pozemkové úpravy: nová paradigma, znovupoužitie a viacúčelovosť

Pozemkové úpravy boli zasiahnuté krízou niekoľko rokov dozadu, keď sa od roku 2010 nezadal žiaden nový projekt pozemkových úprav a v podstate boli zrušené štyri verejné obstarávania na projekty pozemkových úprav. Začiatkom roka 2020 sa spustilo niekoľko malých projektov pozemkových úprav (Tokajská oblasť) a zvyšných asi 150 projektov sa nespustilo, hoci sú zmluvy evidované a zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Pozemkové úpravy sa stali obeťou marketingového prístupu predchádzajúcich vlád a pravdepodobne aj súčasného stavu. Vzhľadom na ekonomický vývoj sa tak môžeme vrátiť do stavu ako pred sto rokmi, kedy na území Slovenska zostalo asi 50 geodetov, ak sa pozemkové úpravy nezačnú vykonávať kontinuálne a nebudú reagovať na zmenené podmienky.

V posledných rokoch Ministerstvo pôdohospodárstva na pripomienky a námietky odpovedalo dvoma rôznymi spôsobmi: vaša námietka bola zamietnutá, lebo nezodpovedá zneniu zákona alebo vaša námietka bola zamietnutá, lebo k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. A myslím, že teraz je čas, kedy sa treba pozerať na zákon o pozemkových úpravách podľa zmyslu a účelu zákona: Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Nebudem preto hovoriť v presných termínoch a paragrafovom znení, ale v zmysle cieľov zákona.

Pozemkové úpravy ponúkajú široké možnosti uplatnenia, od riešenia nesúladov v údajoch katastra nehnuteľností, poskytovania informácií vlastníkom a užívateľom, riešenia problémov spojených s biodiverzitou a opatreniami voči následkom klimatických zmien, racionálnosťou hospodárenia na pôde, problémom s riešenia reštitúcií, priamych platieb, koordinácie činností v území – podstatným pojmom je znovu použitie týchto údajov v projekte pozemkových úprav. Myslím, že je preto dôležité, aby sa do všetkých činností, spojených s hospodárením na pôde zakomponovali pozemkové úpravy. Stačia v zásade len drobné prispôsobenie spracovania pozemkových úprav (takmer bez zmeny ich funkčnosti, požiadaviek na zmenu zákonov, prípadne väčšina tých zmien, ktoré neboli schválené v poslednej novele zákona). Na pozemkové úpravy sa dá pozerať aj ako na proces, ktorý systematizuje údaje o dianí v krajine, či už  priamym meraním v teréne, kontaktom s užívateľmi a vlastníkmi, kontaktom so samosprávami a podobne. Je to prirodzenou súčasťou spracovania a tieto údaje sa dajú potom využiť.

V súvislosti so zámermi tejto vlády je možné využiť pozemkové úpravy na riešenie takmer všetkých bodov, ktoré budú pravdepodobne aj v programovom vyhlásení vlády, pretože boli aj vo volebnom programe.

Vlastníctvo a vlastnícke vzťahy

V priebehu historického vývoja vlastníctva, pri spracovaní ROEP alebo z iných dôvodov, došlo k nesúladom vo vlastníckych vzťahoch. Základnou etapou pozemkových úprav je Register pôvodného stavu – ak by sa robil vždy pre celé územie katastrálneho územia, vrátane intravilánu, územia mimo obvodu projektu (to sa týka napríklad aj jednoduchých pozemkových úprav), predstavoval by Register pôvodného stavu podklady, na základe ktorých by sa riešili problémy vlastníckych vzťahov, nesúladov výmer a iných problémov A dôležitá bude aj komunikácia s vlastníkmi, lebo je mimoriadne dôležité, aby chápali potreby opatrení a aby sa necítili na chvoste konania. Aby v priebehu konania sa im poskytovali všetky potrebné podklady, vysvetlenia, aby mohli byť skutočnými účastníkmi procesov.

Presná evidencia vlastníckych vzťahov umožňuje priamu a adresnú komunikáciu s vlastníkmi pri stavebných konaniach, pri posudzovaní vplyvov EIA a podobne. Už žiadne verejné vyhlášky na úradnej tabuli, každý potenciálny účastník takýchto konaní bude mať informácie o dianí. A ak mu dáme povinnosť komunikovať prostredníctvom elektronickej schránky, tak budeme mať ďalší dôvod na masové zavedenie efektívnej obojstrannej elektronickej komunikácie nielen so štátnymi inštitúciami, ale aj medzi účastníkmi a spracovateľmi projektov pozemkových úprav.

Ak budú vlastníci zapojený do procesu, dá sa predpokladať, že budú nielen súčinný pri vytváraní ekosystémových služieb, ale aktívne sa do procesu zapoja. A to samozrejme, bez koordinácie pomocou pozemkových úprav nebude možné efektívne riešiť. A príklady ukazujú, že to ide aj bez pozemkových úprav, ale ak by sa jednalo o trend, tak je to riešiteľné pomocou pozemkových úprav.

Jedným z najdôležitejších účastníkov konania sú obce. Ich zapojenie do takého trvalého procesu im umožní mať okamžité odpovede na otázky typu realizovateľnosti zmien územných plánov, adresné a priame oslovenie účastníkov stavebných konaní, byť súčinné pri riešení a identifikácií vlastníctva neznámych a nezistených vlastníkov a podobne. Mať informácie o vzťahoch pozemkov k produkčným plochám a vytvoriť spravodlivý systém zdaňovania. Spracovanie úvodných podkladov umožňuje obciam relatívne jednoduchšie riešiť problémy rozvoja jednoduchými pozemkovými úpravami. pozemkovými úpravami na celom území katastra alebo riešiť niektoré problémy na základe návrhu spoločných a verejných zariadení a opatrení zo Všeobecných zásad funkčného usporiadania.

Reštitúcie

Riešenie reštitúcií je problémom, ktorý často súvisí s nedostatkom  primeraných pozemkov vo vlastníctve štátu a ich priestorovej lokalizácie. Pozemkové úpravy okrem presnej evidencie pozemkov z pohľadu ich budúceho využitia, scelenia pozemkov existujú možnosti získania potrebných výmer (napríklad výkupom alebo vyrovnaním v peniazoch), a vytvorenie nových pozemkov presne šitých na mieru požiadaviek reštituentov. Myslím, že najväčším problémom reštitúcií je neochota štátu vzdať sa výhod spojených s vlastníctvom a správou majetku. To že to ide ľahko, bolo vidieť na príklade, keď sa štát „vzdal“ pozemkov v intraviláne v súvislosti s pádom stromu na pozemkoch v správe SPF v Nitre, samozrejme v zmysle svojich predstáv o výhodnosti.

Hospodárenie na pôde a prístup k pôde

Presná evidencia vlastníckych vzťahov vo vzťahu k reálnym druhom pozemkov a hospodáreniu na pôde umožňuje efektívne riešiť problémy prístupu k pôde. Účastníkmi projektu pozemkových úprav sú nielen vlastníci, ale aj užívatelia pôdy, ktorí definujú svoje nároky. Problémy pri preukazovaní právneho stavu k pôde sa pomocou nástrojov pozemkových úprav dajú riešiť relatívne jednoducho bez nutnosti centrálneho registra nájomných zmlúv. Na druhej strane formálna stránka údajov projektu pozemkových úprav umožňuje vytvorenie celoštátneho registra len sumarizáciou údajov projektov pozemkových úprav bez nutnosti ich autorizácie – Register pôvodného stavu, ak bude obsahovať údaje o užívateľoch pozemkov, sa schvaľuje v procese projektu samotnými vlastníkmi.

V priebehu projektu pozemkových úprav sa údaje pravidelne aktualizujú. Toto je ďalší bod zmeny paradigmy o pozemkových úpravách – minimálne každoročná aktualizácia údajov a ich zverejnenie alebo sprístupnenie údajov vlastníkom a ostatným účastníkom projektu. Súčasne by sme mohli riešiť a byť pripravený na možnú aplikáciu obnoveného §12a, respektíve možnosti prístupu k pôde modernizáciou zrušeného §15 zo zákona o pozemkových úpravách. V súčasnej dobe bude rýchlosť a pružnosť spracovania dôležitá: aby sme dokázali pružne reagovať na zmeny a požiadavky na poľnohospodársku výrobu. A to bez sústredenie informácií zo všetkých možných zdrojov a ich poskytnutia užívateľom nepôjde.

Výsledky procesu pozemkových úprav sú v podstate bezproblémové riešenie prístupu k pôde a vyčleňovaní pozemkov pre malých, rodinných a začínajúcich poľnohospodárov a súčasne využiť toto vyčlenenie tak, aby sa po pozemkových úpravách, ak sa budú vykonávať, zachovalo.

Ak chceme efektívne využívať prírodné zdroje, mať presné informácie o možnostiach poľnohospodárskej výroby, budeme vedieť presnejšie a adresnejšie plánovať poľnohospodársku výrobu, riešiť a riadiť riziká poľnohospodárskej výroby a tak zabezpečiť zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a využívať jemné a adresné formy podpory poľnohospodárskej výroby.

Pozemkové úpravy, ak sa budú vykonávať permanentne, tak umožňujú, zjednocujú a centralizujú sledovanie kľúčových parametrov kvality pôdy, sledujú podstatné zmeny procesov v prírode.

Biodiverzita, klimatické zmeny

Čoraz viac si uvedomujeme spoločenskú, ale hlavne ekonomickú podstatu ekosystémových služieb. S nimi bude spojená silná podpora zo strany štátu, Európskeho spoločenstva, ale aj užívateľov pôdy. Pritom sú to práve poľnohospodári, ktorí tejto problematike nevenujú skoro žiadnu pozornosť. Preto bude potrebné v najbližšom období dosiahnuť väčšie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať účinné opatrenia na zastavenie poklesu biodiverzity. V tomto procese sú pozemkové úpravy dôležitým prvkom, lebo informujú tých, ktorých sa využívanie ekosystémových služieb týka, umožňujú získanie súhlasu a ich podpory. Už v etape spracovania úvodných podkladov dostávajú informácie o vzťahu ich pozemkov k ekosystémovým službám, pri Všeobecných zásadách dostávajú informácie o využívaní krajiny, návrhoch na usporiadanie krajiny a spolurozhodujú o návrhoch. Aj keď je táto etapa postavená na odborných návrhoch, je kvalifikovaný súhlas verejnosti dôležitý. A dôležité je aj začlenenie individuálnych požiadaviek účastníkov do celkového riešenia.

Vzhľadom na to, že po schválení Všeobecných zásad funkčného usporiadania je možné budovať niektoré opatrenia, napr. komunikácie, protierózne opatrenia, opatrenia na zadržanie vody a podobne. Pozemkové úpravy v niektorých prípadoch nahrádzajú stavebné konanie. A ak to bude s vedomím a súhlasom vlastníkov, predstavuje to zjednodušenie procesu adaptácie krajiny na zmeny. Na druhej strane si podobný systém viem predstaviť pri budovaní väčších technických diel, napr. vodných nádrží, kde by sa spoluvlastníkmi týchto diel a mali z nich úžitok aj samotní vlastníci pozemkov, na ktorých sa tieto diela vybudovali alebo sa nachádzajú v ochranných pásmach týchto diel.

To isté sa týka aj problému závlah a obnovy závlahových systémov. Myslím, že v tomto prípade chuť investovať do takýchto systémov sa bude zvyšovať s možnosťou vysporiadania vlastníctva pozemkov, na ktorých sa tieto zariadenia nachádzajú, hoci aj formou budúcich pozemkových úprav. A ak bude istota, súhlas ostatných účastníkov projektu, tak sa zvýši záujem o takéto formy investície do pôdy.

Ukazuje sa, že problémom bolo aj súperenie dvoch rezortov, miesto ich koordinácie a spolupráce. Dnešná informácia o Veľkonočnej dohode rezortov dáva predpoklady na využitie pozemkových úprav pri riešení problémov oboch rezortov: a zasa sme pri zmene paradigmy a využitia pozemkových úprav.

Hospodárenie v lesoch

Usporiadanie vlastníckych vzťahov v lesoch je trocha jednoduchšie ako na poľnohospodárskej pôde, ale zjednodušenie spočíva skôr v limitoch na minimálnu výmeru pozemkov a existujúce rozdelenie lesných pozemkov podľa lesohospodárskych plánov. Avšak niektoré problémy sú rovnaké, len sa líšia po formálnej stránke, napríklad požiadavky výberkového hospodárenia v lesoch je technologicky náročnejšie ako jednoduché, verejnosťou nenávidené holoruby, hoci niektoré typy porastov vyžadujú hustý zápoj a rovnaký rubný vek (napríklad bukové lesy). Z pohľadu matematika je to rovnaká úloha ako zabezpečenie prístupnosti pozemkov na poľnohospodárskej pôde. Ak sa jedná o výberkové hospodárenie, tak to vyžaduje podstatne širšiu cestnú sieť a diverzifikáciu spracovania. Hustejšia cestná sieť znamená aj širšie zásahy do vlastníckych práv, požiadavku na technické riešenie, biodiverzitu, protierózne opatrenia, zadržiavanie vody a súlad s opatreniami mimo lesa. A to pochopiteľne bez širšej koordinácie činnosti nie je možné. Ak by sa pozemkové úpravy vykonávali naraz v rozsiahlejších lokalitách, napríklad mikroregiónoch, mohli by tieto problémy efektívne riešiť. Zhustenie cestnej siete v lesoch prináša aj ďalšie možnosti využitia, napríklad ako turistické trasy alebo cyklistické cesty, ktoré sú financované z eurofondov a často hľadajú alternatívne trasy miesto toho, aby sa spoločne a koordinovane riešili naprieč rezortami.

Projekty z eurofondov

Mnoho štrukturálnych fondov poskytovaných Európskou úniou alebo inými subjektami sa týka práve biodiverzity, ochrany prírody alebo boja proti dôsledkom klimatických zmien, podporných programov hospodárenia na pôde, poľnohospodárskej alebo priemyselnej výroby, hospodárenia v vodou, bývania a podobne. Mnohé z projektov však neriešia problematiku vlastníckych vzťahov, širších súvislostí a vzťahov, a často je ich podpora alebo využitie časovo obmedzené. Proste jedného dňa skončia. Ak by tieto činnosti boli koordinované cez projekty pozemkových úprav, využitie týchto projektov by mohlo byť podstatne širšie. Táto požiadavka je takisto požiadavkou na zmenu paradigmy o pozemkových úpravách.

Zaužívaná predstava o pozemkových úpravách je taká, že jedného dňa začnú a jedného dňa, po zápise projektu do údajov katastra, prípadne ukončenia reklamačného obdobia, končia. Zmena spočíva v tom, že sa na pozemkové úpravy treba dívať ako trvalý proces, ktorý začína teraz. Údaje projektov pozemkových úprav predstavujú komplexný pohľad na dianie v území, sledovanie zmien, tvorbu návrhov opatrení ich realizáciu a vlastne celkovú a komplexnú koordináciu činností v krajine. Pozemkové úprav sú multidisciplinárny proces, kde projektant pozemkových úprav predstavuje koordinátora všetkých činností a v zásade je zodpovedný za prenos informácií, ich zosúladenie v priestore a čase.

Zmena paradigmy spočíva aj v tom, že pozemkové úpravy vedia takmer okamžite riešiť problémy s užívaním pôdy, tvorbou, návrhom a výstavbou opatrení potrebných z pohľadu biodiverzity a zabezpečenia efektivity poľnohospodárskej výroby. To čo je potrebné na naštartovanie takéhoto prístupu je napríklad rozdelenie vykonania pozemkových úprav na dve etapy: úvodné podklady, ktoré zahŕňajú Register pôvodného stavu a Všeobecné zásady funkčného usporiadania a druhá etapa, kde sa bude riešiť nové usporiadanie pozemkov, teda zásady pre umiestnenie nových pozemkov, umiestňovací plán a zápis do katastra. Znamená to, že prvá etapa by sa mohla začať vykonávať plošne na celom území Slovenska po menších mikroregiónoch alebo mikropovodiach, druhá etapa by sa vykonala následne a s tým, že by ju mohli financovať samotné obce alebo vlastníci. Na jedného projektanta by pripadal jeden mikroregión s približne 30 katastrálnymi územiami (alebo skupina projektantov by mala adekvátny počet území) a Všeobecné zásady funkčného usporiadania by sa riešili v rozsahu celého mikroregiónu a Registre pôvodného stavu pre celé územia z dôvodu administratívneho členenia katastrálnych území samostatne. Bohužiaľ, počty projektantov pozemkových úprav sú značne obmedzené a tým, že sa pozemkové úpravy nevykonávali kontinuálne, mnohí z nich prešli do iných sfér, stratili rutinné skúsenosti a nebola možnosť vychovávať nových projektantov. Takýto spôsob spracovania dáva pre projektantov pozemkových úprav aj ekonomický zmysel a rutina a množstvo činností spojených s pozemkovými úpravami vytvorí priamo aj ďalšie pracovné miesta a nepriamo podporou hospodárenia na pôde ďalšie.

Prvá etapa pozemkových úprav je technicky náročnejšia, druhá je náročnejšia z pohľadu jednania z účastníkmi projektu, zosúladenia ich požiadaviek a nárokov. Samozrejme, ak by došlo k dlhšej prestávke medzi prvou a druhou etapou, budú nutné aktualizácie úvodných podkladov – ale tento proces znamená aj ďalšie možnosti participácie verejnosti na procese. Lebo účasť vlastníkov a dostatok informácií o riešení a spracovaní projektu je základom úspešného, efektívneho a rýchleho riešenia druhej časti. Takže to je ďalšia zmena paradigmy o pozemkových úpravách: trvalosť, opakovateľnosť a udržiavanie aktuálnych údajov.

V pozemkových úpravách  existujú metodické postupy a otvorené formáty údajov, ktoré potom môžu používať iné zložky a organizácie.  Ďalším argumentom v prospech pozemkových úprav je aj integrácia kontaktných meraní a kontaktov s vlastníkmi, užívateľmi a ďalšími účastníkmi projektu a ich prenos do dátových podkladov, ktoré budeme my integrovať a využívať napríklad pri riešení vzťahov pre hospodárenie na pôde – register užívateľov by nebol nutný, lebo to tiež vieme zvládnuť v rámci projektu.

Zmena paradigmy

permanentné vykonávanie pozemkových úprav
vykonávanie pozemkových úprav na celom území
riešenie nesúladov vlastníckych vzťahov
zapojenie širokej verejnosti do procesov
riešenie problémov biodiverzity a boja proti klimatickým zmenám
prístup k pôde a racionalizácie hospodárenia na pôde
zabezpečenie poľnohospodárskej výroby a potravinovej sebestačnosti.

Pozemkové úpravy

Ak chceme, aby sa na jednej strane využili vedecké, technické znalosti, skúsenosti z projektovania pozemkových úprav, skúsenosti užívateľov pôdy, požiadavky a možností obcí, veľa možností nemáme. Pozemkové úpravy predstavujú platformu, ktorá umožňuje koordinovať manažment životného prostredia, hospodárenia na pôde a rozvoja obcí, zapojiť do riešenia verejnosť, sú transparentné a kontrolovateľné. Vedia efektívne zladiť individuálne záujmy s celospoločenskými. Aj keď sa zdá, že sú drahé, dlhotrvajúce a neefektívne, opak je pravdou. Už len pár percentné zvýšenie poľnohospodárskej výroby a efektívnosti hospodárenia na pôde prevýši náklady na ich realizáciu. Treba ich využiť a začať využívať na celom Slovensku.

Teraz hneď.