Zápisky v čase korony #spolutozvladneme

Nikdy by som nepovedala, že vydržím toľko sedieť doma. No sedieť je silné slovo, ale áno, sedím doma, čo je nezvyk, lebo my nielen, že netrávime doma dovolenky, ale ak polovička nemá pracovné povinnosti, tak ani víkendy. Teraz trávim doma svoj voľný a aj pracovný čas. Takže priatelia, pozor na želania, môžu sa totiž splniť. Lebo kto z nás si niekedy neželal len tak ostať doma, nikam neísť (najmä nie do práce) bez toho, aby ste v lepšom prípade nedostali (peňažný) trest alebo rovno výpoveď?

Minulý týždeň som mala premiéru homeofficového konferenčného hovoru. Nie celkom som dala na rady odborníkov, že na prácu z domu sa treba pripraviť rovnako ako do práce v kancelárii. Žiadne šminky, žiadne nóbl oblečenie, ranná úprava sa zúžila na umytie zubov a tváre, akú-takú úpravu účesu a prezlečenie sa z pyžama. Pri prvom konferenčnom hovore som nezávisle od dvoch kolegov dostala spávu – vypni si kameru… Tak neviem, asi sa do home officu začnem maľovať :) Ale tretí týždeň už mám prácu dokonale zorganizovanú, akurát občas sa mi podarí trochu nadčasovať :) Tiež si musím dávať pozor, kedy je víkend, pri počte troch členov domácnosti, ktorí pracujú/študujú doma a jedného, ktorý chodí do práce úplne nepravidelne, sa totiž celkom strácam v čase.

Našťastie dcérina horúčka rýchlo prešla, takže k funkciám matky-kuchárky, matky-pekárky, matky-upratovačky, matky-organizátorky, matky-pracujúcej, matky-učiteľky, matky-matky pribudla matka-pani doktorka, ktorá sa upokojila diagnostikou, že to nebol covid-19 a ak aj bol, tak s ľahkým a takmer bezpríznakovým priebehom. Uvidíme, či sa po pandémii bude plošne testovať na protilátky. Dúfam, že sme ho nikomu neposunuli.

Od sledovania Živej panorámy som sa presunula k upratovaniu starých fotiek z dovoleniek. Tak sa kochám krásnymi fotkami Tatier, milovaného Liptova, Gemera a ďalších srdcu blízkych destinácií a dúfam, že #spolutozvladneme a čo najskôr. Občas nejakú z nich šupnem na instagram, nech celkom nezakape. Snáď ten včerajší nápad o vypnutí krajiny neprejde. Nie som síce odborníčka, ale zas nemôžeme úplne všetci trčať doma. Svoju prácu viem robiť z domu na možno 80%, ale na koľko percent ju vie robiť ovocinár či poľnohospodár, ktorí by teraz mali mať najviac roboty? Percentuálny podiel asi dosť blíži nule, že? Hoci už som videla vtipné obrázky homeofficujúceho hokejistu/stavbára a dosť ma pobavil aj policajt :)

Konečne sa zásoba rúšok v našej domácnosti dostala k číslu, kedy ich vieme zodpovedne používať a prestriedať s dostatočnou dezinfekciou medzi používaním. Ďakujem všetkým milým ľuďom, ktorí ich vedia vyrobiť a rozdelia sa aj s nami, ktorí nevieme. Niektoré som síce už trochu prifarbila pri praní, ale zas tak dôkladne a často som žehlila naposledy deťom bavlnené plienky (a verte, že to bolo už hodne dávno). Zásoby dezinfekcie sa, naopak, zmenšujú a žiaľ, zatiaľ sa mi ich nepodarilo doplniť. Ale zas som našla pri upratovaní špajzovej skrine poklad – čiže 3 slovom tri balíčky použiteľného sušeného droždia. Malé radosti :)

Pomaly, ale naozaj veľmi pomaly, si na tento lenivý režim zvykám. „Ponorku“ zatiaľ nemáme, a keďže sa nás choroba zatiaľ nijako negatívne nedotkla, vieme sa na tejto nechcenej situáci aj zasmiať. Zatiaľ. #spolutozvladneme, držte sa všetci.

Foto 1.4.2019