Slovensko verzus koronavírus: ochrana ľudí na prvom mieste

Tisícky pracovníkov a pracovníčok v zdravotníctve, mestských službách či obchodoch s potravinami v „zastavenom“ svete naďalej pracujú a usilujú sa o udržanie čo najvyššej možnej miery bezpečia, napĺňania základných potrieb a ochrany zdravia pre zvyšok populácie.

Priatelia a priateľky, ľudia zo susedstva, ale aj predtým celkom neznámi sa starajú o seba navzájom, ako aj o najzraniteľnejších členov a členky spoločnosti – šijú rúška, nakupujú a dovážajú potraviny a hygienické pomôcky, prispievajú do verejných zbierok. Väčšina ľudí, ak majú túto možnosť, dodržiava pravidlá sociálnej izolácie, prípadne karantény, aby tak ochránili seba a druhých a stlmili šírenie pandémie.

Ľudia po celom svete pochopili, že na zvládnutie krízy je kľúčová solidarita a zodpovednosť.

Úloha štátu

Individuálna zodpovednosť každého a každej z nás voči spoločnosti však nestačí. Je potrebné upozorňovať najmä na zodpovednosť, ktorú má štát a inštitúcie pri ochrane zraniteľných, znevýhodnených a dlhodobo diskriminovaných a marginalizovaných ľudí a skupín.

Uvedomujeme si, že situácia je bezprecedentná a pri zmierňovaní následkov krízy na spoločnosť vynakladajú zodpovední veľa energie. Vláda SR, ale aj samosprávy a orgány miest a obcí, musia postaviť ľudské práva a ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva do centra všetkých rozhodnutí a opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19.

Je nutné, aby boli všetky opatrenia v súlade s povinnosťou štátu dodržiavať a chrániť právo na zdravie a život; aby mal systém verejného zdravotníctva dostatok personálu, ochranných pomôcok a vybavenia na zabezpečenie starostlivosti pre všetkých.

Rovnako si však vláda musí uvedomiť a účinne riešiť problém rozdielov v dostupnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Diskriminácia pod zväčšovacím sklom

Medzi najväčšmi ohrozené skupiny ľudí patria tie, ktoré čelia bariéram v prístupe k zdravotnej starostlivosti na základe dlhoročnej diskriminácie či rasizmu: Rómovia a Rómky, transrodové osoby, ľudia bez domova, cudzinci a cudzinky bez dokumentácie, sexuálne pracovníčky a pracovníci, starší ľudia a zdravotne znevýhodnení ľudia.

V krízových časoch sa často ukazuje alarmujúco nedostatočný a diskriminačný prístup štátu k obyvateľom a obyvateľkám neformálnych osád s väčšinovou rómskou populáciou, dlhodobé neriešenie chýbajúcej základnej infraštruktúry – najmä prístupu k pitnej vode a k základným službám, ako je verejná doprava, či pošta. To všetko môže dostať stovky ľudí do situácie ohrozenia života a zdravia.

Situácia na Slovensku zatiaľ neukazuje, že by ľudské práva boli dostatočne zohľadňované v opatreniach Vlády SR a ďalších orgánov. Naopak, vidíme viacero opatrení, ktoré, jemne povedané, vyvolávajú otázky. Napríklad uzatváranie rómskych osád do karantény.

Potreby pracujúcich

Prehlbujúce sa dôsledky pandémie na ekonomiku najviac pocítia zamestnanci a zamestnankyne. Štát je povinný chrániť právo ľudí na adekvátne pracovné podmienky a zachovanie vyhovujúcich životných podmienok a sociálneho zabezpečenia, rovnako ako zabezpečiť dodržiavanie povinností zamestnávateľov a zamestnávateliek vyplývajúcich zo zákonníka práce.

Najohrozenejšími skupinami sú, ako počas každej krízy, najmä ľudia vykonávajúci prácu s hodinovým ohodnotením, zamestnanci a zamestnankyne v nízkopríjmových zamestnaniach, ľudia pracujúci bez pracovnej zmluvy, na základe dohody o vykonaní práce, či živnostníci a živnostníčky. Kríza tvrdo zasiahne aj všetkých ľudí, ktorí sú v dôsledku opatrení nútení sa denne starať o deti.

Štát by mal teda chrániť najmä ľudí, ktorým hrozí výpadok príjmu, ktorý by mohol viesť k neschopnosti naplniť základné životné potreby ich domácností (nájom, energie a strava), a ktorých ľudské práva sú tak ohrozené.

Aby nás ochranné opatrenia neohrozovali

Kríza spojená so šírením koronavírusu má tiež následky v podobe zvýšeného porušovania práv žien a dievčat. Dobrovoľná izolácia a karanténa a nimi spôsobený stres a neistota zvyšujú riziko domáceho a rodovo podmieneného násilia. Úrady musia na tieto riziká pohotovo reagovať a urobiť všetko pre ochranu obetí násilia, ktorými sú najmä ženy a dievčatá.

Je povinnosťou štátu obmedziť krízové opatrenia na nutné minimum a zabezpečiť dodržiavanie práva na súkromie, slobodu pohybu, právo na vzdelanie a zabezpečenie živobytia. Musí sa zdržať extrémnych opatrení, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu obmedzovaniu ľudských práv, stigmatizácii, diskriminácii a nezákonnej kriminalizácii.

Žiadame preto vládu Slovenskej republiky, aby chránila a dodržiavala ľudské práva, ako aj dôsledne vyhodnocovala ľudskoprávny dosah opatrení, ktoré prijíma s cieľom zmierniť šírenie a následky pandémie ochorenia COVID-19 na Slovensku. Všetky takéto opatrenia sa musia riadiť prísnymi kritériami, musia byť primerané, legitímne a nediskriminačné.