Denník N

Mal by sa ÚS SR návrhom prezidentky o 13. dôchodku vôbec zaoberať, alebo mu dokonca vyhovieť?

Ja sa obávam, že ak by tomuto návrhu prezidentky ÚS vyhovel, alebo ho dokonca iba prijal na ďalšie konanie za okolností ktoré tomu predchádzali, tak by sme v budúcnosti mohli byť svedkami absurdných podaní na ÚS za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v Kocúrkove. Napr. aj takých, že by sa na ÚS s návrhom na vyhlásenie protiústavnosti zákona obrátila aj minimálne pätina poslancov, ktorí za návrh tohto zákona hlasovali, alebo ho dokonca sami predložili na schválenie

Prezidentka v súvislosti so schválením zákona o zavedení 13. dôchodku podala  na Ústavný súd Slovenskej republiky  (ÚS) návrh na preskúmanie súladu tohto zákona s ústavou pretože pri jeho prijatí došlo podľa jej názoru k „hrubému a bezprecedentnému zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania“ a ak by taký postup (Národnej Rady SR pri schvaľovaní tohto zákona) nechala bez povšimnutia a nechal by ho bez povšimnutia aj ÚS v takom prípade by sa podľa prezidentky  „zneužívanie skráteného legislatívneho konania mohlo stať veľmi frekventovanou realitou a bežnou súčasťou každej budúcej volebnej kampane“.

Ja sa však obávam, že ak by tomuto návrhu prezidentky ÚS vyhovel, alebo ho dokonca iba prijal na ďalšie konanie za okolností ktoré tomu predchádzali, tak by sme v budúcnosti mohli byť svedkami absurdných podaní na ÚS  za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v Kocúrkove. Napr. aj takých, že by sa na ÚS s  návrhom na vyhlásenie protiústavnosti zákona obrátila aj pätina poslancov, ktorí za návrh tohto zákona tohto hlasovali, alebo ho  dokonca sami predložili na schválenie.

Vysvetlím prečo.

Prezidentka sa v poslednom čase obrátila na ÚS dvakrát. Prvý krát to bolo v súvislosti s  predĺžením   volebného moratória zo 14 na 50 dní, ktoré minulá koalícia schválila tesne pred parlamentnými voľbami. Prezidentka hneď po schválení novely volebného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky („NRSR“), ktorý predĺženie moratória upravoval  avizovala, že sa s predĺžením volebného moratória nestotožňuje a preto túto novelu zákona vrátila v súlade so svojím ústavným oprávnením (podľa čl. 102  ods. 1 písm. O) Ústavy SR)  do NR SR. A keď NR SR túto novelu volebného zákona opätovne schválila , čím zákon nadobudol účinnosť, obrátila sa na ÚS s návrhom aby   rozhodol, že  táto novela volebného zákona nie je v súlade s ústavou. Hoci ÚS o návrhu v merite veci nerozhodol, návrh prezidentky prijal na ďalšie konanie a súčasne odložil vykonateľnosť napadnutej novely volebného zákona. Dĺžka moratória tak zostala ponechaná v pôvodnom znení, t.j. 14 dní. V tomto prípade postupovala prezidentka presne v duchu svojich oprávnení vyplývajúcich z ústavy a príslušných zákonov. A svoje právo na vyjadrenie nesúhlasu aj využila a to vyslovením pripomienok pre ktorý tento zákon vrátila N SR.

Druhýkrát sa prezidentka obrátila na ÚS SR práve vo veci zákona o 13. dôchodku, ktorý však na rozdiel od predchádzajúceho prípadu do NR SR nevrátila, ale zákon bez pripomienok podpísala. Vyhlásila však, že sa s obsahom zákona stotožňuje, ale výhrady má k spôsobu jeho prijatia v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo podľa jej názoru zneužité vtedajšou vládnou koalíciou. Z tohto dôvodu preto zákon napadne na ÚS. Podpisom prezidentky sa tak zákon o 13. dôchodku stal účinným. Následne však prezidentka navrhuje ÚS, aby tento zákon vyhlásil za protiústavný. A to napriek tomu,  že sama nevyužila svoje právo na jeho vrátenie do NR SR ako to urobila v predchádzajúcom prípade. Logika veci hovorí, že tak urobiť mala ak sa domnievala, že zákon nie je v súlade s ústavou. Prezidentka pri tomto rozpore v jej konaní argumentuje tým, že z dôvodu konca volebného obdobia a teda nemožnosti aby bol zákon po jej vrátení opätovne prerokovaný v NR SR by jej veto bolo vetom absolútnym a nie relatívnym. Preto zákon do NR SR nevrátila, ale napriek tomu navrhla ÚS zákon vyhlásiť za protiústavný. A tu sa dostávame k prvej spornej veci pri konaní prezidentky.

Prezidentka síce tvrdí, že sa s obsahom zákona stotožňuje a výhrady má iba k spôsobu jeho prijatia, ale v konaní pred ÚS sa domáha vyhlásenia jeho protiústavnosti. To by v prípade, ak by jej ÚS vyhovel malo nepochybne dopad aj na obsah toho zákona pretože čl. 125 bod 3 ústavy hovorí jasne, ak ÚS svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi v ods. 1, t.j. v tomto prípade medzi napadnutým zákonom a ústavou je nesúlad strácajú príslušné predpisy a ich časti prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. T.j. dané zákony prestávajú platiť. Teda ak prezidentka tvrdí, že výhrady má iba proti procesu prijatia zákona a nie proti obsahu v návrhu podanom na ÚS sa však domáha fakticky zrušenia zákona ako celku t.j.   obsahu tohto zákona teda 13. dôchodkov.

Pri skúmaní súladu zákona s ústavou nemožno proces prijatia zákona  oddeľovať od jeho obsahu. Obsah zákona a postup pri jeho prijímaní predstavujú v tomto prípade jeden celok. A ak obsah zákona je v rozpore s ústavou alebo zákon nebol schválený ústavou a zákonom predpísaným spôsobom tak je ako celok protiústavný a ÚS ho na návrh zruší.

ÚS však nemôže  v konaní o súlade právnych predpisov s ústavou prijať rozhodnutie ktoré by vystihovalo predstavu prezidentky. T.j. obsah zákona ponechať  v platnosti a Národnej rade by nejakou formou vytkol, že takým spôsobom tj. účelovým skráteným leg.  konaním zákony prijímať nemôže. To jednoducho nejde , pretože ako už bolo uvedené vyššie zákon (jeho obsah a spôsob prijatia) je buď v súlade s ústavou, alebo nie. Nič iné medzitým nie je. Ak by sa teda ÚS stotožnil s tvrdením prezidentky o zneužití skráteného legislatívneho konania pri tomto zákone v takej intenzite, ktorá spôsobuje že zákon z tohto dôvodu nie je v súlade s ústavou , tak by ho zrušil.  A týkalo by sa to hlavne jeho obsahu t.j. 13. dôchodkov, s ktorými sa  prezidentka stotožňuje. Je teda zrejmé, že medzi vyhlásením a konaním prezidentky v tejto veci je zjavný rozpor.  A ako by mal ÚS vyhodnocovať protiústavnosť zákona o 13. dôchodku z dôvodu  tvrdeného zneužitia skráteného leg. konania pri jeho schvaľovaní? Počtom dní potrebných na jeho schválenie, alebo iným kritériom?  Môže ÚS odkázať do Národnej rady, že od určitého času do konca volebného obdobia už zákony s určitým obsahom prijímať nemôže? A ak by návrhu prezidentky nakoniec vyhovel mali by sa zrušiť aj iné zákony, a bolo ich určite dosť, pri schvaľovaní ktorých bolo skrátené legislatívne konanie tiež zneužité a  uplatnené v rozpore s § 89 zákona o rokovacom poriadku NR SR? Odpovede na tieto otázky má vedú k záveru, že ÚS aj keby veľmi chcel návrhu prezidentky vyhovieť nemôže.

Druhou spornou otázkou  je, či sa ÚS  má vôbec návrhom prezidentky zaoberať. Ústredným atribútom každého sporového súdneho konania je totiž  existencia sporu medzi dvoma alebo viacerými subjektami. Aj ust. § 62 Zákona o ústavnom súde uvádza, že na konanie pred ústavným súdom sa podľa povahy veci primerane vzťahuje Civilný sporový poriadok už z názvu ktorého je zrejmé, že upravuje riešenie sporov. V  danom prípade však prezidentka napriek svojím vyhláseniam o zneužití skráteného legislatívneho konania nie je s NRSR v právnom spore, pretože ako už bolo uvedené zákon o 13. dôchodku podpísala bez pripomienok. Ak by mala byť pre tento dôvod v spore s NR SR musela by ho prezidentka  uviesť ako pripomienku pre ktorú tento zákon vracia NRSR.  Podľa môjho názoru ňou uvádzaný argument, že zákon podpísala z dôvodu  konca volebného obdobia a načasovanie prijatia zákona vládnou koalíciou práve na tento čas, čím by sa znemožnilo opätovne prijatia tohto zákona v končiacom volebnom období  je politického, ale nie právneho charakteru  Jej zdôvodnenie, že v tom prípade by jej veto bolo vetom absolútnym, t.j. že zákon by už pre koniec volebného obdobia NRSR, ktorá tento zákon schválila nebolo možné opätovne prerokovať a schváliť neobstojí. Novej NR SR totiž nič nebráni tento zákon opäť schváliť. Dokonca mohla prezidentka pri vrátení zákona do NR SR a svojom fakticky absolútnom vete argumentovať tým, že aj vedúci predstavitelia novej koalície potvrdili súhlas so zákonom o 13. dôchodku. Preto sa o prijatie zákona o 13. dôchodku netreba obávať.  Vrátením zákona do NR SR z dôvodu zneužitia skráteného leg. konania by sa však prezidentka dostala do sporu s NRSR aj z právneho hľadiska. V súčasnej situácii však v takom spore nie je . Prečo by sa potom mal ÚS týmto návrhom zaoberať ak prezidentka ako navrhovateľ pred podaním návrhu neuplatnila svoje právo so zákonom nesúhlasiť a vrátiť ho NR SR ak je podľa jej názoru protiústavný? Nepochybne prezidentku k tomu mohla viesť obava z nepochopenia jej konania zo strany  dôchodcov, ktorí by to mohli vnímať tak, že je proti 13. dôchodkom a nie proti zneužitiu skráteného legislatívneho konania. To je však  dôvod politický a nie právny.

Prezidentka vo svojom návrhu na ÚS svoje oprávnenie (aktívnu legitimáciu) podať návrh na vyslovenie nesúladu predmetného zákona o 13. dôchodku s ústavou odvodzuje z § 74 zákona o ÚS podľa ktorého sú na podanie takého návrhu oprávnení: a) najmenej pätina poslancov NR SR, b) prezident, c) vláda, d) súd v súvislosti s prejedávanou vecou, e) generálny prokurátor, f) predseda súdnej rady vo veci týkajúcej sa výkonu súdnictva, g) verejný ochranca práv. V konaní o súlade právnych predpisom s ústavou podľa cit. § 74 zákona o ÚS je druhým účastníkom (odporcom) orgán, ktorý napadnutý právny predpis vydal t.j. v tomto prípade NR SR.  Toto ustanovenie §74 zákona o ÚS na rozdiel od iných ustanovení, výslovne neuvádza, že tam uvedené subjekty  môžu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov z ústavou podať iba v prípade ak sú s druhým účastníkom ktorým je v tomto prípade NR SR v spore týkajúcom sa právneho predpisu o ktorom sa domnievajú, že nie je v súlade s ústavou resp. iba v prípade  ak s takým  právnym predpisom  vyjadrili nesúhlas spôsobom ktorý im právny poriadok umožňuje a to pred podaním svojho návrhu na ÚS.   Takáto požiadavka však podľa môjho názoru vyplýva z logiky veci. V prípade ak by tomu tak nebolo a existencia sporu o daný právny predpis medzi navrhovateľom a orgánom, ktorý predpis vydal by nebola podmienkou na iniciovanie takého konania  mohli by v praxi nastať veľmi neštandardné až komické situácie. Napr. vláda, ktorá právny predpis navrhne a predloží do NR SR na schválenie, tak následne po schválení toho predpisu navrhne ÚS predpis ako protiústavný zrušiť. Ešte vypuklejšie by to bolo v prípade poslancov. Predstavme si, že návrh na vyhlásenie nesúladu právneho predpisu s ústavou podá najmenej pätina poslancov, ale nie tých ktorý proti nemu hlasovali ale tých ktorý hlasovali za jeho schválenie, prípadne ho sami navrhli. Tvrdili by že za jeho schválenie hlasovali pod nátlakom svojích voličov, ale neskôr si to rozmysleli. Napr.  teraz by sa na ÚS s návrhom obrátila najmenej pätina opätovne zvolených poslancov bývalej koalície , ktorý za návrh zákona o 13 dôchodku hlasovali  a žiadali by ÚS, aby vyhlásil tento zákon za protiústavný.  A to by už asi Kocúrkov bol. Či nie?

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie