Ako hodnotiť dopad projektov?

Diskusiu ohľadom dopadu výskumu je možné zhrnúť do troch základných otázok: Čo je dopad? Ako merať dopad? Mal by byť dopad jedným z rozmerov hodnotenia excelentného výskumu?[1] K tomu je ešte možné pridať štvrtú otázku: Je možné merať (odhadovať) dopad výskumu pred jeho realizáciou?

Čo je dopad výskumu?

Dopad výskumu je v súčasnosti ďalším rozmerom v definovaní excelentnosti. Dopad môžeme charakterizovať ako niečo čo „prináša zmeny v úrovni porozumenia, vedomostí a postojov a ústí v zmeny v zvyklostí a tvorby politík“.[2] Dopad výskumu môže mať teda rôzne formy, ako napríklad:

• zmeny v prístupe k výskumu,
• zmeny v rozsahu v akom sa o výskume premýšľa, uvádza alebo číta,
• citácie v publikáciách,
• zmeny vo vedomostiach a pochopení,
• zmeny v postojoch a presvedčení,
• zmeny v správaní.

Dopad môže byť tiež interný a externý. Interným dopadom môžeme rozumieť dopad na konkrétnu vednú oblasť, prípadne vedný odbor. Externým dopadom na spoločnosť, hospodárstvo, prípadne celkové poznanie.

Ako merať dopad vopred?

Je možné merať (odhadovať) dopad výskumu pred jeho realizáciou? Podstatou výskumu je značná neistota pri jeho realizácii a neistota čo sa týka jeho výsledkov a výstupov. Preto je možné reálny dopad výskumu skôr odhadovať ako vopred merať. Táto neistota sa zvyšuje so znižujúcim sa TRL (Technology Readiness Level). Napriek tomu, prakticky všetky grantové agentúry viac alebo menej požadujú, aby výskumníci už pri písaní projektu definovali, aký dopad bude mať. Niekedy (a na Slovensku a často) sa očakáva aj definovanie počtu publikácií prípadne patentov, ktoré budú výstupom projektu. Viazanie financovania výskumu na dopad projektov môže viesť k tomu, že vedci sa budú sústrediť na témy, ktoré prinesú rýchlejšie výsledky. Takýto postup produkuje výskum, ktorý nemá dlhodobý efekt, je málo rizikový a teda potenciálne aj menej prínosný.[3]

Otázne je tiež, ako je možné merať dopad po riešení projektov. Súvisí to aj s nedostatočnou definíciou, čo to vlastne je dopad výskumu. Interný dopad na akademické prostredie je možné merať napr. počtom citácií. Dopad na hospodárstvo počtom patentov, prípadne iných typov transferov technológií (napr. technologické start-upy a spin offy). Dopad na spoločnosť môže byť meraný napríklad článkami v masových médiách a využitím výsledkov výskumu pri tvorbe politík alebo vo vzdelávaní. Ďalším problém s meraním dopadu výskumu je fakt, že ho nie je možné merať v krátkodobom hľadisku.

Možné „indikátory“ dopadu

V rámci dopadu projektu je možné okrem dopadu na samotnú vednú oblasť a novozískané znalosti a vedomosti teda hodnotiť aj spoločenský a hospodársky dopad, ale  napríklad aj pridanú hodnotu pre priemyselných partnerov v projekte.

Spoločenské a hospodárske dopady

Tieto kritériá by mali zhodnotiť dopad projektu na spoločnosť mimo komerčných benefitov pre priemyselných partnerov v projekte. Projekt môže mať nasledovné externé dopady:

• hodnota vytvorená v priemysle,
• využiteľné aplikácie vo verejnom sektore,
• využiteľné aplikácie pre občiansku spoločnosť,
• rozšírenie znalostí, technológií a budovanie znalostí v rámci výskumných a vývojových inštitúcií,
• zlepšenie vonkajšieho prostredia.

Pridaná hodnota pre priemyselných partnerov

V rámci tohto kritéria by sa mal zhodnotiť predpokladaný finančný prínos pre priemyselných partnerov, ktorý bude výsledkom priemyselných a komerčných aktivít súvisiacich s projektom. Tento potenciálny prínos sa môže porovnať s celkovými nákladmi na projekt. Potenciálne vytvorená hodnota môže zahŕňať:

• nové predaje,
• znižovanie nákladov
• zvýšenie úrovne konkurencieschopnosti.

Štvrtá časť nášho seriálu sa bude zaoberať spôsobom, ako hodnotiť excelentnosť výskumníkov a výskumných tímov.

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

[1] Mendéz, E., Evaluation, s. 2.

[2] Ibidem.

[3] Mendéz, E., Evaluation, s. 3.

Projekt bol podporený zo Európskeho sociálneho fondu.