Denník N

Miladu popravili, manžel unikol

Doktor Bohuslav Horák bol 27. septembra 1949 doma. Z balkóna videl prichádzať do domu tajných policajtov. Narýchlo pobozkal dcéru a utiekol cez záhradu. Chcel varovať svoju ženu. Nevedel, že ona je už v tom čase zatknutá. Už ju nikdy nevidel. Po úteku cez zelenú hranicu len z diaľky sledoval v rozhlase jej proces. A nakoniec počul oznam, že ju popravili.

Doktor Horák do svojej smrti nikomu neprezradil, kto mu pomáhal nelegálne utiecť za hranice komunistického Československa. Nechcel nikomu uškodiť. Tajomstvo prezradili až po zmene režimu ľudia, ktorí boli do jeho úteku zapojení.

Prvý, za kým Bohuslav Horák išiel, bol evanjelický farár Kučera. Ten ho nemohol ukryť u seba, ale zaistil mu pomoc od kronikára evanjelického zboru. Potom našli v cirkevných kruhoch človeka, ktorý mal dom aj kontakty v Západných Čechách. Bol to novinár a spisovateľ Jan Hajšman. U neho sa Horák ukrýval niekoľko dní, potom prespal ešte na jednom mieste a nakoniec sa dostal do Meclova na Domažlicku. V mlyne pána Šimáka, ktorý bol zároveň prevádzač, sa spolu s doktorom Horákom pripravovali na ilegálny prechod hranice do Nemecka ďalší ľudia. Bohuslav Horák tu dostal falošné doklady na meno Lenora.

Po 2 mesiacoch skrývania prišiel konečne deň prechodu za hranice. Mlynár Šimák mal priepustku do hraničného pásma, kam chodil po stavebný materiál na rekonštrukciu mlyna. V pásme sa nachádzali opustené usadlosti, ktoré mali byť zlikvidované. Materiál vozil na valníku za traktorom. 1. decembra 1949 mu išli s prácou pomáhať jeho vtedy 13-ročný syn Josef Šimák (viď foto) a ďalší štyria muži oblečení ako drevári. Vo vreciach mali schovaný civilný odev.

Josef Šimák

Josef Šimák (vľavo) so svojím bratom (zdroj: Radio Praga)

Československá hranica ešte nebola v roku 1949 strážená vojskom Pohraničnej stráže. Neboli tu ploty ani elektrické zátarasy či mínové polia, ako v neskoršom období. Prevádzač Šimák sa s celou skupinou bez problémov dostali do blízkosti hranice, kde začali nakladať stavebný materiál. Prišla hliadka Finančnej stráže, skontrolovala povolenie a robotníkom povedali, že sa ešte vrátia. Po ich odchode už Šimák na nič nečakal a vzal skupinu štyroch mužov smerom k hranici. Chlapec zatiaľ čakal pri valníku. Skupinu sa podarilo bez ťažkostí previesť cez 3 kilometre vzdialenú hranicu do Nemecka a Šimák so synom sa nepozorovane vrátili domov.

Doktor Bohuslav Horák sa dostal do utečeneckého tábora Valka v Norimbergu. Tu čakal dlhé 4 roky na vysťahovanie do USA. Situáciu mu skomplikovalo to, že doma v Prahe si podal prihlášku do KSČ. Údajne po dohode s manželkou. Naivne túto skutočnosť v tábore priznal, hoci v Prahe nikdy nedošlo ani k prerokovaniu jeho žiadosti orgánmi strany.

V tábore zatiaľ z rádia sledoval verejný proces so svojou manželkou Miladou Horákovou. A nakoniec aj z vysielania londýnskeho rozhlasu počul správu o jej poprave. Doma v Prahe zostala po jeho úteku 16-ročná dcéra Jana. Po tom, čo jej komunistický režim v zinscenovanom procese popravil matku, vyrastala u tety. Na vysokú školu ju samozrejme nepustili, hoci sa na medicínu hlásila päťkrát. Našťastie nemusela zažiť prílišnú chudobu. Otec našiel cestičku, ako im z USA materiálne pomáhať. Až v uvoľnenej atmosfére roku 1966 dostala Jana Horáková povolenie na návštevu otca v USA a o dva roky neskôr sa za ním vysťahovala.

Doktor Bohuslav Horák zomrel v USA v roku 1976. Jeho dcéra Jana sa uchytila ako zubná technička. Vydala sa za Čechoameričana Karla Kánského, profesora ekonómie. Majú spolu syna a dcéru a tri vnúčatá. Jej najstaršia vnučka sa volá Anna Milada King.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Zdroje:

Lidovky.cz: Miladiny dopisy z vězení mě stále dojímají

Manžel Milady Horákové uprchl jako dřevorubec

Příběhy železné opony: Případ Horák (video)

Moje matka Milada Horáková

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie