Kultúra mieru a lásky
Pri príležitosti medzinárodného dňa svedomia si môžeme pripomenúť, že sa máme relatívne dobre. Väčšina z nás má viac, ako potrebuje. Veľa z nás sa realizuje v práci, ktorá ich baví. Takmer všetci sme gramotní. Máme veľa možností a príležitostí, ktoré nie sú samozrejmosťou pre množstvo ľudí. To ale neznamená, že by sme nemali priestor pre zlepšenie.
Doporučená hudba: Peter Gundry – Faint Spirit
Máme pomerne zastaralý školský systém, ktorý mnohých ľudí zdeptal, zdravotníctvo, ktorému chýbali zdravotnícke potreby ešte pred vypuknutím pandémie či stále príliš častý výskyt násilia a zbytočného ničenia prírody.
Školstvo, zdravotníctvo či ekológia, musíme to riešiť na všetkých úrovniach. Preštudovať si ich a následne rozpoznať problémy a zefektívniť ich riešenia by mali ako autority, tak i bežní ľudia. A rovnako je to i s násilím. Respektíve s jeho odmietnutím. Takto, spoločnými silami, môžeme vytvoriť bezpečné, zdravé a podporujúce prostredie v rámci nášho národa i celosvetovo.
Éra globálnej jednoty
Či už sa to niekomu páči (a bojuje s tým) alebo nie, vstupujeme do éry globálnej jednoty. Sme prepojení internetom, možnosťou cestovať, svetovými jazykmi a, samozrejme, geneticky. Sústreďovanie sa na odlišnosti a vytváranie stupídnych konfliktov je zbytočná brzda.
Naopak by sme mohli podporiť rozmach ľudstva (a ľudskosti) tým, že budeme odlišnosti vnímať ako prínos. Že budeme ctiť slobodu a ľudské práva. Že si budeme navzájom pomáhať a podporovať sa. Že sa budeme spoločne vzdelávať, rozvíjať a posúvať k ešte lepším zajtrajškom.
To neznamená absenciu konfliktov. Znamená to, že namiesto násilia zvolíme efektívnejšiu a humánnejšiu cestu, a dáme prednosť komunikácii a hľadaniu kompromisov (alebo iného najlepšieho riešenia).
Odmietnutie násilia
Násilie môže mať množstvo podôb, rozličnú veľkosť a na každého odlišný dopad. V rámci násilia môžeme hovoriť o celosvetovom vojnovom konflikte s veľkými stratami na životoch, o brutálnych tradíciách a rodovo podmienenom domácom alebo sexuálnom násilí, či o masovom týraní, znásilňovaní a vyvražďovaní zvierat.
Nie všetko násilie je ale takto očividne nesprávne. Sú formy, ktoré nie je dostatočne vidieť. Nerozpráva sa o nich ani nepíše. Ešte pre ne nie je „vyšliapaná“ cestička, ktorá by umožňovala šíriť povedomie a potrebné informácie medzi ľuďmi.
Po zohľadnení, že ľudstvo je relatívne mladé a sveta neznalé, je v poriadku, že nevieme všetko a robíme chyby. To, čo nie je v poriadku, je jednať s úmyslom ublížiť a v rozpore so svedomím.
(Viac o kultúre mieru a lásky sa môžete dočítať tu.)
