Denník N

Poberaj sa Marec?

Blog reaguje na článok od Samuela Marca: Čakanie na bombu.

Poberaj sa Marec?

Image by Free-Photos from Pixabay 

Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť aj horšie

Milý Samo. Mám rád tvoje články. Sú vecné, vybrúsené a vtipné. Tvoj článok Čakanie na bombu ma ale nepríjemne zaskočil. Chápem. Každý má svoju temnú hodinku. Ja mávam pravidelne svoj splín, svetabôľ, a poznám aj utrpenie mladého Werthera (hoci už mladý nie som). Áno, väčšinou je dobré podeliť sa o svoje strachy a obavy. Ale v tejto situácii to nepomôže. Ani tebe ani ostatným. Lebo pocit beznádaje a zlá nálada sú vysoko infekčné. A šíria sa bezdotykovo. Čo môže pomôcť,  je akceptovať situáciu, vyťažiť z nej maximum a pozerať sa do budúcnosti.

Z tvojich riadkov cítim pocit odozvdanosti a neodvratnosti blížiacej sa apokalypsy. Akoby si vzdával boj predtým, než vôbec začal.

Po prvé tí, ktorí musia ísť von medzi ľudí. Do bojovej zóny a do jej prednej línie. Nie sú to len doktori a zdravotné sestry a policajti. Ale aj tí, ktorých prácu s najväčšou pravdepodobnosťou nikto neocení. Upratovačky, predavačky, smetiari, vodiči MHD, tí, ktorí v nemocnici perú posteľné prádlo a odevy. V tejto situácii skutoční „Working class heroes“. Ty máš výhodu, že môžeš pracovať z domu. Tak ju využi!

Druhou kategóriou sú ľudia odlúčení od svojich nejbližších. Mňa od rodiny delí niekoľko stoviek kilometrov a pár štátnych hraníc. Manželka je s dcérou sama doma. Ak ochorie, kto je pomôže?

Rovnako aj moji rodičia majú iba jeden druhého. Ich zdravotný stav nie je dobrý. Koronavírus by pre môjho otca znamenal vzhľadom na jeho anamnézu  rozsudok smrti. Nemám teda svojej rodine ako pomôcť, iba ak rozhovorom a dobrou radou.

Koronavírus je nebezpečný, ale nie je to čierny mor ani ebola alebo rádiaktivita. Môžem sa nakaziť a zomrieť? Áno. Ale s tým sa treba zmieriť. A nájsť rovnováhu medzi defétizmom (aj tak nič nemá význam) a panikou (umývať sa savom a kupovať tony ryže). Je dobré umývať si ruky. Vyhýbať sa kontaktom, lebo mnohé veci sa dajú ovplyvniť. Ale nie všetko. Treba to akceptovať. Starí ľudia hovoria: „Do vôle Božej.“ Alebo ako hovoria Arabi: „Inšalláh“Ak Alláh dá. Tie výroky nie sú nevyhnutne prejavom fatalizmu. Je to istá forma životnej múdrosti. Musíme brať na vedomie, že o všetkom nerozhodujeme. A zvlášť nie o smrti.

Image by Free-Photos from Pixabay 

Ako hovorili Vikingovia: „Schovaj sa do tej diery a smrť si ťa nájde.“ Alebo spomeňme Cicera: „Mortem effugere nemo potest“„Nikto neunikne smrti“ či popkultúrnu verziu: „Valar Morghulis.“ A tipujem, že poznáš výrok Shakespeara – „Zbabelci umierajú stokrát pred svojou smrťou.“ Nechcem sa hrať na odvážného. Tiež mám strach o rodinu. Aj mňa občas pohlcuje tá ťaživá atmosféra. Je to normálne. To ale neznamená, že si teraz pustím Siedmu pečať (R.I.P Max von Sydow), začnem si nahlas čítať Masku červenej smrti od E. A. Poea a počúvajúc Type’O Negative čakať, kým si po mňa príde. Jednoducho musíme túto situáciu akceptovať, a naučiť sa z ňou žiť, lebo inak sa pochováme sami zaživa.

Hojdať sa v sieti

Iste máš Skype a WhatsUpp, možno Viber. Nie je to zázrak? Môžeš sa zadarmo rozprávať a vidieť s kamošmi, a tí môžu byť aj niekoľko časových pásiem ďaleko. Ak sa nudíš, je môžeš na nete pozerať filmy a vychutnávať hudbu. A čo je ešte úžasnejšie, sú on-line kurzy. Bude to grafický dizajn alebo tvorivé písanie? Kurz Portugalštiny? Uvedom si, že máš k dispozícii múdrosť, ktorú ľudia zhromažďovali po tisícročia!

Ak sa nechceš zabávať a vzdelávať, čo tak tvoriť? Skúšal si origami? No, nie je to ľahké, ale ak si pomôžeš návodmi na youtube, je to celkom fajn. Alebo upeč domáci chlieb! Nemáte droždie ani prášok do pečiva? Nevadí, urob flat-bread! Španieli majú pekné príslovie: „Ocuparse, no preocuparse.“ Teda zamestnaj sa, aby ťa nezamestnávali pochybné myšlienky.

Ako ďalej

Mne zo súčasnej situácie vyplývajú dva poznatky, z ktorých môžeme niečo vyťažiť:

1) Zmenili sme sa z homo sapiens na homo ludens,

2) Žijeme v lineárnom, nie cyklickom čase.

Image by Free-Photos from Pixabay

  • Aktuálne sa odhaľuje, koľko percent času a energie venujeme tomu, aby sme sa zabavili (alebo aby niekto zabavil nás). „Kto žije mimo ľudskú spoločnosť je buď zviera alebo Boh“, pravil Aristoteles a dávam mu za pravdu. Sme predurčení žiť v spoločnosti. Ale zároveň platí, že máme jedno telo a jednu dušu, s ktorou musíme žiť. Ľudia sa túžia neustále sebaspoznávať. Niektorí idú na púť, iní meditujú a niektorí sa dávajú zavrieť do kláštora. Súčasná karanténa je dobrý spôsob, ako sa naučiť žiť a vychádzať so sebou samým. Ak sa to naučíme, potom sa nám môžno bude ľahšie vychádzať aj s ostatnými.

Image by Claudia_Letz from Pixabay  

  • Po veky vekov žili ľudia v kolobehu, ale my žijeme v kolotoči. Život našich predkov sa riadil cyklickým striedaním ročných období. Na jar zasiali, čo vzišlo v lete zožali, na jeseň pozbierali, aby mohli prečkať zimu. A tak stále dokola. Príroda udávala rytmus, a ľudia žili v očakávaní toho, že dni, mesiace a roky budú ubiehať rovnako. V opakovaní bola istota, útecha aj poriadok. Dnes by sme to nazvali monotónnosťou.

A pred zdanlivou monotónnosťou stále unikáme. Zvykli sme si na víkendy lietať do sveta. Sme lovci zážitkov. Pastieri vlastného ega. Nechceme, aby sa udalosti v našom živote opakovali. Chceme progres, od bodu A do bodu B, až po nekonečno. A práve to večné hľadania šťastia nás vrhá do nekonečného kolotoča. Skúsme si teraz uvedomiť, že toho až tak veľa nepotrebujeme. Možno nás to v niečom oslobodí.

A nakoniec sa musíme pozrieť na budúcnosť. Už teraz vieme, že koronavírus spôsobí ekonomickú krízu. Iste si spomínaš, aké politické dopady mala ekonomická kríza v roku 2007-8. Je ti jasné, že najhoršie to schytajú tí sociálne nejslabší – ľudia bez úspor a s nízkym vzdelaním. Čo tak rozmýšľať nad nejakým mechanizmom, ako následky stlmiť? Dať do kopy platformu ekonómov, sociológov a politológov, ktorí by mohli on-line tento problém analyzovať a pripraviť riešenia? Parafrázujúc Alexandra Hamiltona, jedného z tvorcov Americkej ústavy, môžeme si vybrať, či sa riadiť na základe reflexie a vlastného výberu, alebo to všetko ponechať na náhodu a slepé sily. V príprave na koronavírus sme tú prvú možnosť nie celkom využili. Iba sme reagovali na situáciu. Tak aspoň využime reflexiu a možnosť voľby, aby sme zvládli to, čo príde potom. Takže do boja, s(S)amo od seba to nepôjde!“

Image by Michael Gaida from Pixabay 

Erikson

Teraz najčítanejšie