Denník N

Porazme vírus ZDRAVÝM ROZUMOM!

Foto: autor, Úprava: Adriana Ondrušová
Foto: autor, Úprava: Adriana Ondrušová

Koronavírus, koronakríza, uzatvorenie hraníc, repatriácie, karanténa, izolácia, blackout, núdzový stav, mimoriadna situácia…. frekventované výrazy a termíny v poslednej dobe u nás

Ešte pred šiestimi týždňami slovo „korona“ nebolo súčasťou našej bežnej slovnej zásoby. Dnes ho používa niekoľkokrát denne takmer každý človek. Až z toho vzniká nepriateľ číslo jedna. Kríza, ktorá je ním označovaná, zmenila našu dennú rutinu, aj spôsob života, ako mávnutím čarovného prútu. To, čo by sme si pred pár mesiacmi ani len nevedeli predstaviť, sa stalo u nás skutočnosťou a nezostáva nám nič iné, ako pozorne sledovať  každodenný vývoj doma a vo svete. „Koronu“, ktorú sme už poslovenčili, strieda však ďalší anglický výraz – „blackout“.

Skutočnou definíciou pojmu blackout je rozsiahly výpadok dodávky elektrickej energie na veľkom území na niekoľko hodín resp. dní. Premiér Igor Matovič využil toto slovo ako synonymum tzv. vypnutia Slovenska. Uzavreté hranice, zastavenie dopravy, zákaz vychádzania  – nič, čo nie je životu nevyhnutné, by nefungovalo. V podstate by fungovali iba zásobovacie a záchranné služby, ktoré by ľuďom dodávali stravu, potraviny a základné potreby. Skrátka – výnimočná situácia pre celú krajinu. Nastolenie núdzového režimu.

Po tlačovej konferencii, kedy bol tento pojem prvýkrát použitý sa spustila obrovská vlna reakcií. Začali sa vyjadrovať odborníci z rôznych oblastí, od ekonómov, analytikov, cez členov združení zamestnávateľov, až po virológov a epidemiológov. Takmer všetci sa zhodli na jednom – blackout nie je riešenie. Takéto vypnutie krajiny by podľa nich predstavovalo veľké riziko rozsiahlych ekonomických škôd.  Nikto by sa pritom nezaručil, že po jeho skončení by bol vírus v krajine vyhubený. Náš predseda strany a minister hospodárstva Richard Sulík sa vyjadril jasne:  „Blackout je panická reakcia, musíme mať na pamäti hospodárske škody.“

Čo by nasledovalo potom? Ďalší blackout? Túto otázku si kládli najmä ekonómovia, ktorí takéto riešenie zásadne odmietanú. Upozorňujú a tvrdia, že kríza by sa ešte prehĺbila a krajinu by to hospodársky položilo na kolená. Vypočítali, že tri týždne zastavená krajina by nás stála päť miliárd eur. Už dnešné opatrenia spôsobia, že niektoré firmy opätovné naštartovanie ekonomiky neprežijú.

Väčšina sa zhoduje na tom, že predtým, ako by prišlo k takémuto rozhodnutiu, musí byť vykonaná rozsiahla analýza vychádzajúca zo spracovania dát, ktoré máme dnes k dispozícií. Musíme urobiť ekonomický model, ktorý porovná súčasný vývoj, vývoj počas blackoutu a následne najpresnejšie prognózy vývoja po blackoute. Potrebujeme dáta, o ktoré sa môžeme oprieť, aby sme mohli zodpovedne pristúpiť k takémuto riešeniu. Rozhodovanie podľa osobných pocitov je v tejto chvíli riskantné a nebezpečné.

V neposlednom rade je v politickej rovine potrebná aj zhoda minimálne medzi koaličnými partnermi. Odkazovanie cez média dnes nepomôže a vytvára len zbytočné napätie.  Ak blackout bude, tak musí byť výsledkom koaličných zasadnutí a po jednoznačnej zhode lídrov vládnych strán.

Zdieľam názor, že vírus porazíme:

  • zdravým rozumom,
  • precíznymi a presne mierenými opatreniami,
  • disciplínou a rešpektovaním nariadení,
  • analýzou všetkých dostupných dát a rýchlym korigovaním zlých rozhodnutí,
  • pokojom a rozvahou
  • nestrašením ľudí a nešírením paniky

Zaujímajú ma vaše reakcie na prípadné vypnutie krajiny (blackout). Budem rád, ak sa zapojíte do diskusie a prispejete aj vašimi komentármi a názormi.

Teraz najčítanejšie

Milan Laurenčík

Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Člen Zahraničného výboru NR SR a Osobitného kontrolného výboru NR SR pre kontrolu NBÚ. Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja, poslanec a predseda Komisie regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a životného prostredia Zastupiteľstva ŽSK. Od 2014 do 2016 starosta obce Terchová. ... zasadzujem sa o rozvoj regiónov, v ktorých bude radosť žiť....