Ako možno „vypnúť Slovensko“?

Výkon verejnej moci počas mimoriadnych situácií upravuje ústavný zákon č. 272/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Tento zákon presne definuje okolnosti a podmienky vyhlásenia výnimočného stavu, o ktorom premiér hovoril.

Predovšetkým, výnimočný stav nemôže vyhlásiť vláda. Ústavný zákon predpokladá nevyhnutnú spoluprácu vlády s prezidentkou. Návrh na vyhlásenie výnimočného stavu síce predkladá vláda, o jeho vyhlásení však rozhoduje prezidentka Slovenskej republiky.

Zákon presne definuje situácie, keď možno vyhlásiť výnimočný stav. Konkrétne vtedy, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde:

• k teroristickému útoku,
• k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok, alebo
• dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov.

Výnimočný stav je teda skutočne výnimočný a možno ho vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, a to na 60 dní, ktoré možno predĺžiť ešte maximálne o 30 dní.

Počas výnimočného stavu možno podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na vymedzenom území, pričom zákon presne definuje, o aké obmedzenia môže ísť. Myslí sa tým napríklad možnosť:

• prinútiť obyvateľov zostať v obydlí alebo ich evakuovať na určené miesto,
• uložiť pracovnú povinnosť v súvislosti so zabezpečením chodu krajiny,
• obmedziť používanie motorových vozidiel,
• obmedziť doručovanie poštových zásielok,
• obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase,
• obmedziť ďalšie politické práva ako slobodu zhromažďovania, právo na informácie či slobodu prejavu,
• zakázať právo na štrajk,
• zaviesť cenzúru a pod.

Prezident na návrh vlády môže tiež nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe a vojakom dobrovoľnej vojenskej prípravy, ako aj povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

Pri pozornom preštudovaní situácií, keď možno vyhlásiť výnimočný stav, je zrejmé, že taká situácia u nás, našťastie, zatiaľ nenastala a nezdá sa, že by aktuálne hrozila. Pandémia totiž nie je dôvodom pre vyhlásenie výnimočného stavu a na Slovensku bezprostredne nehrozí teroristický útok, nedejú sa pouličné nepokoje ani sa nedeje iné hromadné násilné protiprávne konanie. Pandémiu treba krotiť v inom právnom režime – na to slúži tzv. núdzový stav.

Núdzový stav je na území Slovenska vyhlásený od 16. marca. Vyhlasuje ho vláda a môže tak urobiť aj v prípade pandémie na časovo obmedzené obdobie maximálne 90 dní.

Počas núdzového stavu možno tiež obmedziť základné práva a slobody a ukladať povinnosti na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území, v mnohom identické s tými, ktoré platia počas výnimočného stavu, napríklad:

• možnosť povinnej evakuácie osôb, s čím súvisí aj možnosť obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
• obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase,
• obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorých možno rozmiestniť vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb,
• obmedzenie používania motorových vozidiel,
• obmedzenie doručovania poštových zásielok,
• obmedzenie politických práv ako sloboda zhromažďovania, právo na informácie a sloboda prejavu,
• zákaz práva na štrajk a ďalšie.

Aj v prípade núdzového stavu môže prezident na návrh vlády nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe či vojakom dobrovoľnej vojenskej prílohy alebo povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

Obmedzenia a povinnosti v núdzovom stave sú podobné tým, ktoré sú možné počas výnimočného stavu, konkrétne napríklad aj obmedzenie slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase. Avšak iba za výnimočného stavu možno obyvateľov prinútiť zotrvať v obydlí. Z uvedeného je zrejmé, že právny poriadok rozlišuje čiastočné obmedzenie pohybu a pobytu na jednej strane, ktoré umožňuje vo výnimočnom, ako aj v núdzovom stave, a úplný zákaz vychádzania a uzavretie obyvateľstva v obydliach, ktorý je možný len vo výnimočnom stave. Toto ustanovenie nie je možné obísť ani tým, že by vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu na celé dni (24/7), teda neobmedzene, keďže by išlo o jasné obchádzanie zákona, čo je neprípustné. Len na doplnenie – tiež len počas výnimočného stavu možno zaviesť cenzúru alebo podmieniť vydávanie tlače povoľovacím konaním.

Čo z toho vyplýva? Ak predpokladáme, že vláda nechce postupovať v rozpore s ústavným zákonom, môže nanajvýš pokračovať vo vyhlásenom núdzovom stave, počas ktorého síce môže obmedziť slobodu pohybu a pobytu, ale len na určený čas. Nemôže však v tejto situácii rozhodnúť o výnimočnom stave a prinútiť obyvateľov zotrvať neobmedzene v obydlí.

Táto úvaha nehovorí o tom, čo má vláda urobiť a ako má zatočiť s vírusom, jej podstatou je myšlienka, že aj v takomto dramatickom období, aké v súčasnosti prežívame, treba rešpektovať zákony a hľadať cesty a riešenia, ktoré ich neignorujú. Lebo to by mohla byť cesta, z ktorej niet návratu.

Eva Kováčechová

Autorka je advokátka spolupracujúca s organizáciou VIA IURIS