Denník N

Mám strach

Ako sa v krajine s názvom Slovensko nevieme a nechceme vysporiadať s extrémizmom a ako nám prerastá cez hlavu.

Protest proti utečencom v Bratislave, 20.6.2015.
Zdroj prezentačného obrázku: www.topky.sk


Mám strach z toho,

…že pod oknami slušných ľudí smelo pochodujú neonacisti a fašisti.
…že sme z 25 rokov ponovembrového vývoja takí sklamaní, že Kotleba a Magát sa nám javia ako posledná možnosť.
…že volenie extrémistov a ľudákov je v istých aspektoch pochopiteľné.
…že aj mnohí obyčajní ľudia sa stotožňujú s extrémnou pravicou.
…že politici ani proti takejto vážnej hrozbe nevedia nájsť efektívne riešenia.
…že politikom aj v takejto vážnej situácií stále ide o politický kapitál.
…že politici si nie sú ochotní pripustiť, že nie všetci z 6 000 ľudí v Bratislave boli extrémisti a že mnohých z nich tam prilákala práve  neschopnosť väčšiny politikov.
…že primitívny a vulgárny rasizmus a kváziodborné rasové teórie sa dostávajú do popredia.
…že ľudia, ktorí spochybňujú holokaust, sa dostávajú z periférie.
…že v tejto spoločnosti sú ľudia, ktorí vo svojej nekonečnej obmedzenosti stále obhajujú národný socializmus.
…že otázka utečeneckých kvot bola využitá opäť len na egoistické ciele politikov.
…že na Slovensku vznikajú polovojenské jednotky.
…že extrémisti hrdo hlásajú svoje militantné a agresívne ciele.
…že homofóbia sa stala pre mnohých cnosťou.
…že žid sa stáva po 70 rokoch úhlavným nepriateľom.
…že sme z celej politiky natoľko sklamaní, že nám stačia jednoduché, agresívne a nefungujúce „riešenia“.
…že nám stačia „antiideológie“ – antikapitalizmus, antikomunizmus, antidemokracia, antikultúrnosť, antisemitizmus, antiracionalita, zmiešané v jednom koktejly nenávisti a obmedzenosti.
…že sme ochotní uveriť každému HOAXu a manipulácií.
…že všetko toto nevnímame ako problém.
…že sme príliš pohodlní na to, aby sme proti tomu niečo urobili.

Mám strach, kam celé Slovensko smeruje, kam smerujeme my.

Teraz najčítanejšie