Bude to bolieť. Kraj môže prísť o 30% daňových príjmov.
Odhad daňových príjmov pre Trenčiansky samosprávny kraj sa na tento rok pohyboval na úrovni takmer 103 milióna eur. Hoci celkový dlh kraja je v porovnaní s ostatnými územnými celkami stále nadpriemerný, úverovanie v kombinácii s osekávaním výdavkov sa javí ako jediné možné riešenie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila prepočty, aký bude mať koronavírus vplyv na financovanie samospráv. Scenáre neprinášajú žiadne pozitívne informácie. Najmä čo sa týka samosprávnych krajov. Ich fungovanie je takmer plne závislé od výšky podielových daní. V prípade Trenčianskeho samosprávneho kraja možno počítať s dvoma modelmi:
- model č. 1 – výpadok na úrovni 16 mil. eur
- model č. 2 – výpadok na úrovni 27,4 mil. eur
Odhad daňových príjmov pre Trenčiansky samosprávny kraj sa na tento rok pohyboval na úrovni takmer 103 milióna eur. Ďalšími príjmami pre kraj sú transfery (najmä prenesený výkon štátnej správy) a iné nedaňové príjmy (napríklad nájom). Ich výška je nemenná a stabilná.
Ako z tejto situácie von? Odpoveď vôbec nie je a nebude jednoduchá. Výdavková časť rozpočtu je členená (v eurách):
- Sociálne zabezpečenie: 28 mil.
- TSK: 12,9 mil.
- Doprava 40,2 mil.
- Kultúrne služby 5,5 mil.
- Vzdelávanie: 62 mil.
Za daných okolností existujú teoreticky iba dve možnosti. Dramatické škrty v kapitálových výdavkoch, alebo úver na tieto investičné aktivity. Dnes sú kapitálové výdavky rozpočtované na úrovni 70 mil. eur. Z toho 75% (53,6 mil.) tvoria eurofondové projekty, a teda „európske“ peniaze. Zvyšná časť zhruba 16,5 mil. pochádza z vlastných zdrojov. Ak by sme vychádzali z prvého z dvoch pesimistických scenárov škrty na tejto úrovni by boli dostačujúce. V prípade druhého variantu a výpadku cez 27 miliónov by vucke ešte chýbalo viac ako 11 miliónov eur. Hľadať takúto sumu v štruktúre bežných výdavkov je priam nemožné. Kraj môže časť financií ušetriť v prevádzke úradu a v autobusovej doprave. Nebudú však v takej výške, aby sa čo i len približovali k avizovaným výpadkom. Sociálne služby sú už dnes rozpočtovo na hrane a všeobecne by potrebovali násobne viac financií. Značnú časť v kapitole vzdelávanie tvorí transfer na prenesený výkon štátne správy (stredné školstvo). Marginálna suma (niečo cez 5 miliónov) ide na originálne kompetencie ako školské internáty, jedálne a centrá voľného času). Obdobne to platí aj pri galériách, knižniciach, alebo pri Trenčianskom hrade (položka kultúrne služby).
Hoci celkový dlh kraja je v porovnaní s ostatnými územnými celkami stále nadpriemerný (32% vs. 19%), úverovanie v kombinácii s osekávaním výdavkov sa javí ako jediné možné riešenie.
Tu však bude potrebný nielen úver na investície, ale aj úver na prevádzku. Čo bude vyžadovať aj zmenu legislatívnych podmienok, za ktorých si môže samospráva zobrať prevádzkový úver na dlhšie obdobie ako je rozpočtový rok.
Bude to bolieť a vyžadovať rázne rozhodnutia. Iná cesta (dnes) neexistuje.
