Denník N

Matovič a jeho možné celosvetové ocenenie za záchranu sveta a ľudstva

Smejeme sa, nechápeme, vypínať ekonomiku nechceme. A prečo? Možno nechápeme a nevieme si predstaviť, čo by nám to možno i prinieslo. Čo ak by tá zmena bola tak veľká a prínos Slovenska pre svet tak prínosný, že realizátor, náš premiér, by dostal i uznanie zo sveta? Možno sa nám z tej núdze i osvedčí to sedenie doma, vnímanie svojho dychu v tichu a pri skromnom jedle. Možno bude viac času na úsmev, radosť z času strávenom s rodinou (Viac výrokov typu“ „…a ľúbime Vás“. ) Možno sa nám zapáčia prechádzky v okolí bydliska pri prázdnych cestách bez smogu, pri vnímaní spevu vtáčkov…

Koľko by tej celosvetovej ekonomike, či našej, keď je otvorená, trvalo, kým by sa jej „neviditeľná ruka trhu“ prispôsobila novým potrebám …a ponúkala by v rámci nových potrieb bytostí, ktoré by sa dali nazvať  „duchovné“, pre nich potrebný  tovar a služby?

Možno je to o zameraní mysle. Možno by sme viac študovali jazyky, čítali knihy o prírode, o živých bytostiach, rastlinách, ekológií…kupovali knihy …a možno i písali knihy…študovali na univerzitách…vyvíjali nové lieky či technológie…

Čo by nám to prinieslo, keby sme naozaj nepotrebovali meniť vozopark každý rok a nevyvážali vraky do Afriky, kde si ich prerobia a používajú ďalších tridsať rokov? Sledoval som dokument o takomto odpade, kde si necháva bohatý svet znižovať náklady za likvidáciu odpadu vďaka odpadkovému košu kontinentu s názvom Afrika. Tu deti pália káble, hľadajú v zemi a v ovzduší plnom dioxínov vzácne kovy, ktoré spätne sa odpredávajú do bohatého sveta na ďalšiu výrobu mobilov, áut… Nejaký súcit, vedomie s ľudmi v rámci koncepcie ľudských práv som nepostrehol. Zákazy a zákony, deklarácie sa darí obchádzať, …deti rozvojového sveta umierajú na rakovinu pĺúc, hlad, AIDS… A my všetci časom na zmenu klímy a zdvihnutú hladinu morí a oceánov…

Teda oblastí, kde sa naše výhody, zlozvyky, pôžitky, menia časom na určité „mentálne pasce“ pre nás samých by sa dalo určite popísať mnoho (moria plné plastov, doprava plná prachu PM2,5 a PM10 prachových častíc, ktoré sa nám dostávajú na trvalo do pľúc a spôsobujú onkologické ochorenia, obezita z prejedania a nedostatku pohybu, stres zo školy plnej zbytočných informácií a testov, stres z pracovísk plných nezmyselných noriem, výkazov a úloh…čas strávený v práci s prácou, ktorá nenapĺňa, v kolektíve, na ktorý nadávame…)

Hej, je to také sci – fi, na zamyslenie. Z núdze spraviť cnosť…

Možno znížiť tých 30%a viac  percent úmrtí na základe KVO, či onkologických ochorení, zmenou životosprávy, psychohygiény, pôsobeniu stresu na našu imunitu a krvný tlak a hormóny, menej fajčiť a viac si spievať…zdravo sa hýbať a sledovať „novú ekonomiku“…

Možno na uvedomenie si tej možnej alternatívy, keby sme žili dôstojne s porozumením, súcitom, vnímali svoje skutočné potreby, pocity, hľadali zdroje, riešenia, používali zodpovedne rozum a poznatky vedy a techniky. Keby sme nežili ako „otroci“ (ako tí, „ktorí si prejedli osivo“, ako definuje otrokov filozof Pinc (Otroci sú nielen tí, ktorí nezomreli v boji, ale i tí, ktorí žijú na „úver“, bez samostatnosti, riadení „pánom“ -prácou, ktorú nám zadáva…).

Jasné, stále môžeme chodiť s papierovými taškami po OC, môžeme popíjať kávičku so šľahačkou, časom meniť vzhľad pomocou vedy a techniky (riešiac príznaky svojej staroby – prsníky, pery, botulox..silikón…), večer si púšťat cez média dokumenty o ľadových medveďoch na topiacom ľadovci, či tučniaka mávajúceho smutne do kamery…zajedať to keksami, krekrami, zapíjať pohárom kvalitného červeného vínka…trh nám dá i tieto služby, eknomika sa nezastaví….

Nehovorím, že musíme denne – i viackrát – sledovať on line omšu, liturgiu…aby náš premier dostal ocenenie od svetových lídrov, ale niekedy i motyka vystrelí… možno by to bolo krásne, zmeniť sa na také duchovné a krásne bytosti…

:-)

Mať porozumenie s našim premiérom, zatiaľ mám skôr tendenciu vypínať aspoň zvuk, ak nie rovno tv, keď sa tam zjaví s tým rúškom…. mať viac súcitu a empatie…vedieť sa usmiať v dave rúšok, i pod rúškom…

/Ilistračný obrázok z výkladu knižnice, cca. pár rokov späť…(detská práca)/

Zamyslime sa, Vážení občania.

Teraz najčítanejšie