Denník N

Tipy a triky pre vedúcich tohto štátu

Ešte som nič nenapísal k aktuálnej kríze s koronavírusom, takže tento článok je celkom legitímny. Píšem ho nie ako hejt, ale ako tipy, pre kompetentných, ktoré by veci vylepšili.

Vec prvá. Nakupovanie dôchodcov.
Aj keď dobre mienené, ukázalo sa to ako zlé a neefektívne. Dôchodcovia vo veľkom nakupujú celý deň a v exponovanom čase od 9 – 12-stej, si mladší nenakúpi. Ak by som mal tú moc, zmením ten interval, presnejšie, skrátim ho na jednu hodinu. A posuniem na skoré ráno.

Vec druhá. Kontroly policajtov.
Počas kontroly by policajti nemali do papŕč brať od vodičov nič. Ani papiere, ani doklady. Lebo možnosť prenosu vírusu od infikovaného na ostatných je obrovská. Ak by som mal tú moc, tak nariadim, že vodič vlastnou rukou pretrčí policajtovi OP, aby si ho mohol bedlivým okom preštudovať, na požiadanie ho aj otočí. Detto s nejakým iným dokladom.

Vec tretia. Pendleri.
Tí čo bývajú pri hraniciach s SR do 30 km a majú džob na Slovensku, môžu cestovať hore dole. Nazývame ich pendlermi. Na hranici stoja vojaci a policajti. Pendlerstvo sa dokazuje občianskym, ktorý treba každý deň na čiare ukázať a nejakým lajstrom, že je pendler na Slovensku zamestnaný. Problém? Áno. Prvý problém je, že (viem to, lebo to každý deň absolvujem) za celý ten čas obmedzení, chceli policajti odo mňa iba jeden raz doklad, kde za čiarou bývam, teda či som do tých 30 kilákov. Druhý problém je, že vyrobiť nejaké lajstro, že akože niekde robím, je dnes srandovná vec.  Znamená to, že kto chce a dá si tú námahu, môže pendlovať na základe občianskeho a nejakého kvázipotvrdenia, ktoré si vyrobí ruk-cuk. A vraj sa to aj deje, ako mi kamarátsky policajt dnes počas smalltalk-u na hranici bonzol.

Riešenie? Existuje. Je jednoduché. Prišiel som naň vlastnou hlavou. Vlastne sú dve riešenia. Prvé efektívne, jednoduché, ale obávam sa, že v slovenských pomeroch ťažko realizovateľné. O čo ide?

Sú dve dôležité veci, ktoré majú byť kontrolované. Či pendler je naozaj zamestnaný v SR a či má naozaj trvalý pobyt v zahraničí do 30 km od hranice. Obe veci veľmi jednoducho zistiteľné a kontrolovateľné. Ak by som mal tú moc, tak to vymyslím takto.

Každý, kto má trvalý pobyt v zahraničí, má nejaký o tom nejaký doklad, ktorý je vydaný krajinou. V Rakúsku je to ANMELDEBESCHEINIGUNG fur EWR-Burger… atď. Je to taká A4-ka, vyzerá to ako nejaký certifikát, dosť ťažko by sa to falšovalo. Stačí, vymyslieť, ako to verifikovať.

Prvá možnosť, ľahká a jednoduchá, ovšem v našich pomeroch asi nad sily úrovne digitálnej úrovni krajiny. Pendler by sa mohol prihlásiť na nejakej web stránke, vyplniť dotazník, zaslať naskenované potvrdenie (alebo aj nie, možno by stačilo vyplniť údaje apelujúc na pravdovravnosť a česť) o trvalom pobyte, systém by online vygeneroval niečo ako preukaz pendlera, na ktorom by bol nejaký QR, alebo čiarový kód. Na hranici by policajt len naskenoval mobilným skenerom kód, mrkol do OP, či to sedí a je to. Pendler môže fičať do práce.

Druhá možnosť by bola, tento proces realizovať buď priamo na hranici (na Bergu majú policajti normálnu unimobúdu, v ktorej by aj na pomery tejto krajiny snáď nebol problém umiestniť jeden komp a jednu tlačiareň). Pendler by došiel osobne k búdke, predložil doklady a nejaký zručný policajt by mu vytlačil preukaz pendlera s kódom a ďalší proces by bol ako vyššie. Toto by sa mohlo dať vybaviť trebárs aj na každom oddelení PZ.

A kontrola, či niekto neklamal by mohla byť námatková, alebo aj plošná neskôr. Mohli by byť za podvádzanie vopred stanovené pokuty. Aj drakonické. Zistiť, či je dotyčný naozaj zamestnaný tam, odkiaľ má potvrdenie je pre štát  brnkačka, trošku náročnejšie by bolo zistiť, či trvalý pobyt je do 30 km od hraníc.

Síce trochu byrokracie, ale týmto by sa zamedzilo (a pomerne jednoducho) „pašovaniu“ kadejakých tirolských pracovníkov a pracovníčok, ktorí hútajú, ako sa vyhnúť štátnej karanténe.

Teraz najčítanejšie