Koronavírus, globalizácia a naše peňaženky (cenová skica)
Hospodárska kríza príde hneď po tom, ako vlády zmiernia alebo zrušia súčasné potrebné opatrenia v boji proti ochoreniu COVID-19, ktoré zväzujú ekonomiku gulliverovským spôsobom a privádzajú spoločnosť do umelého (polo-)spánku. Výsledok boja proti tejto nákaze bude tvarovať hospodársko-politický systém v Európe, ba na celom svete. A prejaví sa tiež v našich peňaženkách – vyššími cenami sčasti alebo úplne deglobalizovaných výrobkov.
Na úporné zápolenie proti následkom koronavírusu sa chystajú politici už teraz: arzenál štátnych pomocných programov, povedzme režimov euro-kurzarbeitu za 100 miliárd eur, viac-menej automatických priamych finančných podpôr podnikom a živnostníkom, ale aj centrálno-bankových monetárnych kanonád je viac ako impozantný. Štát (v našom prípade najmä EÚ v súčinnosti s členskými štátmi, ako aj ECB v súčinnosti s národnými centrálnymi bankami) vlastne dočasne peňažne nahrádza chod ekonomiky; pridlho sa však takýto umelý stav nedá vydržať bez trvalých negatívnych následkov pre celé hospodárstvo.
Mimoriadne zaujímavý bude pohľad na dlhodobé následky koronavírusu na globalizáciu ako takú. Jedno je isté: Rozsah medzinárodnej deľby práce sa zníži. V súčasnosti sa vyrába tam, kde sa – jednoducho povedané – vyrába najlacnejšie.
Zníženie alebo úplne zastavenie dodávok z Číny, Vietnamu či Malajzie budú musieť európski výrobcovia zarátať do nákladovej analýzy. Už dnes sa dá predpokladať, že niektoré výrobné procesy sa vrátia naspäť, pretože sa domáca produkcia a domáci dodávatelia viac oplatia, či už z nákladovo-bezpečnostného hľadiska alebo v dôsledku cielených štátnych subvencií na podporu kontrolovane domác(kejš)ej výroby určených produktov a procesov.
V každom prípade zažijeme búrlivú diskusiu o zdravotníctve. V mnohých štátoch je jeho veľká časť v štátnych či komunálnych rukách. V posledných rokoch sme boli svedkami úsporných opatrení v zdravotníckom sektore v mnohých eur´poskych státoch. Teraz dôjde k náprave; o peniaze do zdravotníctva nebude asi priveľmi núdza. Racionálna a ekonomicky fundovaná debata bez ideologických klapiek zameraná na zlepšenie nielen finančnej situácie v zdravotníckych zariadeniach všetkého druhu by však nemala byť na programe dňa len za výnimočných okolností, po vypuknutí ochorenia COVID-19 a počas hektických opatrení na zastavenie jeho šírenia, ale vždy – a takisto diskusia o stálych preventívnych opatreniach na účinné zamedzenie pandémií akejkoľvek proveniencie.
V každom prípade však nám všetkým musí byť jasno: Už sa nebude všetko vyrábať, kde je to cenovo najlacnejšie, ale tam, kde je to z politicky-bezpečnostno-zdravotníckeho hľadiska najefektívnejšie a najoportúnnejšie, už teda nepôjde v niektorých odvetviach o výlučnú cenovú kalkuláciu; spomeňme takisto poľnohospodárstvo a výrobu potravín a zásadné diskusie o potravinovej sebestačnosti.
Úmyselné čiastočné zvrátenie globalizácie, ako aj intenzívnejšie štátne zásahy do ekonomiky (vrátane dočasného alebo trvalého znárodňovania podnikov) – toto všetko nebude pre občanov-spotrebiteľov zadarmo: prejaví sa to v konečnom dôsledku vyššími cenami dotknutých výrobkov.
Budeme zdravší a sebestačnejší, ale zaplatíme to vyššími cenami. Vždy lepšie, ako súčasná pandemická nočná mora.
(Autor pracuje v Európskej komisii. Príspevok nemusí vyjadrovať postoj jeho zamestnávateľa.)
