Človek a príroda v metalovej symbióze – recenzia „Nightwish – Human. :II: Nature“

Štýlové kudrlinky v názve dajme rovno nabok – album sa delí na dve výrazne odlišné časti, a to Human a Nature.

Prvé CD predstavuje očakávaný prídel symfoniky a metalu vo vzájomnej symbióze aka “klasický” Nightwish.

Druhá placka obsahuje približne polhodinový čisto orchestrálny track rozdelený na 8 stôp, kde sa nespieva, až na úvodnú a záverečnú “reč” a operné trilkovanie Floor na konci.

Oba celky si zaslúžia bližší pohľad, poďme teda na to.

Human

Popravde, sprvu som mal z tohto disku pomerne slušný zmätok v hlave. Čo chcel týmto Tuomas k…. povedať? Tu prichádza prvý výrazný postreh – zrejme viac ako ktorýkoľvek predošlý album je Human “grower”, ako by povedali anglicky hovoriaci recenzenti.

Až na singlové materiály v podobe Noise a Harvest chýba zvyšku okamžitý “punch” (údernosť?) a žiada si opakované pozorné vypočutia. A potom to zacvakne…

Tuomas síce Human označoval v rozhovoroch ako koncepčnú vec, mne skôr pripadá ako gigantický 50-minútový song s dostatočne rôznorodými stopami. Noise skvele pôsobí aj samostatne, najlepšie však album funguje, ak si ho pustíte na jeden záťah a vnímate ho kúsok po kúsku.

Music funguje ako tiahle intro, ktoré mi pomalým budovaním atmosféry vzdialene pripomenulo prácu Dream Theater-u v prvej časti In the presence of my enemies – Heretic, kde kapela strávi väčšinu songu inštrumentálnymi vyhrávkami a spev prichádza až výrazne neskôr.

Noise je známa ako singel a predstavuje najchytľavejšiu kompozíciu, ako aj textovo zrejme najostrejšiu výpoveď.

Shoemaker… ach, Shoemaker. Pamätáte si, ako niektorí hardcore NW fans nadávali, ako málo bol využitý Floorin operný potenciál na Endless Forms Most Beatiful? Povedal by som, že tandem Tuomas a Floor lepšiu odpoveď dať nemohol. Záverečné mocné vypätie prináša kvalitné zimomriavky, nech je už vonku akokoľvek teplo.

Podobný zmätok, ako som ja zažíval pri posluchu celého albumu, prepadol veľkú časť fanúšikovskej základne, keď NW vypustili Harvest ako druhý singel. Odkiaľ sa toto čudo vzalo?

Edukatívna vsuvka – v roku 2018 vypustil Tuomas v spolupráci s Troyom Donockleym a svojou súčasnou pani Johannou Kurkela pomerne zvláštne zvieratko menom Auri. Ja som si ho zo zvedavosti kúpil pred koncertom NW v Bratislave, reku skúsim. Sprvu som nevedel, ako k tomuto CD pristupovať. Pripomínalo mi baladické vecičky od Nightwishu, ale malo aj výrazne “svoju” atmosféru, korunovanú anjelskym hlasom Johanny (tá sa mimochodom mihne aj v songu Shoemaker).

Zrejme sa Tuomasovi a Troyovi spolupráca osvedčila a výsledok výrazne pozdával, pretože hlavne prvá časť Harvest-u je čisté Auri, ktorá následne plynule prechádza do folkoidne ladeného metalu a la Last Of The Wilds. Nie som nejaký zapálený environmentalista s fetišom pre prírodu, ale aj mne sa text pozdáva :)

Z ďalších songov by som azda vypichol najskôr How’s The Heart. Áno, ako pesnička je plná “cukru”, ale takého dobrého, upokojujúceho. Aj keď to s textom nemá moc spoločného, akoby ma tento song na chvíľu hodil späť v čase, kedy na zlepšenie nálady a návratu viery v pekný svet stačila cukrová vata a obľúbený koláč účinkoval na akúkoľvek chorobu či smútok.

V Endlessness dostal hlavnú rolu Marko Hietala. Neviem, nakoľko ste zachytili jeho sólový album, ktorý vyšiel niekedy v januári. Nejde o čisto metalovú nahrávku, Marko si tu vyskúšal pomerne pestrú paletu štýlov aj gitarovej tvrdosti a treba dodať, že sa veru vytiahol. Od sóloviek väčšinou veľa nečakám, keďže v mnohých prípadoch znejú skôr ako kompilácia druhotriedneho odpadu, ktorý hlavná kapela odmietla dať na svoje veci. Pyre Of The Black Heart stojí nielen za skúšku, ale rozhodne aj za pridanie do osobnej CD kolekcie.

Marko teda dokáže písať aj veľmi slušné songy. Podľa rôznych interview napísal väčšinu materiálu na Human Tuomas, tento dlhý záverečný kúsok však akoby z disku vypadol z Markovej sólovky, s kúskom Nightwish esencie. Vskutku parádne zakončenie epickej jazdy.

Prvá časť teda dopadla viac ako na výbornú, len čas ukáže, ako sa jej bude dariť v rozrastajúcej sa konkurencii kvalitných albumov, ktoré ešte do konca roka uzrú svetlo sveta.

Klasický Nightwish opäť raz pripravil poriadnu porciu materiálu, a nepochybujem, že bude znieť výborne aj naživo. Prešiel aj mojím “back-to-back listening” testom. V podstate si pustím celý album aspoň 2x za sebou a skúšam, či počas počúvania nezažijem momenty, že by som ho už rád vypol alebo ho dopočúval akoby len z povinnosti. Pri Human som ako optimum pociťoval, keď som si CD vypočul ešte raz po dohraní Endlessness, občas som ho nechal ísť aj tretí či štvrtý krát za sebou.

Druhé CD zostávalo veľkou neznámou.

Nature

Čisto orchestrálnu záležitosť si Tuomas vyskúšal už roky dozadu pri vytváraní soundtracku k rovnomennému filmu Imaginaerum (ak ste ho ešte nevideli, napravte to – nejde síce o úplne áčkový film, ale treba mu uznať, že je vyslovene pekný). I tak som nevedel, čo od Nature čakať.

Bude to len akési lightovejšie plahočenie určené k unudeniu publika alebo sa Tuomas predvedie a ukáže aj samotnému Thomasovi Bergersenovi z Two Steps From Hell, že popri veľkých menách v rámci symfonických filmových soundtrackov mu vie byť zdatným konkurentom?

Oproti spomínaným titanom Two Steps From Hell ide na Nature o trocha komornejšiu záležitosť. Pri budovaní atmosféry si dáva načas, strieda pokojnejšie a drásavejšie pasáže. Od projektov TSFH toto CD pomerne ľahko odlíšite, azda len štruktúra a celkové plynutie sú podobné. Ktovie, možno jedného dňa dajú Tuomas a Thomas dokopy nejakú spoločnú vec, ktorá privolá Thanosa a ten len uznanlivo zatlieska :D

Počas približne 30 minút dostanete porciu vskutku krásnej a pekne znejúcej symfonickej soundtrackovitej muzičky. Osobne mi najviac učaroval part s názvom Moors. Neviem to presne zaradiť, ale gajdovité pasáže mi silne evokovali atmosféru hier Heroes Of Might And Magic, najmä tretieho či štvrtého dielu. V teaseri na How’s The Heart má Tuomas na sebe tričko s logom Skyrimu, takže zrejme nie som ďaleko :)

Nature si môžete pustiť aj klasicky po prvom disku, zrejme však podobne ako ja zvolíte jedno z CD podľa nálady a situácie. Kým Human je vhodné pre takmer akúkoľvek príležitosť, Nature ide viac atmosferickou cestou a poteší povedzme pri prechádzkach v prírode alebo relaxovaní doma.

Nedivil by som sa ani vtedy, ak by v niektorých rodinách nastala situácia, kedy si metalovejšie naladený člen zhrabne prvý disk a druhý poskytne k všeobecnému úžitku, keďže na jeho posluch nemusíte vôbec holdovať metalu, stačí, ak inklinujete k pekne znejúcej filmovej hudbe.

Podobne ako pri Human, aj Nature účinkuje optimálne pri aspoň dvojnásobnom posluchu za sebou :)

Uff, a teraz akési zhrnutie alebo hodnotenie

Ako som napísal na začiatku, sprvu vo mne vládol veľký zmätok, čo si mám o zatiaľ najambicióznejšom projekte z pera Nightwish myslieť. Trošku som musel popracovať, aby som odhalil tie najkrajšie zákutia, ale stálo to za to.

Tuomas a zvyšok kapely v zásade dotiahli, čo naznačili už na Endless Forms Most Beautiful, medzi inými aj Floor svoje krídla tentoraz otvorila naplno. Na Human pribudlo niečo tej tvrdosti, aj keď gitarové aranže stále nekonkurujú progovej produkcii, a plná symfonika si vydobila samostatný disk.

Nielen kompozíciou sa Human Nature líši od zvyšku diskografie. Obsahuje síce aj základné a časom známe ingrediencie, ktoré spoľahlivo odlíšia Nightwish od ostatnej metalovej produkcie, pristupuje k nim však odlišne a na ne nabaľuje nové prvky, ktoré nahrávke náramne svedčia.

Nightwish už nemusia nikomu nič dokazovať. Udržali sa na scéne vyše dve dekády a stále pokračujú v postupnej evolúcii. Na albume cítiť túto uvoľnenosť. Tuomas a spol. dali dokopy takúto zbierku songov (lepšie povedané dva fakt epické), lebo ich tak napísať chceli, nie preto, lebo museli.

Human Nature si teda v plnej miere zaslúži podporu v podobe kúpy fyzickej či digitálnej kópie. Nebudete ľutovať.

Nightwish sú moja srdcovka, zbytočne budem predstierať, že nie. Bez ohľadu na to, koľko novej muziky objavím, mnohokrát aj objektívne lepšej, NW sa vždy nejako podarí zasiahnuť citlivé struny v mojom vnútri a akosi rezonovať s mojimi myšlienkovými a emocionálnymi pochodmi. Ťažko by som im však odpúšťal, ak by nevypustili naozaj premakanú nahrávku.

Lístok na decembrový koncert v Berlíne už mám, vďaka skvelému albumu sa naň teším ešte viac.

Ďakujem za pozornosť a vidíme sa pri ďalších článkoch :) \m/

P.S.: Vyzerá to tak, že si celý album môžete užiť na YouTube na oficiálnom kanáli kapely, tak aby ste nemuseli hľadať, tu je link :)))

P.P.S.: Odkaz fanúšikom od Floor Jansen ako malý, milý bonus :)