Denník N

Svojský premiér – ale s výsledkami

O tom ako účel prostriedky svätí…

Hneď na úvod tohto blogu chcem poznamenať, že ak niekto od tohto článku očakáva ostrú kritiku či prebujnené pochvaly, bude sklamaný. Pôvodne som vo svojom blogu nechcel opisovať politické témy, hoci sa o politické dianie intenzívne zaujímam. No terajšia situácia a z nej vyplývajúce udalosti ma prínutili zmeniť túto rétoriku.

Nebudem nikoho menovite  urážať, napádať, na nikoho útočit. Keďže nechcem skĺznuť na úroveň premotivovaných hejterov, je mi jasné, že z mojej pozície mladého voliča, pozorovateľa z vonku, mi neprináleží nad nikým vynášať súdy. Každý z kľúčových zainteresovaných môže mať svoju pravdu, ale z iného uhla pohľadu. Dôležitý je však výsledok a za ten nesie zodpovednosť jediný človek – premiér, v tomto prípade pán Igor Matovič. A on musí zvážiť aké prostriedky na dosiahnutie cieľa použije.

Z revolucionára štátnikom – v pohode

Poviem hneď na začiatok, že pána Matoviča som v parlamentných voľbách nevolil. To hovorím preto, aby som dodal tomuto „posudku“ čo najväčšiu mieru autenticity. Avšak môj mladý vek a málo absolvovaných volieb mi umožňujú udržať si stále nadhľad. Vôbec nie som skalopevným prívržencom tej či onej strany. Situáciu sa snažím priebežne a čo najobjektívnejšie zhodnocovať a na základe toho aktualizovať svoje preferencie. Samozrejme, za svojím výberom vo voľbách si stojím, pretože v danej chvíli mi to pripadalo, a stále pripadá,  ako najlepší výber. No nedávam si na oči klapky a situáciu sledujem ďalej.

Pána Matoviča som, poviem otvorene, vnímal ako suverénne najlepšieho opozičného politika. Verva s akou sa púšťal do rôznych káuz bola obdivuhodná a prinášala aj nespochybniteľné výsledky. Keď som si však predstavil jeho na čele vlády, dostal som silné pochybnosti. Prezentácia pána Matoviča bola podľa mňa svojská. Nie vyslovene zlá, ale trochu netradičná. Množstvo výborných projektov s úžasnou myšlienkou, no často z rôznych príčin nedotiahnutých dokonca. Kládol som si otázku, či dokáže takýto človek uskutočniť takú transformáciu, aby sa mohol postaviť na čelo krajiny a túto úlohu zvládať. Dnes môžem konštatovať, že na túto otázku som dostal odpoveď a môžem povedať, že som spokojný.

Tá odpoveď je – áno, takáto premena sa uskutočnila a zatiaľ je zvládnutá z môjho pohľadu dosť dobre. Pravdou je, že vystupovanie pána Matoviča sa výrazne zmenilo a vcelku v pohode sa etabloval na svoju novú funkciu. Samozrejme, vždy sa nájdu chyby a na tie sa dá z hľadiská politológie či spôsobu sebaprezentácie vždy poukázať. Ale pozrime sa na vec z hľadiska vzťahu politik – bežný človek.

Plačko? – Vnímam to inak

Zdieľam názor, že pán Matovič priniesol do vedenia krajiny novú politickú kultúru. Nazval by som ju „Ľudská politika.“ Vysvetlím – Niektorí napríklad pánovi Matovičovi vyčítajú, že pri vystupovaní vôbec nepôsobí diplomaticky. Ak by sme sa bavili o summite v Bruseli, je to legitímna výčitka. Ale tam väčšinou premiér načúva radám ministra zahraničných vecí či iných relevantných osôb, takže sa problém takpovediac za pochodu vyrieši. Ak však upriamime pozornosť čisto na vnútroštátnu politiku, myslím si, že je dôležité aby ľudia cítili, že sú blízko politikom. A potrebujú to cítiť cez im familiárne frázy, cez myšlienky, s ktorými sa vedia stotožniť a nie cez komplikované diplomatické prejavy. A samotný pojem „plačko“ je podľa mňa tak trochu detinský. Čo je zlé na tom, ak sa do politického prejavu vnesie emócia? Veď predsa nie sme roboty! Táto emócia podľa mňa má slúžiť skôr ako upozornenie na vážnosť situácie a nie na ľútosť nad samým sebou. Taká ľútosť by podľa mňa vyzerala inak. Určite nie je podľa mňa správne bezhlavo postovať príspevky na sociálne siete. Je lepšie, keď sa veci vydiskutujú súkromne a priamo. Ale je to legitímny pracovný nástroj dneška a je na uvážení každého, ako s tým naloží.

Mikromanažment a „zbrklé riešenia“

Musím sa priznať, že ma prekvapuje, ako fungujú niektoré mechanizmy v spoločnosti. Sú ľudia alebo skupiny ľudí, ktorí sú večne nespokojní. Aj ja zastávam názor, že politici majú byť stále kontrolovaní – to je nutný a objektívny údel politika. Ale musím povedať, že ma v poslednom čase nesmierne zabáva jedna teória – vraj by premiér nemal odpovedať na všetky otázky a tlačovky umelo nenaťahovať, lebo ide o tzv. mikromanažment. Je mi jasné, že tlačovky trvajúce hodinu a pol sú už asi trošku cez. Ale zamyslime sa – existujú 2 krajné možnosti – prvou možnosťou sú tlačovky na spôsob vyhlásení, teda bez možnosti otázok alebo len s ich minimálnym počtom. Takáto strohá tlačovka je veľakrát považovaná za neotvorenú či nutnú. A samozrejme, je patrične skritizovaná. Potom je tu druhá možnosť – tlačovka na ktorej sa rozoberie veľké kvantum informácií a kladenie otázok je prakticky neobmedzené. Toto je považované za mikromanažmet a opätovne je to kritizované. Našťastie alebo nanešťastie, optimálna dĺžka tlačovky nie je striktne stanovená a je len na rečníkovi, aký prístup zvolí a znášať aj príslušné následky. Ja osobne preferujem tlačovku, na ktorej dostanem čo najviac informácií bez ohľadu na dĺžku trvania. A myslím, že nie som sám.

Čo sa týka údajne zbrklých a nedomyslených riešení, poviem len, že nepovažujem nejakým spôsobom za zlé, keď sa napríklad politici pýtajú na názor ľudí. Politici sú v podstate reprezentanti, zástupcovia, ba možno až zamestnanci voličov. Zamestnanec tiež nevykoná čokoľvek bez toho, aby sa na to opýtal svojho nadriadeného. Samozrejme, tu je to trochu iné, keďže zvolení politici majú svoj mandát na rozhodovanie o veciach, ale v zásade považujem myšlienku priameho zapojenia ľudí do demokratickej vlády, t.j. vlády ľudu, za veľmi dobrú myšlienku. Otázna je samozrejme forma takejto kooperácie, lebo nie úplne všetky formy sa javia ako zdarné, niektoré iné majú svoje medzery. Kladenie otázok ľuďom a z toho vygenerované návrhy však rozhodne nepovažujem za zbrklé a nedomyslené, a už vôbec nie za prejav toho, že na vláde nevedia ako postupovať.

Badateľné pokroky

Na záver chcem povedať, že vidím za prvé týždne pokroky v mnohých oblastiach – veď už len zapojenie odborníkov v boji proti koronavírusu či roziahle rozhovory naprieč nie len politickým, ale aj celospoločenským spektrom je vec dosiaľ nevídaná. Ano urobili sa aj chyby, ale ako sa hovorí – kto nič nevykoná, chybovať nemôže. Oči treba mať stále otvorené, veď ďalšie voľby sú ešte v nedohľadne, no z môjho pohľadu zatiaľ pôsobenie nového pána premiéra hodnotím kladne – má síce svojské, netradičné postupy, no doposiaľ sa ukazujú ako správne. Dúfam, že ma ako mladého voliča nesklame, aby som o 4 roky mal pozitívnu dilemu, koho voliť.

Z tohto blogu je to všetko, dúfam že sa Vám článok páčil, v prípade postrehov zanechajte komentár !

Teraz najčítanejšie