COVID-19: Svetlo na konci tunela, alebo tma?

Testovať, testovať, testovať

Na Slovensku, čo sa týka epidémie COVID-19, stále do značnej miery tápame v tme. Momentálne vieme len to, koľko ľudí má príznaky, ktoré boli dostatočne seriózne na to, aby títo ľudia boli otestovaní na vírus COVID-19 a následne im bola nariadená domáca liečba alebo hospitalizácia. Mapka nižšie ukazuje stav aktuálny k 2.4.2020. Podľa odhadov si však iba okolo 20 % prípadov vyžaduje lekársku starostlivosť, a až 60% infikovaných nemá žiadne príznaky, alebo iba mierne príznaky – také, že sa nedajú odlíšiť od bežnej chrípky alebo prechladnutia („Covert coronavirus infections could be seeding new outbreaks,“ Nature, marec 2020). To znamená, že skutočný počet prípadov na Slovensku síce môže byť taký, ako ukazujú akuálne štatistiky, ale vzhľadom na charakter testovania a variabilitu priebehu ochorenia by mohol byť aj podstatne vyšší.

Na to, aby sme vedeli prijať efektívne opatrenia, treba poznať vážnosť problému, s ktorým sa musíme vysporiadať, ako aj jeho geografické rozšírenie. Preto je potrebné hlavne testovať. V prvom rade tých, ktorí majú hoci aj mierne príznaky, pretože inak nemôžeme vedieť, či má pacient obyčajné prechladnutie alebo COVID-19. Ďalej treba testovať všetkých tých, ktorí  boli v kontakte s nakazenými, a tiež ich izolovať. Takýto postup sa osvedčil v Južnej Kórei a ďalších ázijských krajinách, kde systematickým identifikovaním a izolovaním kontaktov pacientov zabránili šíreniu vírusu. Prioritu musia mať tiež pracovníci v zdravotníctve, ale aj každý, kto prichádza do kontaktu s vysokým počtom ľudí. Testovanie však treba umožniť aj pre tých, ktorí nemajú príznaky a nie sú rizikovými prípadmi. Keďže vysoké percento pacientov je asymptomatických, zachytením takýchto prípadov zabránime ďalšiemu šíreniu vírusu. Ideálne by bolo testovať náhodné reprezentatívne vzorky obyvateľstva, aby sme mali spoľahlivé údaje o intenzite a rozsahu nákazy.

Okrem hľadania nositeľov vírusu, je potrebné identifikovať tiež zotavených pacientov – aj tých, ktorí mali asymptomatický priebeh choroby. Takýchto jednotlivcom je možné identifikovať testom na protilátky. Podľa dostupných informácií na každý známy prípad akútneho priebehu choroby pripadá päť a viac pacientov, ktorí vírus prekonali s miernymi príznakmi alebo bez príznakov. Je pravdepodobné (aj keď zatiaľ nie isté), že takíto zotavení jednotlivci budú na vírus aspoň dočasne imúnni. Je potrebné takýchto imúnnych jednotlivcov identifikovať, pretože práve oni by mali byť tí, ktorí môžu reštartovať našu ekonomiku. Systematické a plošné testovanie nám umožní identifikovať, kto sa už z vírusu zotavil, a môže sa znova zaradiť medzi produktívnych. Vypnutie krajiny by teda nebolo potrebné.

Žiadny človek nie je ostrov

„Žiadny človek nie je ostrov sám osebe“ – tento známy výrok nám hovorí, že každý z nás závisí na iných. To platí tak o ľudoch, ako aj o krajinách. Nie sme ostrovy, sme súčasťou kontinentu, v našom prípade toho európskeho. Preto treba brať do úvahy aj to, čo sa deje okolo nás. Slovensko je malá a otvorená krajina, ktorá si nemôže dovoliť celkom zatvoriť hranice, či už osobám alebo obchodu. Nedávno diskutované vypnutie krajiny by išlo ešte ďalej — predpokladalo, že skoro všetci (90%) prestanú pracovať na 2-3 týždne. Aj keby sa prijali takéto drastické opatrenia, a „blackout“ by šírenie vírus u nás zastavil, nič nezabráni tomu, aby sa ku nám nevrátil z inej krajiny. Toto v súčastnosti hrozí Číne, a trápi tiež Hong Kong, Singapúr a Taiwan, ktoré sa úspešne vysporiadali s prvou vlnou infekcií, len aby následne čelili druhej vlne zpoza hraníc. Preto je treba brať ohľad na to, čo robia ostatné európske krajiny, a koordinovať náš postup s nimi.

Zastaviť vírus, nie ekonomiku

Po troch týždňoch opatrení na obmedzenie širenia vírusu hrozí, že veľké množstvo slovenských rodín a firiem sa ocitne na finančnom dne. Obchody, reštaurácie, prevádzkárne služieb, ako aj výrobné prevádzky, sú do odvolania zatvorené a bez príjmov. Zhruba polovica slovenských domácností má dostatočné úspory, aby prežili bez príjmov aspon šesť mesiacov, a pätina má úspory na maximálne jeden mesiac („Majú slovenské domácnosti rezervy pred krízou?“ Analytický komentár NBS, marec 2020). V takejto situácii však bude ekonomika naďalej stagnovať aj po znovuotvorení prevádzok,  pretože bude absentovať dopyt. HDP krajiny odráža agregátny dopyt v krajine, a po mesiaci alebo dvoch reštriktívnych obmedzení bude z dôvodu finančnej tiesne dopyt na minime.

Preto je teraz správny čas na to, aby sme sa zamysleli nad dočasným zavedením univerzálneho základného príjmu (universal basic income, UBI). Tento nenávratný a nepodmienený príspevok by bol výplatený štátom každému rezidentovi krajiny. Jeho výhodou je jeho jednoduchosť: dostal by ho každý, bez zbytočnej byrokracie a overovania nároku. Vo vačšine prípadov by ho vyplácal štát prostredníctvom zamestnávateľov, ako súčasť mzdy (alebo ako náhradu mzdy pre tých, ktorí nijakú nedostávajú ). UBI by bol zdaniteľný, takže tí, ktorí budú mať za celý rok dostatočne vysoké príjmy, by z neho platili daň z príjmov. Hoci takýto postup by zvýšil deficit rozpočtu, tento problém by sa dal riešiť primeraným (a tiež dočasným) zvýšením sadzby DPH — až počas doby, keď už bude Slovensko a jeho ekonomika z toho najhoršieho vonku.

Takýto postup by nebol celkom bezprecedentný. USA počas globálnej krízy v roku 2008 dalo každému daňovému poplatníkovi jednorázový príspevok (negatívnu daň z príjmov) vo výške 300 az 1200 dolárov v závislosti od rodinnej situácie (Economic Stimulus Act of 2008).  V súčasnosti sa pripravuje podobný stimul v sume 1200 dolárov na osobu.

V súčasných slovenských podmienkach by univerzálny základny príjem vo výške 500 EUR na dospelú osobu za mesiace apríl a máj pomohol zabezpečiť domácnosti a podržať ekonomiku počas súčasného ťažkého obdobia. Táto suma je pod úrovňou minimálnej mzdy a zároveň prevyšuje životné minimum pre veľkú časť domácností. Vzhľadom na to, že by sa príspevok vyplácal v dobe, keď by sa inak agregátny dopyt prepadal, je málo pravdepodobné, že by toto opatrenie malo významný dopad na rast cien. Dočasné navýšenie DPH o 1-2 percentuálne body by zapezpečilo, aby toto opatrenie nemalo neúnosne následky pre verejné financie.

V súčasnej tmavej dobe treba hladať svetlo na konci tunela, nie tmu.

Jan Fidrmuc, ekonóm, externý poradca Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR

Tento blog nepredstavovuje oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.