Ako vláda zakázala, čo nechcela a nezakázala, čo chcela

Vláda prijala 6. 4. 2020 dlho očakávane uznesenie, ktoré malo obmedziť vychádzanie cez veľkonočné sviatky a ktoré je účinné od 8. 4. 2020, a to uznesenie č. 207/2020. Vláda v ňom:

A.       schvaľuje

A.1.    návrh na rozšírenie opatrení núdzového stavu podľa čl. 5  ústavného zákona č. 227/2002  o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020, zmeneného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 115 z 18. marca 2020 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 169/2020 z 27. marca 2020;

B.        obmedzuje

B.1.     podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) ústavného zákona č. 227/2002  o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 8. apríla 2020 0.00 hod do 13. apríla 2020 23.59, toto obmedzenie sa nevzťahuje na:

1.     cestu do a zo zamestnania a cestu na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti,

2.     cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb (nákup potravín, liekov a zdravotníckych prostriedkov, hygienického tovaru, kozmetiky a iného drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt),

3.    cestu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb podľa bodu 2. pre inú osobu (napr. dobrovoľníctvo, susedská výpomoc) v rámci územia okresu, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Košíc, v rámci územia mesta,

4.     cestu do zdravotníckeho zariadenia za účelom neodkladného vyšetrenia, vrátane sprevádzania blízkou osobou a príbuzným,

5.     pobyt v prírode v rámci okresu, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta,

6.     cesty na pohreb blízkej osoby,

7.     cestu za účelom starostlivosti o blízku osobu alebo príbuzného, ktorý je na takú starostlivosť odkázaný, v rámci okresu, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta.

C.       zakazuje

C.1.     podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002  o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti,

Zvýraznila som veci, ktoré nás budú primárne zaujímať.

Vláda obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 8. apríla 2020 0.00 hod do 13. apríla 2020 23.59 (B.1.), pričom jednou z výnimiek z tohto obmedzenia je pobyt v prírode v rámci okresu, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta. (B.1.5.) K tomu ale zakázala uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti (C.1.), a to nielen v období od 8. apríla 2020 0.00 hod do 13. apríla 2020 23.59, ale počas celého trvania núdzového stavu (mimochodom, osobne pozývam každého, kto mi povie, dokedy je vyhlásený núdzový stav, na pivo na Železnej studničke … niekedy). Niektorí sa naštvali, že sa nebudú môcť stretávať nielen cez Veľkú noc, ale aj potom, niektorí si to ani nevšimli (všetci tí, ktorí sa k tomu ani nevyjadrili, pričom sa ale vyjadrovali k danému uzneseniu) a niektorí v tom nevideli problém, ako napr. Vincent Bujňák, ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý uviedol toto:

„Zakázalo sa aj uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Je síce pravda, že tento zákaz nemá rovnaké časové obmedzenie ako pri slobode pohybu a pobytu, na druhej strane, úrad verejného zdravotníctva ešte 10. marca nariadil zákaz organizácie a usporiadania hromadných podujatí akejkoľvek povahy. Čítam to tak, že v tomto bode k zásadnej zmene nedochádza.“

Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva je z 23. 3. 2020 a znie takto:

Podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. sa všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy.

S účinnosťou od 10. 3. 2020 došlo tiež k akémusi zákazu organizovania týchto podujatí, ale zo strany Ústredného krízového štábu (na to sa môžeme pozrieť inokedy). Úrad verejného zdravotníctva k tomu vydal 11. 3. 2020 túto informáciu. Ak sa nebudeme púšťať do povahy opatrení Úradu verejného zdravotníctva, tak povedzme, že je v súčasnosti zakázané organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy. Naozaj ale nedošlo k zásadnej zmene uznesením vlády zo 6. 4. 2020 tak, ako tvrdí Vincent Bujňák? Nemyslím. Prečo? Pretože zákaz uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať je úplne niečo iné než organizovanie a usporadúvanie hromadných podujatí.

Zákaz zhromažďovania sa bol odôvodnený zhruba takto:

Vláda prijala aj zákaz zhromažďovania viacerých osôb s výnimkou členov spoločnej domácnosti. Toto opatrenie má zamedziť stretnutiam skupiniek priateľov v prírode. „Ak by to bolo o tom, že necestujeme po Slovensku, ale spravíme si piknik na Železnej studničke, asi by sme nesplnili cieľ,“ povedal premiér.

Chápem to teda tak, že cieľom bolo zamedziť „zgrupovaniu sa“ viacerých ľudí mimo vlastnej domácnosti, čo by zodpovedalo zhruba cieľu zamedziť šíreniu nákazy koronavírusom. Dopadlo to (a nie prvýkrát) zase ale celé úplne inak, a preto si myslím, že nemá Vincent Bujňák pravdu, že „v tomto bode k zásadnej zmene nedochádza.“

Zakázalo sa totiž „uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti,“ pretože práve takéto obmedzenie predpokladá počas trvania núdzového stavu aj čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002  o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Je zhromažďovacie právo „zgrupovacie“ právo a teda znamená, že sa nemôžete na verejnosti s nikým v skupinkách stretávať? Nie. Fakt nie.

Zhromaždovacie právo je v Ústave Slovenskej republiky zaradené medzi POLITICKÉ PRÁVA:

Čl. 28

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

Zákon, ktorý bližšie upravuje podmienky výkonu zhromažďovacieho práva, je zákon č. 84/1990 Sb., o zhromažďovacom práve:

Úvodné ustanovenia

§ 1

(1) Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.

(2) Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.

(3) Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.

(4) Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.

(5) Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje.

§ 2

Za zhromaždenia podľa tohto zákona sa nepovažujú:

a) zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi;

b) zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb;

c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému v § 1 ods. 2.

Ako vieme, že čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 má na mysli práve zhromažďovacie právo podľa Ústavy a zákona o zhromažďovacom práve? Pretože hovorí o obmedzení „základných práv a slobôd“, a tým základným právom je práve takto vymedzené zhromažďovacie právo, nie akékoľvek „zgrupovanie sa“.

Zhromažďovacie právo ako politické právo, ktorého výkon vláda bez uvedenia dôvodu zakázala, je veľmi stručne o tom, že sa zídu nejakí ľudia, aby sa vyjadrili k určitej politickej, resp. verejnej otázke ako napr. demonštrácia proti neprimeraným a nezákonným opatreniam vlády v boji proti koronavírusu. Takže s účinnosťou od 8. 4. 2020 sa podľa práva nemôžete postaviť s transparentom pred Úrad vlády a protestovať, a to ani keby vás tam bola hŕstka, všetci by ste mali rúška, rukavice a odstup od seba trebárs aj 5 m. A nebudete tak môcť urobiť nielen do 13. apríla 23.59 hod, ale pokým bude trvať núdzový stav (pripomínam pozvanie na pivo, ak mi poviete, do kedy trvá núdzový stav). Ale pozor! Ak by sa vám zachcelo ísť sa postaviť pred Úrad vlády len s členmi svojej domácnosti, tak to môžete. Ešte že tak. Možno bolo skutočným cieľom posilniť domáce politické aktivity, keď už sa v súčasnosti toho veľa robiť nedá. Nech je aspoň rodina pokope aj na demonštráciách.

A čo s tým piknikom na Železnej studničke? Keďže je aj v čase od 8. do 14. 4. povolený pobyt v prírode v rámci okresu, resp. v Košiciach a Bratislave, tak je „zgrupovanie sa“ na piknik podľa uznesenia vlády v poriadku. Aj iné zgrupovanie, ale len v prírode a len v rámci okresu! A ak nebudete piknikovanie ani hromadne organizovať či usporadúvať, tak je to v poriadku aj podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Nieže Vás ale napadne demonštrovať, či inak vykonávať svoje politické právo zhromažďovať sa s niekým iným než s členmi spoločnej domácnosti! To by nešlo, a to počas celej doby trvania núdzového stavu, nie len cez Veľkú noc!

Dáva vám to zmysel? Mne nie. Ale to ani to, že sa k tomu žiaden právnik okrem Petra Kováča v tomto smere nevyjadril (resp. o tom aspoň neviem).

P.S.: Som zvedavá, či bude koho pozvať na pivo k Železnej studničke.

Tento blog obsahuje súkromný odborný názor jeho autorky a nenahradzuje právne poradenstvo v konkrétnych prípadoch. Odporúčam taktiež nepiknikovať na Železnej studničke, ani nikde inde a správať sa v časoch pandémie zodpovedne voči sebe a druhým aj bez toho, aby Vám to niekto musel nariadiť. Cieľom tohto blogu je poukázať na nezrovnalostí prijatého uznesenia, aby mohla byť prípadne učinená náprava (ktorá je podľa práva možná a celkom jednoducho), prípadne aby sa podobné lapsusy minimalizovali do budúcna, pretože spôsobujú nie len právnu neistotu, ale môžu reálne spôsobiť porušenia základných práv a slobôd.