Denník N

Galérie by dnes mali kupovať diela lokálnych umelcov

V dohľadnom čase môže vo verejných zbierkotvorných galériách dôjsť ku kráteniu rozpočtu. Je to asi nevyhnutné, aktuálna kríza sa dotýka nás všetkých bez výnimky. Navrhujem však iný prístup. Čo ak by bolo logickejšie neškrtať rozpočty a namiesto toho nákupom diel do zbierok nechať galérie podporiť umelcov?

Očakávame, že v dohľadnom čase môže vo verejných zbierkotvorných galériách (na Slovensku ich je 21) dôjsť ku kráteniu niektorej časti rozpočtu. Je to asi nevyhnutné, aktuálna kríza sa dotýka nás všetkých bez výnimky. Navrhujem však iný prístup. Čo ak by bolo logickejšie neškrtať rozpočty, pokrývajúce beztak len o niečo viac než zákonom dané povinnosti, a namiesto toho nákupom diel do zbierok nechať galérie podporiť kvalitných (!) lokálnych umelcov? Využiť odborný potenciál existujúcich inštitúcií a uskutočniť prostredníctvom nich podporu adresným spôsobom.

Skutočne nemusí byť jedinou cestou vrátiť peniaze do rozpočtu zriaďovateľa (mesto, VÚC alebo štát), ktorý potom (azda) bude prostredníctvom svojich nástrojov kompenzovať straty voľných umelcov, ktorí sú bez pravidelného príjmu (a tiež živia svoje rodiny). Súbežných ciest môže byť viac. Dve desiatky galérií sú plne kompetentné a majú dlhodobo menované komisie k nákupu zbierkových predmetov. Financie by tak našli okamžitého relevantného adresáta, ktorý môže byť v núdzi. Galérie (prenesene mesto, VÚC, štát = my všetci) by zároveň získali (za dobrú cenu) kvalitné diela do zbierok. Útlmom činnosti našich inštitúcií približne od polovice marca 2020 totiž dochádza k síce malej, ale predsa určitej úspore finančných nákladov na bežnú činnosť. Z tých by mohol vzniknúť vnútorný fond na nákup umeleckých diel. Bežné náklady by sme pretransformovali na kapitálové a v relatívne krátkom čase by mohlo dôjsť k (jednorazovým alebo priebežným) nákupom.

Treba si aj v tejto oblasti uvedomiť a využiť zmysel a funkčnosť dlhodobo pestovanej odbornosti v slovenských galériách, schopnosti operatívne posúdiť a vybrať kvalitu a nájsť cestu, ako jednotlivcov a tým jednu časť systému, ktorý je aktuálne zmietaný krízou, podporiť.

V Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa sme sa o takýto ťah pokúsili vlani. Do zbierky sme dokúpili diela od dovtedy nezastúpených umelcov, ktorých tvorba sa viaže k Liptovu – ten totiž predstavuje našu primárnu spádovú oblasť. Každá jedna zo spomínaných galérií má rovnakým spôsobom určenú teritoriálnu pôsobnosť, pričom spolu pokrývajú celé Slovensko. Z našej strany sa druhé, rozšírené kolo takéhoto nákupu dá zorganizovať behom zopár týždňov.

Celkovo je totiž jasné, že galérie a pamäťové inštitúcie všeobecne sú dnes, na rozdiel od, povedzme, divadiel, na pomyselnej strane štátu. Sú nástrojom štátu či regiónu a nie odberateľom alebo čerpateľom financií. Straty vzniknuté aktuálnou krízou nám teda nebudú kompenzované. To my musíme premýšľať, ako pomôcť preklenúť straty tých, ktorých práca je základným predmetom našej agendy a zároveň plánovať, za akých okolností znovu spustíme našu prevádzku ideovo silnejší než predtým.

Teraz najčítanejšie

Richard Gregor

Historik, kurátor a kritik výtvarného umenia. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.