Denník N

Ste sklamaní, že je málo mŕtvych?

Ľudia prijali obmedzenia, viac či menej dobrovoľne s tým, že si v duchu predstavovali stovky až tisíce mŕtvych. Sú netrpezliví, dráma akosi mešká.

Sme v tom až po uši. Ale nos z toho lajna stále trčí. Dýchame. A to je podstatné.

Skúsenosť je neprenosná vec, ale keby som sa vedela podeliť o spomienku na to, ako sa zomiera na dusenie sa pri pľúcnej embólii, urobila by som to. Minúta zážitkovej turistiky by vám nepochybne stačila. Tak nejako podobne, ako som bojovala o život vtedy, tak by to asi vyzeralo pri zomieraní na covid 19. Lenže je to neprenosné, na rozdiel od vírusu, a mne zostáva dúfať, že to tak aj zostane, že nebudú štadióny plné mŕtvych.

Karanténa nekončí. V mojom okolí je dosť veľa totálne vynervovaných ľudí. Nemám problém pochopiť, čo ich trápi. Strata práce, hypotéky, žiadny keš, sucho na kreditke, domáca ponorková nemoc, manželia, deti, izolovaní seniori, partneri zaseknutí niekde za hranicou, dýchanie cez zábranu, žiadna škola, žiadne dezinfekčné mydlo, zavreté úrady, úzkosť a hnev. Keby sa kopili rakvy, asi by to dávalo zmysel, asi by to tú mizériu akosi ospravedlnilo. Taký mám z diskusií pocit. Mŕtvol je málo, poďme nadávať.

Otázka z ľudu: „Je mŕtvych málo preto, že sa prijali prísne pravidlá, ktoré covidu 19 sťažujú jeho obľúbenú športovú disciplínu, skok z jedného nosa do druhého? Je mŕtvych málo preto, že sa tu v slovenskom vákuu skoro nič nedeje, máme onakvejšie DNA a tak poďme k normálu, to sa len nová vláda hrá na Pinočetka a jeho juntu a zámerne alebo z hlúposti ničí ekonomiku štátu? Schválne, keď sa pozriete do okolitých krajín, chcete si to skúsiť? Po švédsky, po britsky? Made in USA? Aj bieloruský hokejový spôsob existuje. Chcete si už dať dole rúška, chcete už piť kávu v kaviarňach, chcete ísť na dentálnu hygienu, na poštu, na pedikúru, do fitka a tak tisíckrát ďalej? Trúfnete si? Viete viac, ako krízový štáb? Tak dobre. Buďte prví statoční. Alebo prví blbci. To sa totiž ukáže. Kedy? Netuším. Netuším ani, či sa toho dožijem. Ani vy nie.

To je ten kameň úrazu. Nevieme a nemôžeme vedieť. Musíme čakať, trpieť a sledovať čísla. To, ako sa pri tom budete správať, vám veľa napovie. O vás samých, o vašej schopnosti adaptovať sa, znášať záťaž, o vašich vzťahoch, o tom, či ste pre svoj život zvolili ten správny biznis plán. O tom, či ste altruisti alebo egoisti. Či ste sa prikrývali takou perinou, na akú máte alebo ani nie. Pokojne z nevábnych odpovedí obviňte tento štát, za veľa vašich starostí môže.

Zlá správa nakoniec. Za svoje rozhodnutia, aj v čase korony, zodpovedáte sami. Môžete šetriť sily a premýšľať, vojsť do seba a prehodnotiť priority a môžete hysterčiť. Byť konštruktívne hysterický akosi nejde. A nie je to ani cool a sexi. Tak sa vo voľnom čase aspoň naučte správne dýchať. Upokojuje to. Kým máte nejaké pľúcne tkanivo.

 

Vaša Beata

Teraz najčítanejšie

Beata Grünmannová

Biologička, prekladateľka, publicistka,scenáristka, kolážistka, dlho vydatá, bezdetná, neprimerane ironizujúca, snaží sa dívať na svet srdcom, ale je krátkozraká. Žije s manželom a štrikovaným medveďom Hónigom v Košiciach, staromestský kaviarenský typ, špecializácia introvert.