Denník N

Paralelný vesmír Hlavných správ

Minule, keď som len tak pozeral svoju nástenku na facebooku sa mi tam zjavil článok Hlavných správ. Rozhodol som sa teda, že si dám porciu dezinformácií a hejtu. Okrem toho som si spomenul na jeden výrok, že človek sa najviac naučí, keď si občas prečíta aj niečo, čo nie je z jeho sociánej bubliny. Tak som sa rozhodol to vyskúšať.

Správa sa týkala koronavírusu a Talianska, niečo na spôsob, že Taliani pália vlajky Európskej únie a spievajú ruskú hymnu na počesť svojich novodobých záchrancov. Išiel som aj o level ďalej a prečítal som si „plodnú“ diskusiu, kde sa to spomínaným hejtom, stratou zdravého rozmu a demagógiou len tak hemžilo. Všade samý oheň a síra. No ako som už spomínal v úvode, mal som „chuť“ na dávku toho všetkého, vystaviť sa tomu. Celé toto bolo pre mňa len potvrdením, že ľudia, čo čítajú tento denník to nemôžu mať v hlave celkom v poriadku, hoci to nie je pointa môjho blogu. Nuž po prelúskaní celého toho článku som išiel na ďalšie. Keď už som sa raz ocitol na „nepriateľkom“ území v tomto pre mňa paralelnom vesmíre, ktorému sa ináč zo zásady vyhýbam, tak som sa rozhodol, že sa tu trochu viac poobhliadam a prečítal som si ešte zopár článkov v podobnom duchu s podobnou diskusiou. Pripadal som si ako v zemi trollov.

Ako som tak postupoval v otváraní článkov, tak som narazil na blogy, lebo boli vlastne premiešané s ostatnými článkami. Vôbec ma to dovtedy ani nenapadlo, že by Hlavné správy mohli mať aj túto sekciu. Prvý blog, na ktorý som narazil mi viac menej len portvrdil „osobnostý profil“ čitateľa tohto denníka. Tentokrát to bola akoby fikcia, predstava jedného čitateľa o súčasnom politickom dianí, ale tónom odpovedajúcom mojej predstave o typickom predstaviteľovi čitateľa Hlavných správ. Môžete posúdiť sami. No potom som narazil na jeden tentokrát celkom príjemný a úprimný blog, od veriaceho chalana mladšieho ročníka. Ja sám nie som veriaci, ale konečne žiaden hejt, výsmech a pod, ale skôr úprimnosť, možno trochu naivita, typická pre mladých ľudí. A tým pádom to ani v komentároch nesyčalo sírou a ohňom. Ten blog si môžete pozrieť tu. Ten chlapec si dal aj tú námahu, že na konci svojho blogu uviedol zdroje, z ktorých čerpal. To bol prvý moment, keď sa moja predstava „paralelného vesmíru ľudí žijúcich v dimenziách Hlavných správ“ trochu nabúrala a rozhodol som sa prečítať si viac blogov na tejto stránke. Zdali sa mi predsa len osobnejšie, ako články Hlavných správ samotných a tak som mal hypotézu, že sa tým môžem oveľa viac dozvedieť o zmýšľaní týchto ľudí, ktoré je pre mňa ináč stále záhadou.

Ani neviem, čo ma to napadlo, ale bol som zvedavý na ich pohľad na voľby do NRSR a ich výsledok. Ako brali „len“ 8% ĽSNS, prepad Vlasti, nedostanie sa do parlamentu PS/Spolu, výrazne výťazstvo Matoviča a pod. Musím sa priznať, že som narazil na oveľa miernejšiu verziu ľudí, ako sa pre mňa doteraz javili. Uvedomil som si, ako sme ako spoločnosť rozdelení na dva tábory: na My a Oni. Samozrejme, je to veľmi hrubé delenie a je to celé komplexnejšie, ale pre zjednodušenie. Pokiaľ ide o to, ako sa prezentujú navonok, hlavne v pre nich nepriateľskom území dajme tomu „liberálov“, tak pôsobia ako ľudia v plnej zbroji, pripravení na boj. Na druhej strane, veľmi podobné nastavenie som mal aj ja sám, keď som išiel prebádať tento pre mňa paralelný svet s tým mojim. No ako som sa začítal do ich blogov a diskusií pod nimi, tak som mal dojem, že sú vlastne vcelku podobné tým „našim“ na „našom vlastnom území“. Samozrejme ich názory boli na opačnom konci čo sa týka napríklad toho, kto je „dobrý“ a „zlý“ napr. zástupca v politike, ale keby som si odmyslel značky (strán), tak duch diskusie mi nepripadal až tak vzdialený tomu, čo poznám. Pokúsim sa uviesť pár príkladov. Prekvapilo ma napríklad, že sú akoby rozdelení na tábor ĽSNS a tábor Vlasť. Aspoň taký bol môj dojem po prečítaní napríklad tohto bologu s názvom Harabinova labutia pieseň a diskusiou pod ním. To bolo pre mňa celkom milé prekvapenie, že Harabin ani pre nich nie je nejaký svätý grál. Potom som si otvoril ďalší blog. Ich sekcia blogu vlastne vyzerá tak, že pri prerexe článku nie je nejaké ilustračné foto, ale fotka autora. Tak som otovoril taký, ktorého autorka sa mi zdala vcelku sympatická. Výpovedná hodnota jej blogu s názvom VOĽBY UKÁZALI, že POLARIZÁCIA spoločnosti na Slovensku NIE je veľmi VEĽKÁ, čo je DOBRE nebola pre mňa až taká veľká, ale rozprúdila sa tam vcelku plodná debata, ktorá opäť umožňuje lepšie nazrieť do zmýšľania týchto ľudí. Vydedukoval som z toho napríklad, že najväčšou hrozbou sú pre nich liberáli, priznali si, že Kotlebová strana nemá v podstate odborné kapacity na to, aby mohla osloviť väčšiu masu ľudí a zároveň sa ale veľa ľudí čudovalo, prečo mali len tých 8%. Myslím, že by človek po prečítaní týchto diskusií mohol získať cenné infromácie o ich zmýšľaní bez toho, aby ich musel vyrušovať boj medzi „našimi dvoma tábormi“, lebo v týchto svojich blogoch sú oni na svojom priateľskom území a nie sú nabrúsení do boja, ako keď hrozí stret nášho sveta s tým ich. Pre mňa táto skúsenosť bola jednoznačne obohacujúca, lebo akoby sa mi podarilo pozrieť sa na zmýšľanie ľudí na opačnom spektre bez toho, aby som bol vyrušovaný svojou vlastnou predpojatosťou voči nim a to isté odporúčam aj vám.

Na záver pripájam ešte jeden ekonomický blog ohľadom koronavírusu a kapitalizmu a otázok okolo toho s názvom Ľudstvo čaká kríza akú zatiaľ nepoznalo. Nie som ekonóm a ani som nijako detailne neskúmal pravdivosť informácií v tomto blogu, ale zdal sa mi tiež celkom v pohode.

Teraz najčítanejšie