Tí najzraniteľnejší
Pracujem celé dni a nik nám nepomáha. No i tak musíme každý mesiac riešiť to, či budeme mať z čoho žiť. A to patrím k tým šťastnejším.
Na Slovensku máme zhruba 100 000 rodičov -samoživiteľov, ktorí v dnešnej dobe nemajú čas riešiť Covid 19, majú totiž dvojité šichty a boja sa budúcnosti.
„Ráno vstávam o pol piatej, vypijem kávu, oblečiem sa a odchádzam do práce, aby som pred šiestou mohla odpípnuť príchod do práce. Skončím o druhej, po ceste nakúpim, z práce som unavená, pracujeme v rúškach, cez ktoré sa zle dýcha, prídem domov a čaká ma druhá práca. Moje deti vstávajú o 10tej, pretože si to môžu dovoliť, spravia si raňajky, rozhádžu celý byt a o tretej pri mojom príchode bývajú ešte v pyžame. Uvarím si ďalšiu kávu, naženiem ich do domáceho oblečenia, zapnem počítač a otváram. Edupage, bezkriedy, maily a správy. Nemám tlačiareň, všetko prepisujeme ručne do zošitov, pozeráme prezentácie, videá, robíme testy, fotíme na telefón, potom vkladáme do počítača a posielame. O pol šiestej začne to isté s druhým dieťaťom. Je pol deviatej večer, robím večeru, varím na zajtra obed, dávam prať, upratujem, nech sa tu dá aspoň pohnúť. Nie, nemôžem si dovoliť OČR.“
Veľmi rada by som teraz napísala, že je to katastrofický vymyslený scenár. No nie je. Je to dnešná realita mnohých rodičov. Máme v živote šťastie, ešte stále máme prácu, no naplno sa venovať deťom nemôžeme – dovoliť si OČR je nonsens. Rodič – samoživiteľ je počas „bežného života“ neustále jednou nohou na ulici. Uživiť z jedného platu, ( kvôli nemožnosti pracovať na viac smien dosť nízkeho ) domácnosť, stravu, školské akcie, či akékoľvek potreby detí je náročné. Ak si z toho dokáže odložiť 20€ je superhrdinom.
Áno, dostanete výživné. A prídavky. Prídavky vo výške 24, 95€ na dieťa a výživné, ktorého minimálna suma je okolo 30€. V priemere je to 50€ na dieťa.
No stáva sa u mnohých rodičov aj to, že výživné nedostanete. Vtedy začne kolotoč vybavovačiek, kde Vám po 4 mesiacoch štát vyplatí náhradné výživné. Z čoho máte dovtedy žiť Vám nepovie.
No dnes nie je bežná realita. Dnes sú naše deti doma. Školské obedy zadarmo sú len matná spomienka, vlaky zadarmo pre žiakov tiež. A rodič musí pracovať. OČR je vo výške 55% hrubej mzdy, čo je zníženie príjmu. Taktiež strácate možnosť stravných lístkov, no musíte doma deťom variť obed. Vymôcť výživné a prejsť celým tým procesom je v súčasnosti nereálne.
A tak rodič – samoživiteľ nie je doma s deťmi. Pracuje, aby mal z čoho zaplatiť nájom, stravu, zvýšené výdavky na ochranné pomôcky,…. Jeho deň sa skladá z práce v robote, v učení detí, upratovaní a varení. Raz za víkend vyvenčí zdivené deti v prírode a je vďačný za YouTube, kde deti môžu sedieť a pozerať rozprávky.
Som matka – samoživiteľka. Večer si ľahnem do postele a ďakujem. Za to, že mám prácu. No nie všetci majú to šťastie.
