Denník N

Ako hodnotiť excelentnosť vo výskume a inováciách?

V poslednom období môžeme sledovať ako sa čoraz viac hovorí o podpore exceleného výskumu a špičkovej vedy. Oveľa menej sa už hovorí, čo to vlastne je excelentnosť a ako sa meria. V sérii niekoľkých blogov sa chceme pozrieť práve na to, čo je to excelentný výskum, ako ho merať, ako merať dopady výskumu, ako hodnotiť kvalitu výstupov výskumníkov a tiež na najlepšiu prax v zahraničí. Veríme, že aj táto séria otvorí diskusiu o potrebe a formách financovania výskumu a inovácií na Slovensku.

Excelentný výskum

Záujem o excelentný výskum a jeho podporu sa rapídne zvyšuje, o čom svedčí aj fakt, že počet odkazov na webe sa zvýšil medzi rokmi 2002 až 2014 takmer 35- násobne a počet odkazov vo vedeckej literatúre dokonca z 32 na 55 600. Takisto sa zvýšil záujem o meranie excelentnosti, a to z 2 odkazov na 24 100 a z 0 článkov na 20.[1]

Pojem excelentný výskum sa používa viac intuitívne ako merateľne. V odbornej verejnosti neexistuje konsenzus na tom, čo je to excelentnosť a aký je rozdiel medzi excelentnosťou a kvalitou výskumu. Niektorí vedci sa domnievajú, že dopad výskumu je súčasťou vedeckej kvality. Niektorí, že kvalita a dopad sú dve rôzne časti, ktoré spolu vytvárajú excelentný výskum.[2] V poslednom období môžeme sledovať posun v spôsobe hodnotenia výskumu, a to tak na makroúrovni (štáty a regióny), ako aj na mikroúrovni (výskumné inštitúcie, univerzity a jednotliví výskumníci). Ide najmä o snahu identifikovať indikátory, ktoré by mohli kvantifikovať excelentný výskum. Teda o posun od peer-review ku jasne merateľným ukazovateľom. Tento posun možno sledovať aj v samotných výskumných a inovačných politikách Európskej únie. Zatiaľ čo pri Lisabonskej stratégii v roku 2000 bola excelentnosť skôr „neurčitý koncept“, ktorý závisí najmä na peer-review, tak pri Stratégii Európa 2020 je už viditeľná snaha excelentnosť lepšie definovať a najmä zmerať. Výsledkom toho procesu je aj Kompozitný indikátor pre vedeckú a výskumnú excelentnosť.[3]

Tento posun je do istej miery pochopiteľný, cieľom by mala byť minimalizácia subjektívnych vplyvov, ktorých sa napr. pri peer-review nedá vždy vyhnúť. Zmena nastala v tom, že v počiatočných fázach bolo chápanie vedomostnej ekonomiky založené predovšetkým na vstupoch (zvýšenie množstva poznatkov, zvýšenie počtu výskumníkov, vyššie financovanie a pod.), ktorých cieľom bolo vytvoriť najlepšie podmienky pre excelentný výskum, aj keď bez priameho zamerania na excelentnosť. Neskôr prichádza k zmene, a to stratégii orientovanej na výstupy, ktorá sa priamo zameriava na produkciu excelentnosti.

Diskusia k excelentej vede počas Európskej noci výskumníkov 2018

Čo je to excelentný výskum?

Podľa OECD[4] je možné excelentný výskum definovať ako medzinárodnú prestíž a príspevok k poprednej vede. Toto je však pomerne vágna definícia. Navyše excelentnosť sa môže líšiť od jednej vednej oblasti k druhej a každá môže mať iný typ kritérií. To sa týka napríklad spoločenských a humanitných vied. V tých sú totiž publikácie do veľkej miere v národnom jazyku, resp. sa preferujú dlhšie publikácie alebo monografie oproti článkom. S tým súvisí aj spôsob citovania, keď sa väčšina citácií a publikácií nemusí byť evidovaná v databázach. Niektorí vedci sa domnievajú, že bez jasného zadefinovania excelentného výskumu nemôžeme pokročiť k druhej dôležitej otázke, a to ako merať excelentný výskum? Navyše si kladú otázku, či ak je niečo také široké a rôznorodé ako výskum, tak má zmysel snažiť sa definovať excelentnosť, či je jej meranie vôbec možné a či to vôbec stojí za námahu.[5]

Autori analýzy Spoločného výskumného centra (JRC)[6], ktorej výstupom bolo vytvorenie kompozitného indikátora pre meranie vedeckej a technologickej excelentnosti ju definujú ako „najkvalitnejšie výstupy systematickej kreatívnej práce uskutočnenej s cieľom zvýšiť vedomosti a vytvoriť nové aplikácie“.

Istým problémom je tiež fakt, že veda ako taká sa dostáva pod tlak politikov. Pretože politici a tvorcovia politík sa nezaujímajú len tak o nejaký výskumu, ale o excelentný výskum.[7] Podporovať nechcú výskum, ale len excelentný výskum. Toto sa prejavuje aj vo verejných politikách. V Operačnom programe výskum a inovácie sú slová excelentný a špičkový uvedené 48- krát. V Regionálnej inovačnej stratégií SR (RIS3), čo by mal byť základný strategický dokument na implementáciu Európskych investičných a štrukturálnych fondov pre výskum a inovácie, je to 38- krát.

Niektorí vedci sa domnievajú, že excelentný výskum nie je to, čo vždy nevyhnutne potrebujeme. Niekedy proste potrebujeme „len“ dobrú spoľahlivú vedu, pretože existuje štandardná vedecká práca, ktorá musí byť spoľahlivo uskutočnená. Napríklad porovnanie novej liečby so predchádzajúcou metódou s cieľom určiť, ktorá je lepšia, prípadne vývoj nového nástroja.[8]

V druhej časti sa zameriame na to, ako hodnotiť excelentný výskum.

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

[1] Sørensen MP, Bloch CW, Young M. Measuring research excellence in the EU: Rationale, components, and implications . 2014. Paper præsenteret ved ECPR 8th General Conference, Glasgow, Storbritannien, s. 2.  http://pure.au.dk/portal/da/persons/carter-walter-bloch(b93a2c61-1303-4a75-ba1a-fc3cbe6703f7)/publications/measuring-research-excellence-in-the-eu(5b7b0ef4-ab9a-40b4-a1f5-ce0cca0298fb).html.

[2] Mendéz, E., Evaluating Research Excellence: Main Debates. International development research centre. Poznámka pod  čiarou 1. https://www.idrc.ca/sites/default/files/sp/Documents%20EN/Brief-Final-English.pdf

[3] Sørensen MP, Bloch CW, Young M., Measuring, s. 1 a 5.

[4] OECD, The evaluation of scientific research: Selected experiences. Paris 1997, s. 18.

[5] Mendéz, E., Evaluation, s. 5.

[6] Hardeman, S., Van Roy, V., Vertesy, D. (2013) An analysis of national research systems (I): A Composite Indicator for Scientific and Technological Research Excellence, Luxembourg: JRC Scientific and Policy Reports, s. i. http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC83723/lbna26093enn.pdf

[7] Sørensen MP, Bloch CW, Young M., Measuring, s. 8.

[8] Walloe, L., The meaning of excellence and the need for excellence in research. Presented to a meeting in Wroclaw, 2009, s. 3. (http://www.ae-info.org/attach/Acad_Main/Publications/Press_release/Walloe-on-Exellence.pdf)

 

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

Teraz najčítanejšie

SOVVA

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) je mimovládnou neziskovou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej cieľom je podporovať výskum a inovácie na Slovensku. Aktivity SOVVA sa zameriavajú na päť oblastí: • Výskumné a inovačné politiky • Analýzy a hodnotenia • Popularizácia vedy • Prepájanie vedy a spoločnosti • Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom