAj to je jeden z dôvodov, prečo sme začali s organizáciou akcie o ľuďoch prenasledovaných Islamským štátom. Možno trochu v kútiku duše dúfam, že sa príde pozrieť kamarát, ktorého som zazrela pochodovať s náckami po Bratislave. Nemyslím si, že tá akcia zmení celý svet. Stačí, keď zmení jeden pohľad. Alebo keď výťažok zo zbierky pomôže jednému utečencovi… možno práve jemu sa splní taký malý americký sen, keď dostane novú šancu na život.

Naša akcia už prešla hodinami vymýšľania, organizácie, vyjednávania, ktoré ani zďaleka nekončia. Ak by ste mali chuť, príďte sa pozrieť. Možno očité svedectvá Slovákov, ktorí boli v Iraku a Sýrii, niečim vo vás pohnú. Možno sa niečo nové naučíte. Možno si len 12.-14. augusta spravíte pekný výlet do Hlohovca. Alebo sa rozhodnete, že by bolo fajn spraviť niečo podobné vo vašom meste. Neviem. No dvere máte otvorené.

facebook.com/trivecery

Teraz najčítanejšie