Denník N

Kauza Cervanová – Posolstvo Petra Tótha – 13. časť

Pokračovanie.

Dňa 23.04.2017 zverejnil denník Postoj veľmi obšírny rozhovor. Martin Hanus s Jozefom Majchrákom poskytli „sudcovi“ Klimentovi neštandardný priestor. Spoločne mu položili viacero otázok, týkajúcich sa prvého známeho justičného zločinu spáchaného v Európskej únii. Hľadaním pravdy samozrejme neboli, pretože z hľadiska zodpovednosti či už mravnej alebo právnej , nie je občan Kliment a sudca Kliment tou istou osobou. 

Zverejnený rozhovor bol výpoveďou „sudcu“, ktorý v čase vynášania rozsudku v roku 2006 bol schopný nielen krágľovať, slovami svojho predsedu dokonca aj stavať šibenice a vešať, ale neschopný vysvetliť a odôvodniť prečo.

O čo teda išlo?

Podstatou zverejneného rozhovoru bola prezentácia posolstva Petra Tótha, tajných služieb a prerodu Martina Hanusa, ktorý po vytriezvení a svojom návrate z akejsi kresťanskej komunity do normálneho života prešiel neočakávaným prerodom vlastnej osobnosti. Peter Tóth totiž nie je bývalý novinár a bývalý riaditeľ kontrarozviedky, ako sa roky o ňom píše, ale aktívny práskač, ktorý má podrazy páchanie trestnej činnosti   zakorenené vo svojej podstate a je možné, že aj v DNA.

V SIS-ke, zostal naďalej, pretože sa nevedel rozlúčiť so služobným preukazom, neobmedzenou a nekontrolovateľnou mocou a ubrať v už rozohratých zločineckých aktivitách. Martin Hanus začínal od nuly a potreboval peniaze.

Nie, „sudca“ Kliment žiaden problém nemá:

Ten kto dnes má obrovský problém, je Najvyšší súd SR a celá slovenská justícia, pretože Peter Tóth, Marián Kočner a sudca Kliment sú viac, než len osoby spriaznené.

Máme tam Kozu a spol … píše v jednom z motákov Marián Kočner z väzenia:

Je dnes objektívne preukázané, že Klimentov rozsudok odôvodnil agent tajnej služby a spolupáchateľ prípravy dvojnásobnej vraždy.

Zvrátený príbeh zverejnený v Postoji nie je príbehom sudcu kajúcnika, ktorý si prečítal trestný spis až po 10 rokoch po tom, čo krágľoval nevinných, ale „kajúcnika novinára“ pod taktovkou Tótha, Klimenta a ich spravodajských hier. Referent Hanus tvrdí, že mení svoj názor. Nie svojou účasťou pri utrpení Krista, ako by sa mohlo zdať po jeho návrate z Foccolare, ale v správnosti a oprávnenosti Klimentovej súdnej krágľovačky, ktorú odôvodnil za pomoci Petra Tótha.

Hanusovo osvietenie nie je obdobou premeny seminaristu Džugašviliho na zločinca a bankového lupiča. Je názorovým defektom. A popretím zdravého rozumu, kde scenár, osoby aj obsadenie sú tou najlacnejšou a najodpornejšou šmelinou  tajných služieb.

Martin Hanus po 10 rokoch slovenskej verejnosti hanebne oznamuje, že pod vplyvom Petra Tótha a sudcu Klimenta nepochybuje, že Cervanovú zabili odsúdení Nitrania. Nepokladá na stôl kameň mudrcov, ani objav, predkladá „pravdu“ Klimenta, Valašíka, Lamačku a Pálku. Ako dôkaz opäť ponúka len to, čo mu podhodili jeho lektori – účelové svedectvá vrahov a recidivistov československých kriminálov 3. nápravnovýchovnej skupiny a „svedectvá“ organizovaných chrapúňov známeho agenta SIS-ky.

Dimenzie myslenia, ktoré vpísal „sudca“ Kliment do histórie Slovenského súdnictva by si normálny a príčetný sudca nikdy nedovolil napísať do odôvodnenia rozsudku. Svinstvo Kauzy Cervanová teda nie je postavené len na bezduchej komunistickej krágľovačke, ale aj na organizovanom zločine tajných služieb páchanom vo vrchných poschodiach Najvyššieho súdu.

Ako som už napísal, k rozhodnému dôkazu ukrývanému v Kanických archívoch som sa dostal až v prvom polroku 2019. Bolo to už v čase, keď Martin Hanus hrdo pózoval pri niekoľkých kubíkoch vytlačených zvráteností, ktorými denník Postoj prosíkal o priazeň kohokoľvek, kto by bol ochotný prispieť na jeho existenciu. Kauzu Cervanová v jeho interpretácii musím považovať za „pravdu“ účelovú, veľmi podobnú pravde denníka Slovenská Republika tlačenej kedysi za pána Mečiara.

Nie náhodou sa denník Postoj zviditeľňuje práve posolstvom Tótha, ktorý osvedčenými praktikami tajných služieb myslenie Hanusa nenásilne, ale cielene usmerňuje a reformuje. „Niekto“ – už si ani nepamätá, kto, ale Tóth to určite nebol – mu vsúva do rúk knižky, ktoré si so záujmom prečítal.

Aby bola zvrhlosť dokonaná, Martin Hanus „cítenie“ Tótha a Klimenta ochotne a verejne zdieľa práve počas „Hanusových dní“. Zvoláva tlačovku a verejnosť aj prichádza. Lamačka, Valašík a Kliment aj so svojimi polovicami. Komunistický vyšetrovateľ, komunistický prokurátor a „demokratický“ sudca, ktorého krágľovačku Frankfurter allgemeine nazvali demokratickou normalizáciou v EÚ:

V hrobe by sa obracal Ladislav Hanus, keby bol svedkom diania a podlostí, ktoré sa počas pamätných dní venovaných jeho odkazu, utrpeniu či pamiatke, transparentne a organizovane pod jeho menom páchali.

Môže si to vysvetľovať kto chce a ako chce. Služobné odtajnenie Petra Tótha dňa 28.01.2020 v priamom prenose pred očami sudcov ŠTS a jeho vplyv na Hanusa je dnes učebnicovým príkladom diverzie tajných a neopatrnosti denníka, ktorý sa na dehonestácii vlastnej redakcie podieľal. Jej dvere mali zostať zabuchnuté aj pred milým a  vľúdnym úsmevom „sudcu“, ktorý neprišiel odôvodniť svoj rozsudok. Prišiel jej čitateľov oklamať. Mohla byť ušetrená škandálu, pretože „sudca“ Kliment bol povinný zneužitú moc a názory vložiť do rozsudku, nie do Tóthovej knihy, ktorej PR dnes denník Postoj vytvára. V rozsudku nebol limitovaný jednou či dvoma normostranami, ako „sudca“ Michálik.

Denník Postoj už nebude tým Postojom, aký si zakladatelia pri jeho zrode predstavovali.

Dňa 29.05.2017 „sudca“ Kliment vo svojom blogu v denníku Postoj oznamuje, že „Morálni spolupáchatelia vrahov Ľudmily Cervanovej prehovorili“. Jeho blog, ktorý mal byť odpoveďou na otázky Slovenskej verejnosti, ktorá požaduje vysvetlenie, „sudca“ Kliment odpovedá:
Nebudem odpovedať na ich lži. Opakujú ich už roky a všetky boli vyvrátené tak v mojom rozhovore pre Postoj, ako aj v knihe Kauza Cervanová I., II.
Ľudský čas je vzácny a neslobodno ním plytvať. Nebudem odpovedať ani na ich urážky a invektívy, pretože by som tým len ďalej rozmnožoval šírenie zla a nenávisti. Navyše si neviem predstaviť, ako sa dá dôstojne reagovať na osobné útoky. Jedinou správnou odpoveďou na tento spôsob argumentácie je povznesené mlčanie.

V knihe Kauza boli ich lži vyvrátené, napísal sudca Kliment.

Má pravdu, boli naozaj vyvrátené, pretože Kauza Cervanová I. a II. je dielo zvratkov. V inom kontexte je šírením zla a nenávisti, je to zhluk účelových lží, literárneho nevkusu a neudržateľných komentárov, za ktoré by sa mal občan Kliment verejne ospravedlniť.

„Sudca Kliment“ škandalózne a preukázateľne klame. A nakoľko klame sudca NS SR, mal by ku svojim tvrdeniam podať aj zrozumiteľné vysvetlenie. Je dĺžnikom spoločnosti, pretože táto ho funkciou sudcu neobdarila. Za sudcu si ho vyhliadla a do svojich služieb zverbovala Komunistická strana Československa.  

„Demokratickým sudcom“ sa stal zotrvačnosťou a nedostatočným výkonom formálnych previerok. Samozrejme, že aj vnútorným nastavením a ochotou slúžiť.

Svoje rozhodnutie je povinný odôvodniť! Nie Petrom Tóthom a SIS-kou, ani Martinom Hanusom a jeho plátkom, ale riadnym rozsudkom ako to každému sudcovi zo zákona prináleží.

 Mlčanie „sudcu“ Klimenta nie je povzneseným mlčaním, ako to eufemisticky zaznamenáva v jednom z riadených rozhovorov denníka, ktorý mu sadol na lep. Je mlčaním nenávistným a bezradným, pretože každý trestný sudca veľmi dobre vie, že žalovať novinárov za šírenie pravdy je scestné. Ale vie tiež, že to neplatí v prípadoch šírenia klamstiev a poloprávd. Lži v článkoch Štefana Hríba, Martina Mojžiša, Andreja Bána, Allana Bőhma alebo Roberta Kirchhoffa nikde nenájdete. Nik z novinárov .týždňa nikoho nikdy neoklamal. Ak by do klamstva skĺzol čo len jeden jediný raz, „sudca“ Kliment by žiadal nápravu a ospravedlnenie súdnou cestou. To nikdy neurobil, pretože zo strany novinárov .týždňa k žiadnej neslušnosti ani profesnej nekorektnosti nikdy nedošlo.

Nemám vnútornú potrebu kričať, že týždenník .týždeň je seriózne médium práve preto, že sa pred hoaxom desaťročia vymedzuje, mám však silnú potrebu svoje okolie, ale najmä Súdnu radu NS SR, Generálneho prokurátora SR, budúceho predsedu NS SR a Ministra spravodlivosti SR upozorniť, že nie týždenník .týždeň, ale „sudca“ Kliment je ten, kto verejne a beztrestne klame. Rozhovor zverejnený v denníku Postoj dňa 23.04.2017 je škandalózny už len tým, že nedal priestor druhej strane.

Tvorí ho cca 61  preukázateľných lží, účelových klamstiev a poloprávd, ktorých cieľom je manipulovanie verejnej mienky, teda nielen klamať spoločnosť, ale oklamať aj svojho čitateľa. Tu klame nielen „sudca“ Kliment, ale aj „novinár“ Hanus v jeho službách. Ďalej obsahuje cca 47 neudržateľných komentárov a účelových argumentácií a nekontrolovanú nenávisť, ak sa niektoré príznaky zverejneného myslenia neopovážime považovať za klinické prejavy porúch. Len cca 10 relevantných informácií v uvedenom kontexte je podporne pravdivých.

„Sudca“ Kliment píše, že ľudský čas je vzácny a neslobodno ním plytvať. Neviem, či táto múdrosť vzchádza z jeho mysle, alebo mu ju nadiktoval Peter Tóth, ale v tomto prípade má naozaj pravdu. Je nad ľudské sily dôkazne rozobrať to, čo sa rozobrať nikdy nedalo a nedá, pretože každá jedna úvaha postavená na báze logiky je základom pre tú ďalšiu. Logický sled udalostí nemôže nahrádzať strom vykonštruovaných nezmyslov a blúznenia, pretože lož a klamstvá tvorili základ práve tej spoločnosti a strany, ktorá si Juraja Kozu premenovaného na Klimenta kedysi povolala za sudcu. Rozsudok NS SR v Kauze Cervanová nebol odôvodnený, pretože ozajstná hlúposť sa síce dá napísať, ale nedá odôvodniť. Rozoberať bezduché komentáre Tótha, po uši ponoreného v špine a výkaloch všetkých stôk, v ktorých  sa čvachtá od čias svojho novinárskeho výslnia, si nateraz odpúšťam. Sú odkazom v ďalšom „literárnom“ diele, určite nespísanom vo Foccolare.

Vzhľadom na načasovanie výzvy „sudcu“ Klimenta predsa len, aj keď po rokoch odpovedám.

Je nad ľudské sily pochopiť čo som 4 desaťročia nútený ustáť, pretože nič podobné tomu, čo sa v Kauze Cervanová na Najvyššom súde odohralo sa v histórii republiky nikdy v minulosti nestalo. Aj posledný delikvent mal právo vedieť, za čo ho odsúdili alebo popravili. Chýbajúce odôvodnenie rozsudku dokazuje, že nešlo o žiaden súd, ale popravu spravodlivosti.

V deň zverejnenia tohto blogu bude 38 rokov 9 mesiacov a 3 dni, čo každú hodinu svojho bytia prenášam ťarchu obludnej spravodlivosti a zneužitia právomocí trestného senátu NS SR formálne vedeného ostrostrelcom z Bonnana.

V štáte v ktorom žijem nedožili v pokoji len vrahovia Horákovej a Slánskeho, existujú tu a stále medzi nami žijú vrahovia pravdy a svedomia. A neboli to len Urválek, Daxner, Vašš a Korbuly, ale aj Serbová, Valašík, Kliment, ich kamoši, klony aj opičky. A nielen tí. Sekundujú im aj takí, ktorí uznali Vladimíra Mečiara za otca národa a vyhlásili, že spôsoby päťdesiatych rokov sa v osemdesiatych zaručene nepraktizovali len preto, že ich na vlastnej koži neprežili a nepocítili.

Rozoberať život, činnosť a dielo Petra Tótha budú príslušné štátne orgány a verím, že bude zadokumentovaný nielen jeho prvý brath, ale aj ten druhý. Padol Kočner, padli opičky. Prekvapenia ešte len prídu, pretože „sudca“ Kliment nie je len policajt v taláre. S Tóthom predznamenávajú čosi oveľa nebezpečnejšie a desivejšie, než si to ľudská myseľ dokáže len predstaviť.

Kauza Cervanová je najnebezpečnejším súdnym precedensom Najvyššieho súdu SR za posledných 70 rokov. Nie, nejde tu o zopár zúfalcov, ktorých JUDr. Milan Valašík kedysi hnal na šibenice aj napriek tomu, že mali neprestreliteľné alibi. Je tu Klimentov rozsudok, ktorý visí nad každým jedným občanom Slovenskej republiky ako Damoklov meč. Je to rozsudok „sudcu“ schopného dokázať, že ktokoľvek z vás je vrahom. JUDr. Kliment ním odkazuje, že kedykoľvek, keď si ktokoľvek jemu podobný niečo podobné zmyslí, dokáže to. Čítajte knihy Kauza Cervanová I. a II. Dozviete sa, že nejaký recidivista z nápravných zariadení, alebo akákoľvek sfetovaná kreatúra v područí SIS-ky, hoci ju vôbec nepoznáte, ani ste ju nikdy nestretli, sa na podporu Klimentovho vnútorného sveta určite nájde. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4To36/2004 nie je verdikt vynesený nad 7 osobami, ale precedens pripravený do budúcnosti, kde sa vrahmi zajtra stanú vaši otcovia, matky, synovia a dcéry. Nech boh chráni túto spoločnosť, ak by sa niekedy mala odkloniť do takej „demokracie“, do akej sa pasuje a akú práve predstavuje „sudca“ Kliment. 

Judikát, za ktorý sa hanbí dokonca aj ten, čo ho podpísal, je judikát pochádzajúci z prostredia zločineckého syndikátu úradujúceho na NS SR. Dodnes platí, pretože ho neodmietli ani Brňák s Lalíkom, dosadení na Ústavný súd poslancami HZDS, ani pán JUDr. Šikuta – sudca ECHR, hoci dobre vedel, čo Kauza Cervanová je a o čom pojednáva.

„Sudca“ Kliment sa za žiaden rozsudok nehanbí, naopak je naň hrdý. Hanbí sa len za to, že sa jeho „súdenie“, myslenie a cítenie v povedomí spoločnosti prevalilo.  

A tie odporné lži? Aby som neklesol na úroveň „odôvodnenia rozsudku Kauza Cervanová I. a II.“, svoje tvrdenia na rozdiel od jeho autorov dôkazne podopriem.

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho iného, niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia, ukradli mi nielen rodinu a slobodu, ale pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika, pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú a spoločensky zničili ďalších 7 osôb. 38 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho trollov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu