Bude riešením invalidita z dôvodu psychickej poruchy pre celý národ? Davová psychóza?Tabletka a odborník? Duša – pohyb – život…
Koľko by trvalo, kým by sa väčšina Slovákov doma – v rámci blackoutu – zbláznila? (Korektor pravopisu mi to slovo skúsil opraviť na: „bľakotu“, celkom príznačné…).
Legálne by tak väčšina po posúdení odborníkmi, komisiou v zrýchlenom konaní, dostala invalidný dôchodok (nejaký posttraumatický šok, úzkostné poruchy, panika). Bola by to alternatíva na miesto nepodmieneného príjmu a prestala ohrozovať verejný priestor? Dostali by tabletku a televíziu… Boli by dve skupiny ľudí, jedni izolovaní a druhí zas „pracovníci“, ktorí zabezpečia chod základných funkcií spoločnosti. Ako v mravenisku…alebo včelín.
Ozaj, videli ste film Matrix?????
Pamätáte na mýtus o jaskyni od Platóna?????
Alebo film Sexmisia?????????????
Nemáme k tomu ďaleko, vid foto kŕmidla pre vtáky z nádoby na motorový olej odfoteného včera pri Slovnafte, ako som bol na bicykli… Malý Dunaj…
Môžeme si i príklad z histórie priblížiť, Blokácia Leningradu. Zabezpečenie výživy cez „most života“….nejak to fungovalo…cez vojnu…
V rámci tej náhody, ktorá nás postihla a sme viac menej viac doma, i ja viac študujem prednášky „youtuberov“, filozofov , skúšam si robiť poznámky, z tej celoživotnej múdrosti, esencie dlhodobej pamäte, prejavu zrelej osobnosti, a na záver dám i niečo podnetné, z čoho vlastne čerpám túto úvahu (cca. 28 minúta).
Veľa zaujímavého je možné nájsť i v diskusiách Pod lampou. V noci som počúval vedcov v štúdiu so Š . Hríbom (Peter Celec a Boris Klempa).
Uvedomil som si pri druhom či treťom počúvaní tohto pána Pinca, že popisuje predpoklad akéhokoľvek budúceho poznávania (napr. vedeckého): porozumenie tomu, čo znamená vnímať. Skúsenosť o iných veciach a o svete, že sa vlastne už podľa Aristotela deje v duši.
Duša je akýsi priestor, ktorá ukazuje niečo, na čo sme zameraní. Priestor, kde sa stretávame s vecami. Kde sa niečo ukazuje niekomu. V duši sa „vec“ spredmetňuje a rozoznáva zároveň viac druhov duše.
Môžem to rozvíjať (aj budem nižšie). Ale dá sa to celé si i vypočuť. Keď sme doma, môžeme sa na to zamerať v rámci pozornosti, času (cca. 28 min).
Len chcem povedať, preto to tu píšem, že toto sú veci, ktoré nás oddeľujú od všetkých ešte „nemoderných“ spoločnosti, tých, ktoré neprijali naše novoveké chápanie subjekt-objektového „rozštiepenia procesu vnímania (Descartes (jeho nový pojem „vedomie“).
Mali sme to ešte do renesancie, ako prirodzené (Marsilius Ficino to nazýval „spirit mundi“ (duša sveta (od Platóna vychádzal), iný to nazývajú “ „TAO“, ďalší zas: „Boh“.
Je to niečo, čo umožňuje chápať seba ako súčasť niečoho. Niečo, čo dáva zmysel obetovať sa spoločenstvu, kde žijem. Dáva pocit, že predkovia a my sme v určitom vzťahu, že je tu nejaká energia s miestom, kde som sa narodil. Dáva pocit spokojnosti, nepotrebuje daný človek dobýjať cudzie územia, aj keď má prostriedky. (Čína poznala pušný prach, mala obrovskú armádu a celé storočia si žili v rámci svojich obrovských hraníc….
S heslom: “ Budeme loupit, loupit, loupit…“ (Text piesne Laaura a jeji tygri ) tam prišiel práve moderný človek zo západu (viď. napr. román Šógun, James Clavell)…
Nebolo by to možno zaujímavé, keby práve toto „porozumenie“ nebol možný recept na prežitie týchto spoločností, spoločností s obrovskou tradíciou a kultúrou.
Pritom je to triviálne jednoduché a máme to teda i v tradícií filozofie antiky. Ako hovorí p. Pinc, je to akoby teória života, niečo, čo umožňuje každú ďalšiu teóriu, čo je tu ešte predtým, ako si spravíme skúsenosť o niečom.
„Predstava – skúsenosť o iných veciach a o svete.
Porozumenie tomu, čo znamená vnímať, báť sa, dúfať, všetky afektívne termíny, v jazykoch nášho druhu sú to slovesá. Skúsenosť je len jazykovo vyjadrená.“ Sloveso vyjadruje to, čo sa deje. Niekomu niečo zdieľa, niečo to vyjadruje…
„Niečo sa ukazuje niekomu (v duši). Spredmetňuje sa. A len tretia fáza duše, človek, má schopnosť chápať všeobecné. Má svoj pohyb. Plaťon mal tendenciu urobiť „koncepciu“ starostlivosti o dušu. Duša, vzdelaný človek, nerobí zlé veci. Zlo je len nedostatok dobra (podobne ako v kresťanstve). Je len dobro, ktoré môže vzdelaný človek spoznávať. A nevzdelanosť, nevedomosť, nedostatok zmyslu (logos), či poriadku, kotrý sme schopní chápať, je základný predpoklad zla…
„Svet, ktorý nikto nenahliada, nik ho nevníma, nik ho „nestretáva“ (v duši – v osobnosti, v osobnosti spojenej s „dušou sveta“), je ten istý svet, ako náš svet, ale tie podoby nie sú tým istým, čím sú. To, čím sú. Chýba jedna podstatná vec, musí to byť nahliadané, musí tam byť to „stretnutie“.
Vcelku zaujímavé je dnes uplatniť túto teóriu na vnímanie toho koronavírusu.
Stretnutie je podoba toho, s čím sa stretneme. (ˇZároveň vďaka veci, ktorú „stretám“, ktorá sa nám „ukazuje“ a ktorá sa dáva i iným ľuďom, máme i možnosť vnímať i toho „druhého“, ktorý má aspoň niečo s nami spoločné, v niečom sme si podobní). Je to to, na čo sme zameraní. Čo patrí zároveň subjektu a zároveň to, čo je mimo nás. Sme tým a nie je to naša súčasť (schopnosť duše).
Je vecou samou, alebo je podobou veci (Aristoteles – tvar, idea, eidos (tvar)). To, čo nám umožňuje nejakým spôsobom veci roztriediť. Je to zároveň súčasť duše a zároveň to nie je duša.
(Dal príklad kolegyne, ktorá je na prednáške a zároveň už je súčasť jeho vnímania, jeho duše a zároveň je súčasť vnímania iných, ktorí ju vidia podľa seba, z inej strany, ktorí jej dávajú i inú hodnotu, iný význam pre seba. A my si tak môžeme predstaviť vo vlastnej duši i ten koronavírus.
Je i vo svete. I iní ho nejak vnímajú. Môžeme sa o ňom vďaka pojmom i rozprávať, máme pojmy, jazyk). Duša dáva zmysel veciam.
Je tu i teória, že: Byť súvisí s tým, „byť vnímaný“. Sme jeden pre druhého, lebo to tak Boh zariadil.
Mám tu ešte poznámku, ktorá možno súvisí, keď sa nad tým takto zamyslíme. Súvis s tým zameraním duše.
Máme v Novom Zákone: Tvoj poklad je tam, kde je tvoje srdce.
Našiel som i tú diskusiu Š. Hríba, môžem podporiť i darom:
Teda
