Vedecké myslenie v čase korony

O dôležitosti vedeckého myslenia vieme už dlho. Zároveň máme nastavené zrkadlo v podobe podpriemerných výsledkov vedeckej gramotnosti vďaka pravidelným testovaniam 15-ročných žiakov PISA. Doteraz možno mnohí nad tým mávli rukou s tým, že vedecká gramotnosť je dôležitá len pre tých, čo sa chcú ďalej venovať vede. Udalosti posledných mesiacov a týždňov nám však ukazujú, aké dôležité je rozumieť výsledkom vedeckého bádania, aby sme mohli robiť zodpovedné rozhodnutia, ktoré sa nás bytostne dotýkajú.

Pred tromi rokmi sme robili prvý výskum o vedeckom myslení Slovákov na vzorke 1012 ľudí zo všeobecnej populácie, vyvážených podľa pohlavia, veku, vzdelania a kraja, a ukázalo sa, že priemerná úspešnosť sa pohybovala okolo 70 %. Zároveň sa ukázalo, že ľudia s lepším vedeckým myslením majú aj viac poznatkov z oblasti vedy, viac dôverujú vede a lepšie riešili úlohy, aké sa štandardne nachádzajú v PISA testoch [1], čo naznačuje, že za nízkym výkonom našich žiakov je skôr nedostatok v pochopení vedeckých princípov než nedostatok samotných vedomostí. Inými slovami, v úlohách, v ktorých treba vedomosti použiť, často zlyhávame, lebo nevieme, ako vyhodnocovať kvalitu dôkazov, kontrolovať premenné a interpretovať závery výskumov.

Tiež vieme, že vedecké myslenie nás chráni pred rôznymi nepodloženými presvedčeniami, ako sú konšpiračné teórie, pseudoveda či viera v paranormálne javy [2] a že ľudia s lepším vedeckým myslením menej dôverujú alternatívnej medicíne [3]. Pomôže nám vedecké myslenie aj v boji s novým koronavírusom? Na to sme sa pozreli práve vo výskume, ktorý prebiehal začiatkom marca, keď sa u nás objavili prvé prípady ľudí s COVID-19.

Ukázalo sa, že ľudia s lepším vedeckým myslením majú menej konšpiračných teórií o vzniku, šírení a liečbe nového koronavírusu, ako aj menej konšpiračných teórií vo všeobecnosti. Vedecké myslenie nás do veľkej miery chráni aj pred vierou v paranormálne javy a pseudovedou. Neprekvapujúco, vedecky mysliaci ľudia mali aj pozitívnejšie postoje k očkovaniu.

V súvislosti s očkovaním nás zaujímalo aj niečo iné. Popredný odborník z oblasti medicíny MUDr. Peter Celec poukázal okrem iného na určitú iracionalitu ľudí, ktorí v súčasnej kríze s nádejou upínajú zrak k novému očkovaniu, no možnosť očkovania proti chrípke zvyčajne ignorujú, hoci aj na chrípku u nás zomrie ročne viac ako 800 ľudí. (Navyše, čo je azda ešte nebezpečnejšie, klesá zaočkovanosť proti preventabilným detským chorobám na takú mieru, že začína byť ohrozená kolektívna imunita a vracajú sa epidémie osýpok.) Nielen on sa preto zamýšľa nad tým, čo by teraz ľudia dali za to, aby bola dostupná vakcína voči novému koronavírusu. My sme sa rozhodli preskúmať teda aj to, nakoľko by boli ľudia ochotní dať sa zaočkovať proti koronavírusu, keby bola vakcína dostupná a či táto ochota bude súvisieť nielen s ich vedeckým myslením, ale hlavne postojmi voči očkovaniu a reálnym správaním (ako je to, či sa dali tento rok očkovať proti chrípke).

Neprekvapujúco sa ukázalo, že ľudia s lepším vedeckým myslením mali pozitívnejšie postoje voči očkovaniu, no vedecké myslenie nesúviselo s tým, či sa dali ľudia zaočkovať proti chrípke ani s tým, či by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu. Podľa očakávania, ľudia s negatívnymi postojmi voči očkovaniu sa nedali očkovať proti chrípke. Oveľa zaujímavejšie bolo, že čím mali ľudia negatívnejšie postoje voči očkovaniu, tým menšiu ochotu prejavili aj voči možnosti dať sa zaočkovať proti koronavírusu. Zdá sa teda, že ľudia, ktorí majú už vytvorené negatívne postoje voči očkovaniu, sú vo svojich postojoch – hoci iracionálnych – pomerne konzistentní.

Ukazuje sa tiež, že viac ako vedecké myslenie či „chladné“ fakty na ochotu dať sa zaočkovať vplývajú „horúce“ emočné faktory, ako je pocit ohrozenia či vnímanie rizika. Postoje k očkovaniu sa tak po prekonaní súčasnej krízy naozaj môžu zmeniť – ani nie tak kvôli lepšiemu pochopeniu výhod a ochrany, ktoré očkovanie poskytuje, ale preto, že sa momentálne cítime viac ohrození.

Vladimíra Čavojová

Jakub Šrol

Eva Ballová Mikušková

[1]        J. Bašnáková, V. Čavojová, and J. Šrol, “Does concrete content help people to reason scientifically? Adaptation of Scientific reasoning scale,” Sci. Educ.

[2]        V. Čavojová, J. Šrol, and M. Jurkovič, “Why should we try to think like scientists? The role of scientific reasoning in susceptibility to epistemically suspect beliefs and cognitive biases,” J. Appl. Cogn. Psychol., 2019, doi: https://doi.org/10.1002/acp.3595.

[3]        V. Čavojová and S. Ersoy, “The Role of Scientific Reasoning and Religious Beliefs in Use of,” J. Public Health (Bangkok)., 2019.