Srdce pre život
Dnes ráno som cestou do práce spozornela pri blikajúcom aute, ktoré na krajnici štvorprúdovky cúvalo. Až potom som si ju všimla. Ležala v ľavom pruhu a nejavila známky života.
Nehybné mačacie telo nebolo úplne zlisované. Niekto ju zrazil a ona tam ležala v bolestiach. Koľký život to bol? Prvý? Druhý? Možno posledný, siedmy… Muž vystúpil z auta a ona ho, vydesená, pozorovala. Musel sa ponáhľať, lebo sa blížili ďalší plecháči. Zdvihol ju. Cítila z neho pokoj, nie jed ako zo suseda od vedľa, ktorý po nej hádže skaly, len čo sa objaví blízko jeho záhrady. Dýchala veľmi rýchlo a potom pomaly, chvíľku akoby vôbec, znova slabý nádych, ticho. Dýchaj.
Zaniesol ju k veterinárovi a zavolal do práce, že príde neskôr. Jeho šéf je milovníkom zvierat a veľa opustených mačiek našlo uňho útočisko a zázemie. Pochopil.
Rasťo čakal niekoľko hodín na správu z kliniky, počítač na jeho stole v kancelárii bľabotal svojim klávesovým klikom. Zoberie si ju domov? Zachránia jej labku? Čo tie rebrá? Prežije vôbec?
Aj náš Muro mal prednedávnom nehodu. Nevieme čo sa mu stalo! Pritackal sa do záhrady a keď ho Dominika spozorovala, vybehla s krikom!
„Čo ti je?!!!“, chcela ho pohladkať, „Mamííííí!!!“. Hrýzol ju a vydával srdcervúce zvuky. Vrieskal od bolesti. Mal otras mozgu a dolámané kosti. Zverolekár nevedel posúdiť, či ho zrazilo auto, napadol pes, alebo… a na to nechcem ani pomyslieť… niekto ho dobil.
Dostal sa z toho a na strom sa naučil liezť aj bez prednej labky. Je to bojovník, naozajstný malý tiger.
. . . . .
Neviem, či sa zrazená mačka z dnešného rána pomaly zotavuje, alebo už chytá veľryby v oblakoch. Ďakujem človeku, ktorý si dnes na Panónskej ceste v Bratislave všimol bezvládne telo uprostred cesty a zmenil farbu svojho šedivého dňa, lebo nemal to srdce nechať ho tam. Jeho srdce nebilo pre peniaze, drahé autá a úprimné úsmevy umelých tvárí. Rozbúchalo sa pri pohľade na odchádzajúci život jednej obyčajnej mačky a pokúsil sa ho zachrániť…
