Denník N

Srebrenica: 20 rokov po…

Dnes (8. júla 2015) sa Ruská federácia opäť vyznamenala, keď vetovala v Bezpečnostnej rade OSN britský návrh rezolúcie k 20. výročiu masakry v Srebrenici.

Vojnový juhoslovanský konflikt je v spoločnosti Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Kosovčanov, ale aj Slovincov, Macedóncov či Čiernohorcov a mnohých ďalších národností, ktoré obývajú celý Balkán, stále živý. Pri otázkach na vojnu sa snažia tému obrátiť na budúcnosť. „Áno, vojna bola, ale to bolo dávno. Každý sa pozeráme na to, čo bude.“, odpovedá len 30 ročný Ondrej, Slovák z Vojvodiny, ktorý zažil bombardovanie Nového Sadu v roku 1999 ako štrnásťročný.
Ja sa pýtam sám pre seba či počujem správne, že „dávno“, keď si uvedomím fakt, že sa to udialo pred šestnástimi rokmi a v živej pamäti mám zábery z televíznych správ.

Srebrenica – mestečko, čo by kameňom dohodil od Slovenska

No z Vojvodiny sa musíme dostať cez takmer polovicu Srbska zo severu na západ. Hneď za hranicami sme v údolí rieky Driny na východe Bosny a Hercegoviny, sem-tam trochu blúdenia, prechod miernymi serpentínami, ide o prvé zastavenie v rámci Bosny. Vzdušnou čiarou sme približne 450 km od Slovenska. Nie, tu si nerobíme zastávku na pljeskavicu a čevapi, chceme navštíviť Pamätník s cintorínom ku genocíde v Srebrenici.

Už sa pred nami rozprestiera mestečko obklopené zasneženými kopcami, na prvý pohľad nezaujímavé, typického balkánskeho druhu, pritom ide o symbol toho najhoršieho, čo sa v povojnovej Európe udialo.

V roku 1991 žilo v Srebrenici vyše 36 tisíc obyvateľov, z toho viac ako 75% bolo bosniackych Moslimov, teda etnických južných Slovanov, ktorí počas osmanských vpádov prijali islam. Popri nich vyše 22% tvorila srbská menšina a len zopár rodín chorvátskej národnosti. Dnes žije v Srebrenici približne 6 tisíc obyvateľov a pomer medzi Bosniakmi a Srbmi je podobný.

Mesto, ktorého názov bol odvodený slova striebro, v minulosti bolo totiž známe ťažbou soli a zlata. 11. júla v roku 1995 sa na toto mesto upriamili zraky svetovej verejnosti pre vojnové zverstvo známe ako srebrenická genocída, pri ktorej zahynulo vyše 8372 zväčša mužov a chlapcov.

V týchto dňoch si pripomíname jej 20. výročie.

Pamätník obetiam v Srebrenici. Foto: V. Dolinay
Pamätník obetiam v Srebrenici. Foto: V. Dolinay

Genocída na bosnianskych Moslimoch

Aby sme mohli niečo označiť pojmom genocída z pohľadu medzinárodného práva, musí takýto počin spĺňať niekoľko podmienok. Musí ísť o zámerné vyvraždenie príslušníkov jednej skupiny, ktorým iná skupina spôsobí také telesné či duševné poškodenie, ktoré zabráni plodeniu potomkov a spôsobí tak čiastočnú či úplnú likvidáciu skupiny. Medzinárodný tribunál masaker v Srebnici spôsobené Srbmi na bosnianskych Moslimoch takto označil. Ide o jednu z mála medzinárodne uznaných genocíd na svete. Ešte chýba aby toto uznanie prešlo niekedy aj v Bezpečnostnej rade OSN. Zámerne píšem niekedy hádam prejde, pretože práve dnes (8. júla 2015) si Ruská federácia vyhradila právo veta a britský návrh k rezolúcii k jej 20. výročiu vetovala.

Pamätník obetiam v Srebrenici. Foto: V. Dolinay
Pamätník obetiam v Srebrenici. Foto: V. Dolinay

Krátky exkurz do histórie

Po desaťročiach juhoslovanského národnostne rôznorodého spoločenstva a relatívne pokojného spolunažívania sa začiatkom 90. rokov začalo peklo, ktoré sme v Európe nepoznali od čias 2. svetovej vojny. Odpoveď na otázku prečo, by sme mohli načrieť do 80. rokov. Prakticky hneď po roku 1980, teda po smrti Jozefa Brzo Tita a ekonomických krízach, sa v Juhoslávii nenašla výrazná osobnosť, ktorá by balkánsky nacionalizmus dokázala udržať práve tak ako Tito.

Zvlášť po komunistickom zjazde v roku 1990 bolo jasné, že mierovému spolunažívaniu je asi koniec. Od druhej polovice 80. rokov sa začínajú vyhrocovať emancipačné nacionálne tendencie. No keby len tie. Hospodársky aspekt je druhým najdôležitejším faktorom na eskaláciu napätia v regióne. Ekonomicky silnejšie Slovinsko a Chorvátsko odmietali doplácať na menej rozvinuté regióny. Ako prvé zo spolku juhoslovanských republík vystúpilo ekonomicky najvyspelejšie Slovinsko. Viac-menej sa tak udialo na samom začiatku série vojnových konfliktov v štátoch bývalej Juhoslávie, po trojmesačnej vojne v roku 1991. Prečo divízie Juhoslovanskej ľudovej armády Slovinsko opustili tak rýchlo môžeme vnímať aj cez optiku národnostnej homogénnosti krajiny. Ostatné krajiny sú oveľa pestrejším mixom národností. Popri Slovinsku v máji 1991 Juhosláviu opúšťa aj Chorvátsko a v októbri Macedónsko. Chorvátsko však nie je tak homogénna krajina ako Slovinsko a zároveň mnoho príslušníkov Chorvátskej menšiny žije práve v Bosne a Hercegovine, kde sa neskôr odohrali najkrvavejšie boje.

Bosna a Hercegovina ako epicentrum vojnového šialenstva

Ak by sme si prestavili národnostnú mapu vtedajšej Juhoslávie a vlastne aj dnešné štáty bývalej Juhoslávie, najproblematickejšou sa javí práve Bosna a Hercegovina, kde sa stretávajú tri národnosti v rámci jednej krajiny. Počtom obyvateľov majú najvýraznejšie zastúpenie Bosniaci, etnickí Slovania moslimského vierovyznania. Popri nich tvorí menšinové obyvateľstvo spleť horkokrvných slovanských národov, zvlášť Srbov a Chorvátov. Útoky prichádzali z každej strany, krajinu rozdrobovali vnútorné nepokoje, absolútna bezmocnosť a nemožnosť vyviaznuť z neustálych konfliktov.

Krajina, v ktorej sa nachádza jedno z najkrajších miest Európy – Mostar – perla Balkánu, ktorý vytvára most medzi kresťanským a moslimským svetom. Sarajevo, fascinujúce mesto, pripomínajúce jedno obrovské trhovisko a dejisko zimnej olympiády v roku 1984. Mnoho prírodného bohatstva cez krásne kaňony, hory či vodopády. Všade tam sa dostali armády vojakov a zúrili najhrôzostrašnejšie konflikty, ktorých dôsledky môcť vidieť aj v súčasnosti. Viaceré územia sú zamínované dodnes.

Srebrenica. Autor: V. Dolinay
Srebrenica. Autor: V. Dolinay

Srebrenica si zažila najviac krutosti

Ešte v roku 1992 sa regiónu podarilo vyhnúť srbskému útoku. Dokonca v roku 1993 rezolúcia OSN č. 819 označila oblasť za bezpečnú, preto sa sem vrátilo cez 40 tisíc slovanských Moslimov, teda Bosniakov. Srebrenicu chránilo 600 holandských vojakov UNPROFOR. V júni 1995 však začalo po stretoch bosnianskych divízií a Juhoslovanskej ľudovej armády v okolí mesta veľké napätie. Srbský generál Ratko Mladič využil situáciu a 11. júla juhoslovanská armáda obsadila mesto.

V priebehu najbližších pár dní bolo zabitých vyše 8372 bosnianskych Moslimov, z nich vyše 8300 mužov a chlapcov.

Cintorín obetí v Srebrenici. Foto: V. Dolinay
Cintorín obetí v Srebrenici. Foto: V. Dolinay

Namiesto záveru

Celý Balkánsky polostrov je krásny nie len svojim prírodným bohatstvom a históriou. Jazyková blízkosť, národnostná pestrosť a mentálna rôznorodosť balkánskeho spoločenstva dodávajú regiónu jedinečnosť. Tento spoločenský oxymoron spôsobuje v celom Balkáne akúsi pridanú hodnotu.

Odkaz Srebrenice dnes? Viac, než aktuálny. Zvlášť v slovenských podmienkach, kde sú vo všeobecnosti menšiny vnímané ako „apendix“ – niečo čo tu je, ale ak by aj nebolo, nič by sa nestalo. Je nám to samým na škodu, lebo práve to je to, čo robí krajinu krajšou, rozmanitejšou, a azda by mohlo robiť aj tolerantnejšou.

Teraz najčítanejšie