Denník N

Lepšie je byť testovaný ako modelovaný.

Lepšie je byť testovaný ako modelovaný.

Profesora klinickej psychológie Richarda Bentalla z Univerzity v Sheffielde veľmi prekvapilo, keď hneď po vyhlásení lockdown predsedom vlády 23. marca, zaznamenali v jednej štúdii prudký nárast počtu ľudí, u ktorých sa významne zvýšila depresia a úzkosť.

Na Slovensku Matovičova neštandardná prezentácia zámeru použiť proti pandémii covid-19 lockdown („blackout“ je nevhodný pojem), vyvolala masívnu obrannú reakciu novinárov, ekonómov, politikov a na stránkach Denníka N celej plejády osobností  verejného života. Takýto stupeň obrany – úmerný extrémnosti nápadu – už vopred signalizuje problémy so zamknutím štátu. Za pozornosť stojí, že viacerí významní sociológovia vyjadrili kritické stanovisko k zamknutiu; majú predsa len komplexnejší pohľad na hodnotenie sociálnych parametrov takýchto opatrení. Nevieme aké emocionálne reakcie vyvolal u ľudí nápad s lockdownom, lebo u nás sa poriadne netestuje ani prítomnosť koronavírusu, nie to ešte nejaké emocionálne reakcie občanov.

Péter Hunčík sa od začiatku epidémie nestretol s človekom s úzkosťou. Je prekvapujúco veľa takých, u ktorých nadšenie z poklesu oxidu uhličitého prevažuje nad nešťastím  z pandémie. Absencia úzkosti môže byť znamením pokročilej patológie doby.  Všimnime si, ako boli vzdialené vyfabulované klimatické hrozby pre niekoho bližšie, ako blízke fatálne pandemické nebezpečenstvá, ktoré si takmer ani nevšimli. Napríklad u predstaviteľov EK a WHO.

Kognitívny psychológ, nobelista Daniel Kahneman zvykol hovoriť, že „keď viete tak málo, nemali by ste robiť extrémne predpovede.“ Inak povedané, v našej koronovej situácii, keď testujete málo, nenavrhujte extrémne riešenia. Pred predikciami vychádzajúcimi z matematického modelovania (ako ich prezentuje analytický útvar IZP), má určite metodologickú prioritu model testovania náhodne vybraných ľudí, ktorý popísali odborníci z Prírodovedeckej, Lekárskej a Právnickej fakulty Univerzity Palackého a Imunologického laboratória GENNET.

Navrhovaná metodika, ktorú predstavia tento týždeň, umožní kombináciou vyšetrení „odlíšiť zdravé osoby po infekcii, pacientov v akútnej fáze, pacientov čerstvo chorých, asymptomatických prenášačov a osoby, ktoré se s vírusom nestretli. Za predpokladu, že je proporcia infikovaných v populácii okolo desať percent, náhodná vzorka tisíc ľudí nám umožní ju stanoviť s presnosťou plus mínus dva percentuálne body.“

Otestovať aj na Slovensku reprezentatívnu vzorku populácie na prítomnosť nového koronavírusu aj protilátok by bol záslužný čin. Ekonomické škody spôsobené drastickými opatreniami následkom zlého rozhodnutia by boli neospravedlniteľné, upozornili českí vedci.

S takmer troma tisíckami dedín a miest a takou demografickou skladbou akú má, Slovensko sa javí ako krajina riziková na zamknutie. Okolo 1100 obcí má menej ako 500 obyvateľov z čoho sa dá predpokladať komplikovanosť zamknutia a jeho kontrola. V zaostalých regiónoch Slovenska by si zamknutie mnohí obyvatelia možno ani poriadne nevšimli, fakticky sú zo štátu vymknutí celé roky. Naopak, v rozvinutých bohatých regiónoch by mohla mať vynútená sociálna izolácia tvrdšie dôsledky.

Lockdown by znížil imunologickú odolnosť populácie rôznou mierou u jednotlivých skupín. Napríklad, liečených diabetikov je 350 tisíc a tí sú obzvlášť citliví na zvýšenie emocionálnej záťaže a stres. Z dvoch miliónov hypertonikov v SR je pravidelne ambulantné sledovaných asi 200 tisíc pacientov. Táto skupina je tiež zvýšene senzitívna na akýkoľvek druh emocionálnej záťaže. Vystaviť celoplošne imunitný systém diabetikov a kardiovaskulárne chorých dlhodobejšej emocionálnej záťaži alebo traumatizácii, je riziko nevídané, nehovoriac o priamom negatívnom vplyve na základné ochorenia.

Podľa epidemiologického odhadu vyše 850 tisíc Slovákov trpí duševnými chorobami. Z nich sa lieči asi 201 tisíc. Jedna americká štúdia počíta s 20% výskytom relapsov v situáciach lockdownu. To je 40 tisíc z tých liečených. Z tých 650 tisíc, ak by došlo u 20% k manifestným prejavom, tak je to spolu vyše 200 tisíc občanov s rôznymi manifestnými psychickými poruchami v súvislosti s lockdownom. Na Slovensku je asi 400 tisíc obyvateľov závislých od alkoholu. Po odňatí etylu by boli vystavení riziku rozvoja delírií, čo sú život ohrozujúce stavy. Predzásobenie na tri týždne by si vyžiadalo cca 8 miliónov fliaš alkoholu. O  10 tisíc bezdomcov  by sa zrejme postarali lokálne samosprávy.

Sezónne zmeny počasia majú dokázateľný vplyv na zníženie šírenia vírusov chrípky, posilnenie imunitnej bariéry a zmiernenie priebehu chrípkových ochorení (link). V apríli typicky dochádza často k dramatickému poklesu vírusových infekcií, čo vysvetlil virológ Fedor Čiampor v TV. Tieto faktory, samozrejme, je potrebné brať do úvahy pri plánovaní a vyhodnocovaní či už miernych alebo extrémnych opatrení, aby nedošlo k zámene vplyvu aprílového počasia s dilatovaným egom.

Brať si za vzor skúsenosti z čínskeho Wu-chanu môže byť zdrojom omylov, preto pre väčšinu krajín nie je príkladom „najlepšej praxe“. Podľa vedeckej štúdie Univerzity v Southamptone uverejnenej v marci, by sa podarilo znížiť šírenia koronavírusu až o 95%, keby čínska vláda vypuknutie nákazy netajila a zakročila o 3 týždne skôr. Paul Wolfowitz a Max Frost v článku Čínsky komunizmus spôsobuje, že koronavírus je nebezpečnejší, ako by mal byť, vyjadrili znepokojenie, že wuchanský inštitút virológie pracuje na tajných projektoch pre čínsku armádu. Bloomberg dokumentuje, ako Čína zatajila rozsah prepuknutia koronavírusu vo svojej krajine. Nedôveryhodný vzor sotva zvýši dôveru k navrhovaným opatreniam.

Bolo prekvapujúce s akou razanciou kultúrne a intelektuálne elity vyjadrili pochybnosti a odpor k lockdownu. Obyvateľstvo je disponované k inému typu disciplíny, ako k radikálnemu obmedzeniu (slobody). Vyzerá to tak, že verejnosť je v stave očakávania, a možno aj akejsi pripravenosti na ďalšie obmedzenia, ale nie v takomto extrémnom rozsahu. Pripravenosť spočíva v ešte práve postačujúcom množstve dôvery na prijímanie konzistentných a jednoznačných doporučení, ktoré nevyvolávajú napätie a konflikty; dokonca medzigeneračné v čase vymedzenom pre nákupy seniorov.

Teraz najčítanejšie

Pavel Krivulka

Od 1974, po skončení štúdia na Filozofickej fakulte, som pracoval do 1996 ako klinický psychológ na psychiatrickom oddelení. Od 1996 do 2011 v súkromnej praxi. Odvtedy som na dôchodku. Žijem v Rimavskej Sobote. Mám dve vnučky a vnuka.