Kauza Cervanová – Posolstvo Petra Tótha – 13. časť
Pokračovanie.
Dňa 23.04.2017 zverejnil denník Postoj veľmi obšírny rozhovor. Martin Hanus s Jozefom Majchrákom poskytli „sudcovi“ Klimentovi neštandardný priestor. Spoločne mu položili viacero otázok, týkajúcich sa najznámejšieho justičného zločinu spáchaného v jeho réžii. Neboli hľadaním pravdy, pretože z hľadiska zodpovednosti, či už mravnej alebo právnej, nie je občan Kliment a sudca Kliment tou istou osobou.
Zverejnený rozhovor bol výpoveďou „sudcu“, ktorý v čase vynášania rozsudku v roku 2006 bol schopný nielen krágľovať, slovami svojho predsedu dokonca aj stavať šibenice a vešať, ale neschopný vysvetliť a odôvodniť prečo.
O čo teda išlo?
Podstatou zverejneného rozhovoru bola prezentácia posolstva Petra Tótha, tajných služieb a prerodu Martina Hanusa, ktorý po vytriezvení a svojom návrate z akejsi kresťanskej komunity do normálneho života prešiel neočakávaným prerodom vlastnej osobnosti. Peter Tóth totiž nie je len bývalý novinár a bývalý riaditeľ kontrarozviedky, ako sa roky o ňom píše, ale aktívny práskač, ktorý má podrazy a páchanie trestnej činnosti zakorenené vo svojej podstate a je možné, že aj v DNA.
V SIS-ke pôsobí naďalej, pretože sa nevedel rozlúčiť so služobným preukazom, neobmedzenou a nekontrolovateľnou mocou a ubrať v už rozohratých zločineckých aktivitách. Martin Hanus začínal od nuly a potreboval peniaze.
Nie, „sudca“ Kliment žiaden problém nemá:
Ten kto dnes má problém, je Najvyšší súd SR a celá slovenská justícia, pretože Peter Tóth, Marián Kočner a sudca Kliment sú viac, než len osoby spriaznené.
Máme tam Kozu a spol … píše v jednom z motákov Marián Kočner z väzenia:
Je objektívne preukázané, že Klimentov rozsudok odôvodnil agent tajnej služby a spolupáchateľ prípravy dvojnásobnej vraždy.
Zvrátený príbeh zverejnený v Postoji nie je príbehom kajúcnika sudcu, ktorý si prečítal trestný spis až po 10 rokoch po tom, čo krágľoval nevinných, ale „kajúcnika novinára“ na udičke Tótha, Klimenta a ich spravodajských hier. Kajúcnik Hanus tvrdí, že mení svoj názor. Nie svojou účasťou pri utrpení Krista, ako by sa mohlo zdať po jeho návrate z Foccolare, ale v správnosti a obhajobe Klimentovej súdnej krágľovačky, ktorú odôvodnil za pomoci Petra Tótha.
Hanusovo osvietenie nie je prerodom seminaristu Džugašviliho na zločinca a bankového lupiča. Je názorovým defektom. A popretím zdravého rozumu, kde scenár, osoby aj obsadenie sú tou najlacnejšou a najsprostejšou šmelinou tajných služieb.
Martin Hanus po 10 rokoch slovenskej verejnosti kajúcne oznamuje, že pod vplyvom Petra Tótha a sudcu Klimenta nepochybuje, že Cervanovú zabili odsúdení Nitrania. Neobjavil svätý grál, predkladá „svinstvo“ Klimenta, Valašíka, Lamačku a Pálku. Ako dôkaz opäť ponúka len to, čo mu podhodili jeho lektori – účelové svedectvá vrahov a recidivistov 3. nápravnovýchovnej skupiny československých kriminálov a „svedectvá“ organizovaných svinstiev najtajnejšieho tajného SIS-ky.
Dimenzie myslenia, ktoré vpísal „sudca“ Kliment do histórie Slovenského súdnictva by si normálny a príčetný sudca do odôvodnenia rozsudku nikdy nedovolil napísať. Svinstvo Kauzy Cervanová teda nie je postavené len na bezduchej komunistickej krágľovačke, ale aj na organizovanom zločine tajných služieb páchanom vo vrchných poschodiach Najvyššieho súdu.
Ako som už napísal, k rozhodnému dôkazu ukrývanému v Kanických archívoch som sa dostal až v prvom polroku 2019. Bolo to už v čase, keď Martin Hanus hrdo pózoval pri niekoľkých kubíkoch vytlačených zvráteností, ktorými sa denník Postoj uchádzal o priazeň kohokoľvek, kto by bol ochotný prispieť na jeho existenciu. Kauzu Cervanová v jeho interpretácii musím považovať za účelové dielo, za pravdu podobnú pravde denníka Slovenská Republika šírenej kedysi za Mečiara.
Nie náhodou sa Postoj zviditeľňuje práve posolstvom Tótha, ktorý osvedčenými praktikami tajných služieb myslenie Hanusa nenásilne, ale invazívne usmerňuje a reformuje. „Niekto“ – už si ani nepamätá, kto, ale Tóth to určite nebol – mu vsúva do rúk knižky, ktoré si so záujmom prečítal.
Aby bola zvrhlosť dokonaná, Hanus „cítenie“ Tótha a Klimenta ochotne a verejne zdieľa práve počas „Hanusových dní“. Zvoláva tlačovku a verejnosť aj prichádza. Lamačka, Valašík a Kliment aj so svojimi polovicami. Komunistický vyšetrovateľ, komunistický prokurátor a „demokratický“ sudca, ktorého krágľovačku Frankfurter allgemeine nazvali demokratickou normalizáciou v EÚ:
V hrobe by sa Ladislav Hanus obracal, keby bol svedkom diania a podlostí, ktoré sa počas pamätných dní venovaných jeho odkazu, utrpeniu či pamiatke, transparentne a organizovane pod jeho menom páchali.
Môže si to vysvetľovať kto chce a ako chce. Služobné odtajnenie Petra Tótha dňa 28.01.2020 v priamom prenose pred očami sudcov ŠTS a jeho vplyv na Hanusa je dnes učebnicovým príkladom diverzie tajných a neopatrnosti denníka, ktorý sa na dehonestácii vlastnej redakcie podieľal. Jej dvere mali zostať zabuchnuté aj pred milým a vľúdnym úsmevom agenta „sudcu“, ktorý neprišiel odôvodniť svoj rozsudok, ale oklamať jej čitateľov. Mohla byť ušetrená škandálu, pretože „sudca“ Kliment mal svoj názor vložiť do rozsudku, nie do Tóthovej knihy, ktorej PR denník Postoj dnes vytvára. V rozsudku nebol limitovaný jednou či dvoma normostranami, ako „sudca“ Michálik.
Denník Postoj už nebude tým Postojom, aký si zakladatelia pri jeho zrode predstavovali.
Dňa 29.05.2017 Kliment v Postoji vo svojom blogu oznamuje, že „Morálni spolupáchatelia vrahov Ľudmily Cervanovej prehovorili“. Na otázky verejnosti, ktorá požaduje vysvetlenie odpovedať nemieni. Odvoláva sa na knihy falošného autorstva a rozhovor zverejnený v Postoji. Tvrdí, že ľudský čas je vzácny, neslobodno ním plytvať, nemieni odpovedať na invektívy a urážky, odmieta šírenie zla a nenávisti. Nevie si predstaviť, ako sa dá dôstojne reagovať na osobné útoky, za jedinú správnu odpoveď pokladá povznesené mlčanie.
Zhluk účelových lží, literárneho nevkusu a neudržateľných komentárov tajných, za ktoré by sa mal pseudoautor Tóthovej knihy verejne ospravedlniť šírenie zla a nenávisti nepokladá.
„Sudca Kliment“ škandalózne a preukázateľne klame. A nakoľko klame sudca NS SR, mal by ku svojim tvrdeniam podať aj zrozumiteľné vysvetlenie. Je dĺžnikom spoločnosti, pretože táto ho funkciou sudcu neobdarila. Za sudcu si ho vyhliadla a do svojich služieb zverbovala Komunistická strana Československa.
Sudcom NS SR sa stal nedostatočným výkonom previerok, vnútorným nastavením a ochotou slúžiť.
Rozsudok Kauzy Cervanová je povinný odôvodniť! Nie Petrom Tóthom a SIS-kou, ani Martinom Hanusom a jeho plátkom, ale riadnym rozsudkom ako to každému sudcovi zo zákona prináleží.
Jeho mlčanie nie je povzneseným mlčaním, ako to eufemisticky zaznamenáva v jednom z riadených rozhovorov denníka, ktorý mu sadol na lep. Je mlčaním nenávistným a bezradným, pretože každý trestný sudca veľmi dobre vie, že žalovať novinárov za šírenie pravdy je scestné. Ale vie tiež, že to neplatí v prípadoch šírenia klamstiev a poloprávd. Lži v článkoch Štefana Hríba, Martina Mojžiša, Andreja Bána, Allana Bőhma alebo Roberta Kirchhoffa nikde nenájdete. Nik z novinárov .týždňa nikoho nikdy neoklamal. Ak by do klamstva skĺzol čo len jeden jediný raz, „sudca“ Kliment by žiadal nápravu a ospravedlnenie súdnou cestou. To nikdy neurobil, pretože zo strany novinárov k žiadnej neslušnosti ani profesnej nekorektnosti nikdy nedošlo.
Nemám vnútornú potrebu kričať, že týždenník .týždeň je seriózne médium práve preto, že sa pred hoaxom desaťročia vymedzuje, mám však silnú potrebu svoje okolie, ale najmä Súdnu radu NS SR, Generálneho prokurátora SR, budúceho predsedu NS SR a Ministra spravodlivosti SR upozorniť, že nie týždenník .týždeň, ale „sudca“ Kliment je ten, kto verejne a beztrestne klame. Rozhovor zverejnený v denníku Postoj dňa 23.04.2017 je škandalózny už len tým, že nedal priestor druhej strane.
Tvorí ho cca 61 preukázateľných lží, účelových klamstiev a poloprávd, ktorých cieľom je manipulovanie verejnej mienky, teda nielen klamať spoločnosť, ale oklamať aj svojho čitateľa. Tu klame nielen „sudca“ Kliment, ale aj „novinár“ Hanus v jeho službách. Ďalej obsahuje cca 47 neudržateľných komentárov a účelových argumentácií a nekontrolovateľnú nenávisť, kde možno niektoré príznaky zúrivosti a myslenia neopovážime považovať za prejavy psychických porúch. Len zopár informácií v uvedenom kontexte je podporne pravdivých.
„Sudca“ Kliment píše, že ľudský čas je vzácny a neslobodno ním plytvať. Neviem, či táto múdrosť vychádza z jeho hlavy, alebo mu ju nadiktoval Peter Tóth, ale v tomto prípade má naozaj pravdu. Je nad ľudské sily dôkazne rozobrať to, čo sa rozobrať nikdy nedalo, pretože každá jedna úvaha postavená na báze logiky je základom pre tú ďalšiu. Logický sled udalostí nemôže nahrádzať ani celý strom vykonštruovaných nezmyslov a blúznenia, pretože lož a klamstvá tvorili základ práve tej spoločnosti a strany, ktorá si Juraja Kozu kedysi povolala za sudcu. Rozsudok NS SR v Kauze Cervanová nebol odôvodnený, pretože ozajstná hlúposť sa síce dá napísať, ale nie zdôvodniť. Rozoberať bezduché komentáre Tótha, po uši ponoreného v špine všetkých dezinformačných tokov, v ktorých sa čvachtá od čias svojho novinárskeho výslnia, si nateraz odpúšťam.
Vzhľadom na načasovanie výzvy Klimenta predsa len, aj keď po rokoch odpovedám.
Je nad ľudské sily pochopiť, čo som 4 desaťročia nútený ustáť, pretože nič podobné tomu, čo sa v Kauze Cervanová na Najvyššom súde odohralo sa v histórii republiky Československej nikdy v minulosti nestalo. Aj posledný delikvent mal právo vedieť, za čo ho odsúdili, potrestali alebo popravili. Chýbajúce odôvodnenie rozsudku dokazuje, že nešlo o žiaden legitímny súd, ale nekontrolované svinstvo.
V deň zverejnenia tohto blogu bude 38 rokov 9 mesiacov a 3 dni, čo každú hodinu svojho bytia prenášam ťarchu obludnej nespravodlivosti a zneužitia právomocí trestného senátu NS SR formálne vedeného akýmsi strelmajstrom z Bonnana.
V štáte v ktorom žijem nedožili v pokoji len vrahovia Horákovej a Slánskeho, sú tu a medzi nami beztrestne žijú aj vrahovia Cervanovej. A neboli to len Urválek, Daxner, Vašš a Korbuly, ale aj Serbová, Valašík, Kliment a ich kamoši. Sekundujú im najmä tí, čo uznali Mečiara za otca národa a vyhlásili, že spôsoby päťdesiatych rokov sa v rokoch osemdesiatych zaručene nepraktizovali. Preto, že ich na vlastnej koži neprežili a nepocítili.
Rozoberať život, činnosť a dielo Petra Tótha budú príslušné štátne orgány a verím, že bude zadokumentovaný nielen jeho prvý brath, ale aj ten druhý. Padol Kočner, padli opičky. Prekvapenia ešte len prídu, pretože Juraj Kliment nie je len policajt v taláre. S Tóthom predznamenávajú čosi oveľa nebezpečnejšie a desivejšie, než si to ľudská myseľ dokáže len predstaviť.
Kauza Cervanová je najnebezpečnejším súdnym precedensom Najvyššieho súdu SR za posledných 70 rokov. Nejde tu len o zopár zúfalcov, ktorých Milan Valašík hnal kedysi na šibenice napriek tomu, že mali neprestrieľné alibi. Je tu Klimentov rozsudok, ktorý ako Damoklov meč, visí nad každým jedným občanom Slovenskej republiky. Je to rozsudok „sudcu“ schopného dokázať, že ktokoľvek z vás je vrahom. JUDr. Kliment ním odkazuje, že kedykoľvek, keď si ktokoľvek jemu podobný niečo podobné zmyslí, dokáže to. Čítajte knihy Kauza Cervanová I. a II. Dozviete sa, že nejaký recidivista z nápravných zariadení, alebo akákoľvek sfetovaná kreatúra v područí SIS-ky, hoci ju vôbec nepoznáte, ani ste ju nikdy nestretli, sa na podporu Klimentovho vnútorného sveta určite nájde. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4To36/2004 nie je len verdikt vynesený nad 8 nevinnými osobami, ale precedens pripravený do budúcnosti, kde sa vrahmi stanú zajtra vaši otcovia, matky, synovia a dcéry. Nech boh chráni túto spoločnosť, ak by sa niekedy mala odkloniť do takej „demokracie“, akú tu Kliment práve predstavuje .
Judikát, za ktorý sa hanbí dokonca aj ten, čo ho podpísal, je judikát pochádzajúci z prostredia zločineckého syndikátu úradujúceho na NS SR. Dodnes platí, pretože ho neodmietli ani Brňák s Lalíkom, dosadení na Ústavný súd poslancami HZDS, ani pán JUDr. Šikuta – sudca ECHR, hoci dobre vedel, čo Kauza Cervanová je a o čom pojednáva.
„Sudca“ Kliment sa za žiaden rozsudok nehanbí, naopak je naň hrdý. Hanbí sa len za to, že sa jeho „súdenie“, myslenie a cítenie v povedomí spoločnosti prevalilo.
A tie odporné lži? Aby som neklesol na úroveň „odôvodnenia rozsudku Kauza Cervanová I. a II.“, svoje tvrdenia na rozdiel od jeho autorov dôkazne podopriem.
Pokračovanie nabudúce.
Pavel Beďač – obeť justičného zločinu
Kauza Cervanová, 1. časť – Zglejené bratstvo Petra Tótha
Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti
Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania
Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV
Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka
Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti
Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi
Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“
Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896
Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“
Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely