Denník N

Učíme offline deti

Offline deti
Offline deti

V našich školách sedia stovky detí, ktoré žijú v extrémnej chudobe. Nemajú pripojenie na internet a preto hrozí, že na dlhé mesiace vypadnú zo vzdelávacieho systému. Vzdelanie je však ich jedinou šancou, aby sa z tejto chudoby dostali a mohli v živote uspieť. Aké sú odporúčania na vyučovanie detí, ktoré boli offline už pred vypuknutím svetovej pandémie – odopnuté od školy aj sveta?

Situácia s uzavretím škôl kvôli pandémii koronavírusu ukázala v plnej nahote roky neriešené problémy slovenského školstva. Nezmyselne postavené učebné osnovy odtrhnuté od reálneho života, i totálne nezvládnuté vzdelávanie detí, ktoré z rôznych dôvodov nemajú podmienky na online pripojenie.

Túto situáciu musia školy riešiť po svojom, podľa individuálnych podmienok. Každá škola preto v prvom rade zmapovala podmienky homeschoolingu v každej triede a idetifikovala žiakov, s ktorými nie je možné online pripojenie. Ak mala rodina telefón, s rodičmi a žiakmi sa spájali triedni učitelia, dohodli si systém spolupráce. Predpokladom spolupráce je, že žiaci majú čím, kde a do čoho písať, úlohy niekto vytlačí, prinesie, odnesie alebo odfotí a pošle.

Stále však ostáva skupina žiakov, s ktorými nie je možné spojiť sa ani telefonicky. Mnohí doma nemajú stôl, poličku na knihy ani pomôcky. V miestnosti je často prítomné množstvo ďalších osôb i veľa ďalších detí.

Ak chýbajú v domácnostiach aj základy, napr. rodina žijúca v jednej miestnosti, ktorá nemá prístup k vode, kanalizácii, či elektrine, je potrebné si uvedomiť, že učenie bude pre žiakov doma veľmi náročné.

Istým riešením by bolo vysielanie v RTVS určené pre žiakov, ktorí sa nemôžu vzdelávať online. Vysielanie, ktoré televízia začala, však nenapĺňa vzdelávacie potreby týchto detí.

So skupinou mojich kolegov učiteľov z Teach for Slovakia, ktorí primárne pracujeme s deťmi z vylúčených komunít, v spolupráci s odborníčkou na inklúziu, Zuzanou Révészovou, sme preto zosumarizovali zopár odporúčaní.

⇒ TELEFÓN:

  1. Ak máte možnosť spojiť sa s rodinou telefonicky, urobte tak. Zaujímajte sa, ako sa majú a opýtajte sa na podmienky v rodine.
  2. Podpora od Vás rodičom aj žiakom určite padne vhod, dá sa však využiť aj na overenie porozumenia zadaniam v pracovných listoch či spoločné vypracovanie po telefóne ak má žiak s konkrétnou úlohou problém.
  3. Dohodnite si čas telefonátu s dieťaťom (napr. vždy o 9:00 mu zavolám, nech je pri telefóne).

⇒ PRACOVNÉ LISTY:

  1. S pracovnými listami zabezpečte podľa možností aj pero, prípadne ceruzku, aby mali deti úlohu čím vyplniť.
  2. Opakujte, nepreberajte nové učivo. So žiakmi sa pravdepodobne nemá kto učiť, nemá teda zmysel im dávať novú látku. To sa týka aj formy cvičení – ak daný typ cvičenia žiaci nikdy na hodine neprecvičovali, radšej im danú úlohu nedávajte, hlavne pri menších žiakoch. Musíte si byť istí, že žiaci zvládnu to, čo ste pripravili úplne samostatne vypracovať.
  3. Pri menších deťoch uprednostnite tlačené písmo. Používajte jednoduchý font (Arial, Verdana).
  4. Zadania formulujte krátko a výstižne. Toto platí obzvlášť (aj keď nie len) ak máte v triede žiakov, ktorí majú problém s čítaním s porozumením. Aj v triede sa však stáva, že na cvičenie dostanete trikrát otázku “A to mám ako urobiť?” Teraz to však nemáte ako vysvetliť, uistite sa teda, že zadania sú krátke a výstižné. Snažte sa nepoužívať dlhé a komplikované slová a vety. Uprednostnite napríklad. “Zakrúžkuj správne” namiesto “Z možností vyber a zakrúžkuj správnu odpoveď”.
  5. Zdržte sa príliš kreatívnych úloh. Ide Veľká noc, a s ňou aj veľa online omaľovánok či nápadov na projekty. Ak si nie ste istí, či majú žiaci doma všetko, čo na výrobu potrebujú, radšej im úlohu nedávajte. Môže to viesť k frustrácii žiaka ak chce úlohu splniť, ale nemá na to možnosti. Ak neviete, či majú žiaci doma farbičky, zdržte sa aj omaľovánok.
  6. Ak máte žiakov s rôznymi úrovňami zručností, prípadne s rozdielnymi možnosťami pripojenia na internet a materiálnym vybavením, rozdeľte úlohy na základné a dobrovoľné. Deťom s nožnicami a farbičkami tak pokojne môžete dať dobrovoľne vyrobiť veľkonočný pozdrav, zároveň však nebudú potrestaní tí, ktorí si ho vyrobiť nemôžu. Prípadne diferencujte a dávajte úlohy v rôznej forme rôznym žiakom, toto však samozrejme závisí na počte žiakov v triede, Vašej kapacite a iných špecifických okolnostiach.
  7. Úlohy vyskladajte pokiaľ je to možné od najľahších po najnáročnejšie. Žiaci tak budú mať chuť vôbec začať a je vyššia pravdepodobnosť, že úlohy dokončia. Ak ich hneď na začiatku privíta slovná úloha a žiak má problém s čítaním, je pre neho oveľa ťažšie, hlavne ak je sám a nemáte ho ako povzbudiť, v úlohách pokračovať. Začnite teda s jednoduchými príkladmi či cvičeniami, ktoré zvládne naozaj každý.
  8. Náročnejšie úlohy hlavne pre starších žiakov rozdeľte do niekoľko logicky nadväzujúcich menších podúloh. Žiaci pri riešení menších problémov zažijú pocit úspechu a zároveň si precvičia vedomosti, ktoré im pomôžu riešiť pôvodnú úlohu. Záverečnou podúlohou môže byť pôvodná úloha spájajúca všetky podúlohy.
  9. Nehodnoťte žiaka zhoršenou známkou, ak vám úlohu nevypracuje alebo nesplní. Dajte mu radšej spätnú väzbu, ak je to možné skúste sa na žiaka nakontaktovať a zistiť, prečo odmieta pracovať. Veľa rodín môže byť momentálne vo veľmi komplikovanej až existenciálne náročnej situácii, snažte sa preto nesúdiť, ale ak sa dá porozumieť bariéram, ktoré daní žiaci momentálne majú.
  10. Skúste prispôsobiť štýl úloh prostrediu, v ktorom žiaci žijú. Pozor na úlohy, ktoré budú pre žiakov príliš abstraktné, uistite sa, že rozumejú kontextu úlohy. Zároveň využijte prirodzenú zvedavosť, napríklad môžu pozorovať prírodu okolo, skúsiť ju opísať alebo nakresliť, podľa toho, aké viete, že majú možnosti. Ak si zvolíte túto cestu, zamerajte sa na pozorovania a úlohy, ku ktorým majú s istotou prístup všetci Vaši žiaci (príroda sa dá pozorovať aj z okna, avšak ak žiaci nemajú doma napr. hračky, len ťažko Vám zadanie, ktoré sa týka ich počítania vypracujú).

 

Toto je súbor odporúčaní na základe našej praxe s deťmi z chudobného a sociálne znevýhodneného prostredia. Sú preto špecifické pre konkrétny kontext, v ktorom naši žiaci fungujú. Veríme ale, že sa dajú použiť v plnom rozsahu alebo po zapracovaní potrebných úprav aj v prípade ďalších žiakov. 

Keďže svetová pandémia a s ňou spojené opatrenia sa v najbližších týždňoch a možno až mesiacoch nikam nechystajú odísť, plánujeme s kolegami v pracovnej skupine ďalšie články s konkrétnymi technikami/postupmi, ktoré môžu využiť ďalší pedagógovia.


Pracovná skupina pre offline deti


Zuzana Révészová

Adriana Zarembová
 Rado Chalupka
Veronika Machová Eva Dušeková Anna Viľchová

Zuzana Révészová: Učiteľka 1. stupňa a špeciálna pedagogička. Pôsobila ako lektorka v národných projektoch, v analytických tímoch k stavu inkluzívneho vzdelávania a v tejto oblasti spolupracovala s mnohými organizáciami. V súčasnosti pôsobí v Spojenej škole v Košiciach a v Nadácii pre deti Slovenska ako konzultantka v projekte Škola inkluzionistov. S TFS spolupracuje ako metodička.

Adriana Zarembová: Študovala v Bratislave interkultúrnu komunikáciu a cudzie jazyky na Ekonomickej univerzite, kde som úspešne dokončila bakalársky stupeň. Keďže mám rada výzvy, rozhodla som sa prihlásiť na magisterský stupeň do Dánska na Aarhus University. Cez program Teach for Slovakia pôsobí na ZŠ Huncovce.

Rado Chalupka: Študoval na Fakulte sociálnych vied Karlovej uiverzity v Prahe. Pracoval ako analytik pre Ministerstvo zdravotníctva ČR a v Deloitte. Dnes cez Teach for Slovakia pôsobí ako učiteľ na ZŠ Podjavorinskej 1 na sídlisku Luník IX v Košiciach.

Veronika Machová: Je absolventka Ekonomickej univerzity v Bratislave, Fakulty aplikovaných jazykov. Pracovala ako špecialistka podpory v UniCredit banke a ako IT tester vo VÚB banke a v spoločnosti Swiss Re. Dnes pôsobí na ZŠ Nejedlého v Bratislave.

Eva Dušeková: Študovala na prírodovedeckej fakulte UPJŠ Košice, kde získala doktorát v odbore Biofyzika. Pracovala ako laboratórna technička projekte zaoberajúcom sa štúdiom monoklonálnych protilátok vo Vienna Biocentre. Dnes cez Teach for Slovakia pôsobí na ZŠ Chminianské Jakubovany.

Anna Viľchová: Pochádza z Prešova. Po štúdiu rozvojového manažmentu na London School of Economics sa vrátila z Londýna do Rokycian v rámci programu Teach for Slovakia. V Rokycanoch chcela nájsť realitu a problémy slovenského školstva a zistiť, ako systém zlyháva v súvislosti s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Okrem toho však našla samu seba, výnimočné deti a veľa ľudí s dobrým srdcom.

 

Teraz najčítanejšie

Anna Viľchová

Pochádza z Prešova. Po štúdiu rozvojového manažmentu na London School of Economics sa vrátila z Londýna do Rokycian v rámci programu Teach for Slovakia. V Rokycanoch chcela nájsť realitu a problémy slovenského školstva a zistiť, ako systém zlyháva v súvislosti s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Okrem toho však našla samu seba, výnimočné deti a veľa ľudí s dobrým srdcom. Vo svojom blogu chce prinášať pohľady na realitu slovenského školstva, ale tiež prinášať možnosti riešení, ktoré by nielen deťom z Rokycian pomohli mať v živote väčšiu šancu na úspech.