Veľká noc je o nádeji

Kríž ako nástroj nesmiernej bolesti i lásky. Bolesti, ktorú dokáže človek človeku spôsobiť. Bolesti, ktorú je potrebné za Pravdu vytrpieť. Bolesti, ktorá odhalí všetky naše zákutia mysle a ukáže našu pravú tvár. A lásky, ktorú prináša sebaobetovanie sa pre druhých, bremeno našich hriechov, ktoré bolo položené na jedného Božieho človeka.
No je tu aj otvorený hrob.
Skeptici naňho poukazujú, ľaľa, odniesli telo, síce nevieme ako to pri strážení dokázali, ani ako odvalili ten obrovský kameň, ale predsa nie je možné, aby mŕtvy vstal. Rozum sa tomu prieči, ale viera sa nad tým usmieva. Bohu nie je nič nemožné a stojí si za svojim slovom, že naozaj vstal. Vstal zmŕtvych, aby začal novú éru, kde už niet strachu zo smrti.
Kde nastala nádej v nový a lepší život.
Kde človek už nie je otrokom hriechu, boli sme draho vykúpení z tohto otroctva.
Stali sme sa skutočne slobodnými, už si to len začať vážiť.
Byť veriacimi.
Byť spoločenstvo žijúce v Pravde, podporovať i milovať sa navzájom ako nás to naučil ON.
Kríž i otvorený hrob.
Vykúpenie i zmŕtvychvstanie.