Denník N

eKASA 2020 – je zníženie administratívnej záťaž podnikateľov reálne?

Od zavedenia systému eKASA – klient do praxe ubehlo už 8 mesiacov. V júli 2019 sa do systému, ktorý prepája registračné pokladnice podnikateľov s Finančnou správou zapojili prvé online zariadenia. Rozbehli tak súboj podnikateľov nielen s časom, ale aj so samotným systémom. Prechod nie je jednoduchý. Ani administratívne, ani finančne. Ak sa ale spýtate podnikateľov, ako im systém eKASA uľahčil prácu, mnohých pozitívnych odpovedí sa nedočkáte. Blogový príspevok vznikol na základe vstupov a skúseností spoločnosti Kros, a.s.

Od zavedenia systému eKASA – klient do praxe ubehlo už 8 mesiacov. V júli 2019 sa do systému, ktorý prepája registračné pokladnice podnikateľov s Finančnou správou zapojili prvé online zariadenia. Rozbehli tak súboj podnikateľov nie len s časom, ale aj so samotným systémom. Prechod nie je jednoduchý. Ani administratívne, ani finančne.

Dôvod pre zavedenie eKASY zo strany štátu bol jasný – efektívnejšie bojovať proti daňovým podvodom a lepšie vyberať dane z pridanej hodnoty. Ale aké výhody vyplynuli zo zavedenia nového systému pre podnikateľov? eKASA mala priniesť najmä automatizovanú a jednoduchšiu evidenciu tržieb a mala odstrániť nutnosť denných uzávierok a zrušiť povinnosť servisovať pokladnice.

Zavedením eKASY tak mala odpadnúť veľká časť administratívy, pričom by podnikatelia plynule prešli na viac elektronizované a digitalizované služby. Tento krok mal tiež prispieť k zníženiu nákladov spojených s registračnými pokladnicami.

Očami podnikateľov

Napriek tomu, že systém prináša už prvé pozitívne výsledky pri výbere daní, administratívna záťaž podnikateľov zostáva prakticky rovnaká. Ako je to možné? Veď podnikateľom odpadli mnohé povinnosti. Nemusia viac tlačiť uzávierky. Všetky dáta o prijatých tržbách by mali byť chránené na nových dátových úložiskách. Nemusia tiež viesť knihu elektronickej registračnej pokladnice. A celkové zavedenie pokladnice do prevádzky by malo byť jednoduchšie.

Ak sa ale spýtate podnikateľov, ako im systém eKASA uľahčil prácu, mnohých pozitívnych odpovedí sa nedočkáte. Podnikatelia, ktorí prešli na virtuálne registračné pokladnice, nedokážu svoju VRP prepojiť s účtovným alebo skladovým softvérom. Uľahčiť tak prácu svojej účtovníčke nedokážu.  Denné uzávierky si aj naďalej tlačiť musia, nakoľko prehľady transakcií, ktoré poskytuje Finančná správa, sú pre potreby zaúčtovania denných alebo mesačných tržieb nedostačujúce vo forme, v akej sú aktuálne k dispozícii. Podnikateľ alebo účtovník, ktorý s nimi priamo pracuje, sa napríklad nedokáže priamo napojiť na klientské konto eKASY a automaticky spracovať svoje denné tržby. A to aj napriek tomu, že mnohé softvéry sú na túto možnosť pripravené alebo by ju chceli realizovať. Systém Finančnej správy je pre takúto spoluprácu uzavretý. Evidovanie a účtovanie denných tržieb je zložitejšie najmä pre podnikateľov, ktorí pracujú, podnikajú v oblastiach bez stáleho pokrytia internetovým signálom. Musia porovnávať, či bločky, ktoré odišli cez ich eKASU, sú skutočne aj na serveroch Finančnej správy. Finančná správa je tak jediným držiteľom kompletných údajov o finančných transakciách týkajúcich sa prijatých tržieb, ktoré by mali byť správne a smerodajné pre účtovníkov. Potenciál využitia dát Finančnej správy je obrovský a v širšom kontexte, najmä v súčasnej situácii, napr. pri identifikácii podnikateľov, ktorých tržby zaznamenali pokles oproti mesiacom pred mimoriadnou situáciou spojenou s COVID-19 alebo pri identifikácii vzťahových väzieb medzi podnikateľmi a osobami, ktoré ich zastupujú v komunikácii s Finančnou správou a na základe toho presun následnej komunikácie do bezpečného, elektronického kanála, t.j. elektronických schránok daných osôb.

Riešením je otvorené API

Uľahčenie práce by mohlo priniesť priame napojenie sa na Finančnú správu, aby si podnikateľ alebo účtovník vedel stiahnuť potrebné údaje z obchodných transakcií priamo do svojho softvéru. Na takúto formu komunikácie slúži API.

Čo to vlastne je API? Predstavte si to ako dialóg medzi dvomi cudzincami, ktorí nehovoria tou istou rečou. Potrebujú teda tlmočníka, v našom prípade práve API. API je termín častokrát využívaný práve medzi programátormi a skratka je odvodená od anglického termínu Application Programming Interface (rozhranie pre programovanie aplikácií).

Na čo API slúži? Je to rozhranie, ktoré umožňuje dvom rôznym aplikáciám spolu komunikovať a vymieňať si tak medzi sebou dáta (informácie). Komunikácia pritom môže byť obojsmerná, alebo len jednosmerná, v závislosti od nastavenia samotného API. Cez otvorené API by vedeli účtovné softvéry jednotlivých podnikateľov automatizovane komunikovať s Finančnou správou; Sociálna poisťovňa by zase vedela automatizovane získavať a vymieňať si dáta so mzdovými softvérmi jednotlivých podnikateľov. Scenárov pre zjednodušenie a automatizáciu výmeny údajov medzi podnikateľmi a štátom je pomerne veľké množstvo.

Prečo si myslíme, že otvorené API je riešením administratívneho zaťaženia podnikateľov? Otvorenie API umožní tretím stranám pripojiť sa do systému eKASA. Pod tretími stranami je potrebné predstaviť si programy, ktoré spracovávajú naše dáta – či už sa jedná o hotovostné tržby podnikateľov alebo iné účtovné dáta. Umožniť pripojenie sa do štátom spravovaných systémov by zvýšilo efektivitu práce a šetrilo čas účtovníkom. Najmä tí účtovníci, ktorí pracujú pre svojich klientov externe, by vedeli vstúpiť do systému eKASA, do ktorého majú väčšinou aj tak autorizovaný prístup, a stiahnuť si napríklad údaje o finančných operáciách podnikateľa. Na rovnakom princípe by mohli pracovať aj mzdári, ktorí pracujú so systémami Sociálnej poisťovne.

Podnikateľ bude schopný prostredníctvom otvoreného API pripojiť na svoj účet eKASY softvérové riešenia tretích strán, ktoré pomáhajú jemu, jeho účtovníčke, mzdárke, alebo finančnému oddeleniu spracovať finančné dáta, o ktorých má aktuálne komplexný prehľad najmä štát.

Obojstranná komunikácia: štát vs. podnikateľ

Otvorené API by umožnilo nie len výrobcom účtovných, fakturačných, či mzdových softvérov prijímať a spracovávať údaje podnikateľov a živnostníkov. I samotný štát by vedel ľahšie získavať výstupné účtovné údaje, ktoré podnikateľ v sumároch bežne odosiela na Finančnú správu a zvýšiť tak kontrolu nad podnikateľmi. Informácie, ktoré odchádzajú na Finančnú správu by mohli byť presnejšie, znížila by sa chybovosť elektronických podaní, a ľahšie by sa odkontrolovali údaje vytvorené v účtovných softvéroch s tými, ktoré boli zaslané prostredníctvom elektronických podaní.

To, aké dáta by potrebovali podnikatelia z Finančnej správy, môže byť rôzne od subjektu k subjektu, v závislosti od ich podnikateľských činností a softvérov, ktoré využívajú. Finančná správa sa nedokáže venovať individuálne každej potrebe či požiadavke. Otvorené API však vytvára možnosti na to, aby samotný trh a podnikateľ získal prístup k vlastným dátam v digitálnej forme a spracoval ich podľa potreby koncového užívateľa. Tento princíp platí pre všetky subjekty na strane štátu.

Bezpečnosť údajov

Bezpečnosť údajov, s ktorými disponuje či už Finančná správa, alebo účtovník či mzdár, je prvoradá. Otvorenie API tak musí jednoznačne zadefinovať, kto k údajom pristupuje a za akým účelom. Obe strany, t.j. podnikateľ i štát, musia zabezpečiť transparentnosť prístupu k dátam a zadefinovať, kto a akým spôsobom s dátami bude manipulovať. Systém splnomocnení a autorizácií je už procesne a aj technicky nastavený, veď s Finančnou správou či Sociálnou poisťovňou bežne komunikujeme a podávame širokú škálu výkazov cez zabezpečené prístupy, pomerne často sa využíva aj princíp zastupovania jedného subjektu iným subjektom. Rovnakými prístupmi by sme teda vedeli dáta nielen odovzdávať, ale i preberať.

Záver

Otvorené API by pre systém eKASA, ako nový a bezpečný komunikačný kanál, mal jednoznačne podporiť:

  • automatizované získavanie údajov o denných tržbách do účtovných softvérov a ich zjednodušené spracovanie v rámci platnej legislatívy,
  • automatizované získavanie štruktúrovaných údajov o jednotlivých bločkoch,
  • jednoduchú kontrolu finančných transakcií zaznamenaných na Finančnej správe s tými, ktoré boli zrealizované podnikateľom a zaevidované v účtovných softvéroch,
  • a pod.

Význam v otvorení API preto vidíme v následnom skvalitnení služieb poskytovaných Finančnou správou a zjednodušení administratívnych úkonov spojených so spracovaním hotovostných transakcií.

Smerujeme k výraznej elektronizácii služieb. Máme elektronické podávanie výkazov, elektronické občianske preukazy, elektronické podpisy. Všetky údaje o podnikateľoch, má v rukách štát na jednom mieste – v elektronickej forme svojich databáz. Tieto údaje sú však pre podnikateľov uzavreté, nemôžu s nimi efektívne pracovať. Finančné a osobné údaje by však nemali byť len pod kontrolou štátu, ale i pod kontrolou jednotlivcov. Prispelo by sa tak ku skutočnému zníženiu administratívnej záťaže podnikateľa tým, že by mu bolo umožnené jednoduchšie a efektívnejšie spracovanie svojich vlastných dát.

Štát, Finančná správa, či iné orgány verejnej moci nie sú na digitálny prechod sami. Výrobcovia softvérov (účtovných programov), hardvérov (výrobcovia pokladníc) i samotní podnikatelia, sú pripravení zapojiť sa do vývoja a testovania „otvorených riešení“ po technickej a aj procesnej stránke. Spolupráca a komunikácia všetkých strán tak môže prispieť k rýchlejšiemu prechodu na otvorené API prostredie, z ktorého bude v konečnom dôsledku ťažiť ten najdôležitejší – fyzické alebo právnické osoby ako používatelia elektronických služieb štátu.

 

Reakcia spoločnosti Stormware, s.r.o.:

Pre našich klientov by bolo výhodné otvorené API pre aplikáciu OverDoklad. Tu si vieme predstaviť ako administratívni pracovníci alebo účtovníčky našich používateľov scanujú nákupné doklady-bločky priamo do účtovného systému a šetria tak čas v porovnaní s ručným prepisovaním dokladov do systému. Masívnejšie načítavanie bločkov by viedlo k zvýšenému odhaľovaniu falošných bločkov, čo by mohlo byť v tomto prípade výhodou najmä pre štát. Úplne ideálne by bolo, aby eKasa mohla fungovať aj ako softvérové riešenie, tak ako je to napr. v susednom Česku pri EET (elektronickej evidencii tržieb).

Ak by konkrétna inštitúcia mala už nejakú predstavu, či aspoň hrubý základ, vieme si predstaviť, že by sme nimi navrhnuté riešenie pripomienkovali alebo by sme definovali scenáre, s ktorými sa stretávajú naši klienti.

Už niekoľko rokov máme implementované priame prepojenie s elektronickou pobočkou jednej zo zdravotných poisťovní, čím našim klientom šetríme čas pri podávaní výkazov, či ostatných povinnostiach platiteľa zdravotného poistenia. Empirické skúsenosti s takouto spoluprácou teda máme.

 

Reakcia spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o.:

Napadá nám hneď jedna oblasť, kde majú naši zákazníci problém a takéto API by mohlo pomôcť. Zostatok v eKase si registruje samotná eKasa, ale aj systémy Finančnej správy. Podnikateľ je povinný realizovať úkony vklad, výber a zaregistrovať každý príjem. Problémom je, že tieto dáta často nesedia a máme „anekdotické“ informácie o postihoch podnikateľov, ktorých skutočný objem hotovosti v eKase nesedel so zostatkom v systémoch Finančnej správy. Takéto API by vedelo podnikateľa na prípadnú nezrovnalosť upozorniť, resp. stavy synchronizovať. Rovnako by sme vedeli zabezpečiť synchronizáciu prijatých dokladov a upozorniť tak podnikateľa alebo dokonca podporu na prípadné nezrovnalosti.

 

Reakcia spoločnosti Asseco Central Europe, a.s.:

Otvorené API by nám umožnilo automatizovať niektoré činnosti, ktoré vykonáva používateľ ručne, prípadne poloautomaticky. Za dôležité považujeme poznať nie len kumulatívny pohľad na deň a mesiac, ale aj možnosť overiť si, či je bloček už zapísaný a v akej podobe. Preto by bolo vhodné, aby štruktúra poskytnutého bločku cez API bola v rovnakom detaile a aby ho bolo možné dohladovať cez oba identifikátory t.j. OKP aj UID.

Pre výrobcov pokladničných systémov sa eKasou veci do určitej miery skomplikovali, lebo zariadenia sú autonómne a často neposkytujú dosť informácií, ktoré by umožnili urobiť krížovú kontrolu voči pokladničnému systému.

Poskytnutie určitých typov kumulatívnych výstupov (denná, mesačná, intervalová, priebežná uzávierka) cez API je minimum toho, čo by sme pre našich zákazníkov potrebovali.

Centralizácia povinných dát na úrovni štátu má podľa nás zmysel, ak zároveň umožní taký prístup k pozbieraným údajom, aby boli strojovo čitateľné. Ako príklad nepoužiteľných dát uvedieme zverejňovanie rôznych PDF súborov alebo iných naskenovaných dokumentov.

API by malo mať správnu štruktúru, aby sa dali dáta načítať a strojovo porovnať. S tým súvisí aj problematika masterdata (indexové polia, kľúče alebo agregačné kategórie), na ktorých sa musíme dohodnúť spoločne, inak dáta rôznych organizácií nebudú spolu zlučiteľné. Uvedomujeme si, že štátne organizácie nemusia mať dostatočné skúsenosti z reálneho prostredia, a preto sme ochotní sa zapojiť do takých aktivít, ktoré povedú k lepšej použiteľnosti softvérov a tým pádom aj vyššej produktivite podnikateľských subjektov.

 

Preto ako Slovensko.Digital spolu s vybranými spoločnosťami sme vyššie uvedené skutočnosti komunikovali priamo Finančnej správe SR a Ministerstvu financií SR a nadviazali konštruktívny dialóg.

 

Blogový príspevok vznikol v spolupráci spoločnosti KROS a.s.Slovensko.Digital

Teraz najčítanejšie