Denník N

Koronavírus a desať lekcií pre slovenské zdravotníctvo

Izolácia poskytuje čas a priestor na premýšľanie a analýzy. Dovolil som si zhrnúť pár kritických postrehov o tom, ako táto pandémia zastihla a ovplyvnila naše zdravotníctvo. Určite je týchto lekcií viac, budem veľmi rád, keď pridáte ďalšie do komentárov pod blogom.

1.) Lídrami musia byť tí správni ľudia

Riadenie zdravotníctva musí byť konečne zverené do rúk odborníkom. Nie všemanažérom, ktorí vedia manažovať všetko od pôšt, zdravotných poisťovní, výskumných ústavov po mliekarne, respektíve skákať z jedného ministerstva na druhé, ale zdravotníkom s rokmi skúseností a práce v tomto sektore. Iba ten, kto naozaj pôsobil v systéme a na vlastnej koži si vyskúšal tento marazmus pozná jeho chyby a vie byť lídrom, ktorý môže priniesť zmenu. Odbornosť musí mať bezpodmienečne prednosť pred politickou príslušnosťou. Vedúci pracovníci musia byť adekvátne motivovaní a ocenení za svoju prácu, ale musia aj niesť hmotnú zodpovednosť za svoje činy.

2.) Pripravenosť a kvalita zdravotníctva 

Nemusíme o tom polemizovať, žiaden zdravotnícky systém na svete nebol pripravený na pandémiu tohto rozmeru. Avšak systém vie byť stále “viac alebo menej pripravený“ na takúto katastrofu. Po rokoch ignorácie nás korona zastihla v spektre “menej“, respektíve “absolútne nepripravení“. Odhliadnuc od núdzových inštitúcií, keď vám roky zdravotníci deň čo deň vravia, že systém je v katastrofálnom stave, asi to už len bude pravda. Až teraz verejnosť asi reálne pochopila, že napriek vzdelaným zdravotníkom nám značne chýba technologické vybavenie, priestory, fungujúca koordinácia a mnoho iných dôležitých súčastí systému. V pandémii táto predošlá ignorácia problému a nedostatok investícií môže viesť ešte k viac úmrtiam ako doteraz. Práca vo väčšine slovenských nemocníc mala charakter humanitárnej misie a to sa musí okamžite zmeniť.

3.) Zabudnuté inštitúcie, na ktoré sa spoliehame v časoch núdze

Za vlády SMERu boli inštitúcie ako Správa štátnych hmotných rezerv využívané na odkladanie vyhasnutých straníckych pohlavárov. Avšak hlavná úloha týchto organizácií je jednoducho byť neustále v strehu a pripravovať sa na situácie, na ktoré sa nikto iný nepripravuje. Teraz už vieme, že aspoň táto jedna v svojej úlohe zlyhala na celej čiare a možno aj uvidíme trestno-právnu dohru nedávnych nákupov a machinácií. Pandémia korony prejde, štátne hmotné rezervy nakúpia niečo do zásoby a problém prehrmí. Kto ale vie, ako sú reálne pripravené zodpovedné inštitúcie napríklad na jadrovú haváriu, teroristický útok biologickými zbraňami alebo prírodnú katastrofu veľkého rozsahu? Kto im velí a ako vážne vykonávajú svoje úlohy?

4.) Postavenie zdravotníkov v spoločnosti

Roky počúvame, že slovenské zdravotníctvo je v kríze, priam sa nám rozpadá pod rukami, zdravotníci nám utekajú do zahraničia a napriek tomu v spoločnosti vládne takmer bojová nálada proti zdravotníckym pracovníkom. Nedostatočné platové ohodnotenie, nekvalitné podmienky, útoky na záchranárov a lekárov a z času na čas úplne šialené návrhy typu SMERáckych 55.000 Eur za odchod do zahraničia. Zrazu v kríze tlieskame zdravotníkom a zdieľame podporné statusy, ale po vonku behajú ľudia s respirátormi FFP 3, zatiaľ čo zdravotníci nasadzujú svoje životy bez adekvátnych ochranných pomôcok. Po korone si Slovensko a verejnosť musí uvedomiť, kde sú jeho priority. Či v preplácaní “nepodplatiteľných sudcov“, miliónových právnikov, sledovaní online celebrít, udržiavaní finančných skupín, alebo vo férovom a zodpovednom prístupe k zdravotníkom a všetkým nenahraditeľným povolaniam.

5.) Odbory sú krvou zdravotníctva

V časoch, keď väčšina slovenských inštitúcii spanikárila a ostala paralyzovaná, odborári sa postavili do čela zdravotníkov a začali organizovať svoje nemocnice na boj proti korone na viacerých úrovniach. LOZ už dlhodobo predstavuje jednu z posledných línii zdravotníkov, ktorí ešte boj o zdravie Slovákov nevzdali a dokazujú to nielen terajšími činmi. Pokiaľ sa budú vedieť zdravotníci spojiť v podobných štruktúrach, zdravotníctvo aj pacienti budú mať stále nádej, že na nich niekto nezištne myslí a chráni ich záujmy.

6.) Mladí lekári a medici sú budúcnosť, musíme si ich viac vážiť

Medici a študenti zdravotníckych odborov zo všetkých slovenských (aj zahraničných) fakúlt sa okamžite spojili a vytvorili organizované iniciatívy na pomoc a podporu nemocniciam a zdravotníkom, zatiaľ čo mohli v teple sedieť doma a pripravovať sa na svoje online testy a štátnice. Študenti technických smerov sa vrhli na výkresy a založili viaceré start-upy a iniciatívy na pomoc svojim kolegom. V nemocniciach boli mladí lekári postavení do pozície vojakov prvej línie. Zrazu sa na mladých lekároch postavila stratégia a boli využití ako obranné štíty systému. Na tých, ktorí sú obete nefungujúceho špecializačného systému a nezriedka ostávajú na Slovensku len so slabou nádejou, že možno sa veci v blízkej budúcnosti zlepšia. Keď chceme, aby nám po tejto kríze neodišla celá generácia preč, musíme sa vážne začať venovať ich problémom a priniesť riešenia, ktoré nám ich tu udržia.

7.) Nevieme chrániť tých, ktorí to najviac potrebujú

Šok z tejto situácie a následná izolácia najhoršie ovplyvnila tých, ktorí to mali ťažké už aj predtým. Sociálne slabších, marginalizované komunity, ľudí s duševnými problémami, chronickými ochoreniami alebo obete domáceho násilia. Problémy týchto ľudí boli odsúvané na okraj politického diania, do popredia sa dostali iba cez volebné kampane a teraz smutne vidíme, že štát nedokáže v týchto kritických situáciách zabezpečiť ochranu a starostlivosť tým najzraniteľnejším. Ochrana zdravia je v takýchto prípadoch ešte náročnejšia, ako u zvyšku populácie a štát nemôže týchto ľudí ignorovať a brať ich ako poslednú prioritu – to sa musí radikálne zmeniť.

8.) Prístup verejnosti – keď sa chce, všetko sa dá

Ukázalo sa, že v kritických momentoch vedia Slováci zaujať seriózny postoj k vlastnému zdraviu a zdraviu ich okolia. Nariadenia vlády a krízového štábu boli po počiatočnom váhaní seriózne dodržiavané a aj relatívne nízky výskyt prípadov je výsledkom spolupráce Slovákov. Veľa spoločností, reštaurácií a súkromníkov sa okamžite zmobilizovalo a obetavo pomáhajú, ako sa len dá. Ostáva nám len dúfať, že ako bude korona odchádzať, tento prístup verejnosti sa nestratí s nákazou, ale bude jeden z pilierov zmeneného prístupu Slovákov k zdravotníctvu a ich zdraviu.

9.) Inovácie, technológie a prepojenie sektorov

Ako malá krajina sme vo veľa oblastiach závislí na dovoze zo zahraničia. Táto pandémia ale vytiahla z možno účelového zabudnutia viaceré firmy a inštitúcie, ktoré si viac vážia v zahraničí ako my u nás doma. Tieto firmy sa stali záchrancami krajiny a začali nadprodukovať svoje výrobky len pre slovenský trh. Veľké množstvo technologických inovácii taktiež dokazuje, že máme veľa šikovných a múdrych ľudí, ktorí musia dostať priestor a podporu pre svoje aktivity. Zdravotníctvo nie je izolovaný svet, potreba technologických inovácií a spolupráce medzi sektormi je základom moderného systému podpory a ochrany zdravia. Po korone musíme tieto partnerstvá udržať a rozvíjať, aby sme vytvorili stabilnú interprofesionálnu sieť vývoja a výskumu pre zdravotníctvo 21. storočia.

10.) Globálne zdravie je naozaj globálne

Svet globálneho zdravia sa vôbec nepoučil z nedávnych epidémií SARS-u, eboly alebo ziky a doplatil na to tým najhorším spôsobom – pandémiou, na ktorú nebol nikto pripravený. Keď na tom máme nájsť aspoň jednu pozitívnu vec, existuje nádej, že krajiny začnú konečne vnímať potrebu reformy koordinovanej práce na globálnom zdraví vážne. Klišé veta ‘’choroby nepoznajú hranice’’ sa strašidelne zhmotnila v podobe CoVid-u a dotkla sa reálne každej jednej krajiny na svete. Organizácia spojených národov (OSN) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) boli vytvorené na presne tento účel, aby sa dopad takýchto globálnych katastrof zmiernil, ideálne aby vôbec nevznikol. Po korone bude mať svet veľmi ťažkú úlohu – zhodiť všetky masky, nastaviť si zrkadlo a úprimne zhodnotiť účelnosť a efektivitu terajších možností globálnej spolupráce. Je to absolútne nevyhnutné, nielen pre možné budúce epidémie infekčných chorôb, ale aj ostatné výzvy globálneho zdravia, ako je epidémia neprenosných chorôb (napr. rakovina, obezita, dopravné úrazy a pod.) alebo dopad klimatických zmien. To ako sme zaspali pred koronou sa už nesmie zopakovať.

Teraz najčítanejšie

Marián Sedlák

Som mladý lekár so záujmom o urgentnú medicínu a zdravotnícku politiku. Štyri roky som pôsobil na vedúcich pozíciách v najväčšej medzinárodnej organizácii študentov medicíny - International Federation of Medical Students' Association (viac na www.ifmsa.org), posledný rok ako Vice-Prezident pre Externé Záležitosti. Moje skúsenosti s reprezentáciou študentov medicíny v OSN & WHO, zdravotníckou diplomaciou a vzdelávaním v medicíne by som chcel využiť na zlepšovanie situácie zdravotníctva na Slovensku. Som členom strany Za Ľudí. Pretože keď chceme budúcnosť podľa našich predstáv, musíme ju aktívne vytvárať.