Denník N

Kedy bude dostupná vakcína proti COVID-19? – aktualizácia

Free picture () from https://torange.biz/ru/fx/vaccine-effect-contrast-very-vivid-81400
Free picture () from https://torange.biz/ru/fx/vaccine-effect-contrast-very-vivid-81400

(Dĺžka čítania približne 7 minút.)

Aktualizácia k 14.4.2020 na konci článku.

minulom článku som vysvetľovala, čo všetko treba spraviť, aby sme mali liek proti COVID-19 a prečo to môže trvať dlho. Je to s vakcínou rovnaké? Áno, aj nie.

Princíp vakcinácie sa nemení

Za vakcináciu vďačíme Edwardovi Jennerovi, ktorý vpichol hnis z vriedku kravských kiahní osemročnému synovi svojho záhradníka. Neskôr ho vystavil pravým kiahniam a chlapec sa nenakazil. Svoju teóriu otestoval na ďalších 23 ľuďoch a… tadá! Choroba, ktorá v časoch Voltaira mala nákazlivosť okolo 60% a zabila asi 10% populácie (predstavte si pol milióna mŕtvych na Slovensku) mohla vďaka tomuto objavu zmiznúť z bežného života.

Dnes sa vakcíny skladajú napríklad zo živých oslabených mikróbov, inaktivovaných mikróbov, z toxínov, ktoré mikróby vytvárajú, alebo z častí ich tiel. Nech sa však skladajú z čohokoľvek, koncept ostal rovnaký: potrebujeme do tela dopraviť „dačo“, čo bude človeka chrániť pred nakazením sa a zároveň to bude bezpečnejšie než originálna choroba.

Cieľov pre možnú vakcínu proti SARS-CoV-2 je viac

Pri všetkých mikróboch, aj pri SARS-CoV-2 (meno vírusu; COVID-19 je choroba ním spôsobená), musí to sľubné „dačo“ byť špecifické pre mikrób a vyvolať adekvátnu a dostatočne dlho trvajúcu imunitnú odpoveď organizmu.

Vírus SARS-CoV-2 sa skladá z jedného vlákna RNA, z tukovej (lipidovej) membrány a zo 4 bielkovín (proteínov): N – nukelokapsid, drží RNA pohromade, kým S (spike, hrot), M (membrána) a E (envelope, obálka) tvoria spolu s lipidovou membránou obal vírusu. Na vývoj vakcíny môžeme napríklad použiť oslabený či inaktivovaný vírus ako taký, alebo rôzne obmeny jeho bielkovín či RNA. Skúma sa však aj využitie protilátok vyliečených ľudí a mnoho ďalších postupov. Tu sa kreativite medze nekladú. Berieme čokoľvek, čo funguje.

Kandidátov na vakcínu teda môže byť hneď niekoľko a ono aj je. Podľa článku v renomovanom časopise Nature ich je 115 (k 8. aprílu 2020).

Mutácia to trocha komplikuje

Vírusy to však radi komplikujú, pretože mutujú a teda menia svoju štruktúru. Vírus funguje tak, že sa dostane do našej bunky a spustí v nej manufaktúru svojich vlastných bielkovín a nukleových kyselín. Výrobný proces však prebieha bez kontroly kvality a tak sa ľahko vytvoria „poškodené“ kusy. Podľa hesla „čo ťa nezabije, to ťa posilní“, vzniknuté mutácie buď vírus zlikvidujú alebo mu prospejú. Takto sa napríklad SARS-CoV-2 dostal od netopierov k človeku a vďaka tomu je už na svete niekoľko kmeňov tohto vírusu.

Ideálna vakcína teda musí nielen chrániť pred vírusom, ale aj pred jeho budúcimi mutáciami. Preto sa pri chrípke očkuje každoročne. Každý rok je vakcína upravená pre kmene, o ktorých sa predpokladá, že budú v populácii kolovať. Pri SARS-CoV-2 sa zatiaľ zdá, že rýchlosť jeho mutácie je pre vývoj vakcíny celkom priaznivá. Vírus mutuje pomalšie než napríklad spomínaná chrípka.

Takže až to v laboratóriu vymyslia, môžeme očkovať?

Podobne ako pri liekoch, mať vhodného kandidáta na vakcínu, ktorý spĺňa všetky možné predpoklady, neznamená, že môžeme rovno očkovať.

Aj vakcíny si musia prejsť najskôr počítačovým modelovaním či testovaním na bunkách. Nasleduje povinné predklinické testovanie na zvieratách a rovnako povinné testovanie na ľuďoch, teda klinické skúšanie. Proces podobne zložitý ako pri liekoch s dôležitým rozdielom: pri vakcínach nám nejde o vyliečenie chorého, ale o zabránenie choroby u zdravého človeka. Kým pri liekoch sa fáza 1 robieva obyčajne na zdravých dobrovoľníkoch a fáza 2 a 3 na chorých, pri potencionálnych vakcínach sa všetko robí na zdravých ľuďoch.

Vo fáze 1 klinického skúšania dáme budúcu vakcínu malej vzorke ľudí (rádovo desiatky) a sledujeme, či sa nestane niečo zlé a či majú vôbec nejakú imunitnú odpoveď. Do fázy 1 vyberáme ľudí, ktorí majú najmenšie riziko. Vo fáze 2 už dáme možnú vakcínu rozmanitejšej skupine ľudí (rádovo stovky). V tejto fáze okrem sledovania bezpečnosti, sa snažíme nájsť aj najvhodnejšie dávkovanie pre najlepšiu imunitnú odpoveď. Vo fáze 3 už kandidáta na vakcínu dáme mnohým zdravým ľuďom (rádovo tisíce až desaťtisíce) a snažíme sa zistiť, či vakcína naozaj funguje a či je zároveň dostatočne bezpečná.

Skúšanie potencionálnych vakcín znamená roky neistoty

V priemere 66% kandidátov na vakcíny, ktoré sa dostali do fázy 1, sa neprepracuje až do úspešného konca. Pritom trvá asi 10 rokov, než sa vývoj úspešne ukončí a výrobca pošle celú dokumentáciu na posúdenie a schválenie úradom v jednotlivých krajinách. Veľa času a úsilia, malá šanca na úspech.

Podobne ako pri liekoch, aj tu sa dá voľačo urýchliť, no opäť nie všetko. Ak má nová vakcína potenciál spôsobiť závažný nežiaduci účinok u 1 z 5000 ľudí, pri teste na 1000 ľuďoch (fáza 2) ho nespoznáte, kým pri teste na 20 000 ľuďoch (fázy 3 niektorých skúšok) už máte šancu. Zorganizovať, urobiť a zhodnotiť klinické skúšanie na 20 000 ľuďoch však vyžaduje čas a peniaze. A na jeho konci sa môže ukázať, že molekula nefunguje alebo že nie je dosť bezpečná. Koniec.

Správy, že vakcína by mohla byť za 18 mesiacov, sa mi zdajú veľmi optimistické. Keď som sa pozrela bližšie, odkiaľ také odhady prichádzajú, zistila som, že mnohokrát šlo o výroky politikov alebo o vakcínu pre možné núdzové použitie. Teda žiadne celoplošné očkovanie. (Pre tých, čo nečítali môj blog o lieku – núdzové použitie vyžaduje na Slovensku tzv. ministerskú výnimku a nesie so sebou riziko, že prípravok nie je dostatočne preskúmaný.)

Niečo rýchlejšie by nebolo?

Každú chvíľu sa objavujú iniciatívy a nápady, ako zmeniť doterajší proces vývoja, aby bola vakcína skôr. Vedci sa spájajú a hľadajú odpovede, ľudia pridávajú kapacitu svojich počítačov, úrady ponúkajú zrýchlené procesy. Takým napríklad prešla aj vakcína proti ebole a podarilo sa jej celé skúmanie stihnúť za rekordných 5 rokov.

Podľa spomínaného článku z 8. apríla 2020 je v súčasnosti 5 zo 115 kandidátov na vakcínu vo fáze 1 klinického skúšania. Z tých 5 klinických štúdií jedna predpokladá ukončenie v novembri 2020, druhá dúfa v predbežné výsledky v decembri 2020, tretia odhaduje koniec na jún 2020, posledné dve hľadia na rok 2023. To však neznamená, že v novembri 2020 bude vakcína. To znamená, že budú výsledky a ak budú dobré, môže začať fáza 2 a neskôr fáza 3…

Ale kdesi písali, že vakcína bude už v lete/ v septembri/…

Situácia okolo COVID-19 sa vyvíja rýchlo, nemyslím si však, že až tak rýchlo. Ak zbadáte senzačnú správu o veľmi skorej vakcíne, zbystrite pozornosť. Mnohokrát autori článkov miešajú hrušky s jablkami, vydávajú želania za realitu a vyvolávajú nesprávny dojem. Našla som napríklad články, kde síce v texte spomenuli COVID-19, ale neskôr už opisovali ovplyvnenie nešpecifickej imunitu u rizikových pacientov. Prípadne sľubovali dostupnosť vakcíny v septembri, no po dočítaní som pochopila, že v septembri bude molekula pripravená pre fázu 1 a aj to len možno. Alebo to boli sformulované priania politikov či ekonómov alebo už spomínané núdzové použitie na výnimku a osobnú zodpovednosť predpisujúceho lekára.

To, čo chceme všetci, je mať preukázateľne účinnú a dostatočne bezpečnú vakcínu špecifickú pre SARS-CoV-2 na celoplošné očkovanie populácie. Obávam sa, že podobne ako na lieky, aj na tú si budeme musieť počkať.

Aktualizácia 14.4.2020:

Podľa medializovaných správ profesorka Sarah Gilbert, odborníčka na túto tému z Oxfordu, pracuje s tímom, ktorý dúfa v hotovú, a teda aj otestovanú vakcínu v septembri. O približne dva týždne by sa malo začať klinické skúšanie a ak všetko pôjde úplne ideálne a skvele, tak v septembri by mohla byť vakcína. Profesorka Gilbert však upozorňuje, že sa nič nedá zaručiť. Ak sa aj všetko podarí, profesorka Gilbert a zároveň veľa iných odborníkov hovorí, že nebude ľahké zabezpečiť tak rýchlo výrobu pre celoplošné očkovanie. Všetci odborníci vrátane profesorky Gilbert sú veľmi opatrní s akýmikoľvek sľubmi. September je teda ich želanie a cieľ a všetci prízvukujú, že nič nie je zaručené.

Zo svojho súdka k tomu dodám: Zo žiadnych informácií som sa nedozvedela, ako plánujú spraviť 3 fázy klinického skúšania za cca 6 mesiacov od dnes, keď ešte nezačali. Zároveň som nenašla žiadnu informáciu o tom, koľkých ľudí chcú vystaviť novej vakcíne v rámci klinického skúšania, aby dostatočne overili jej bezpečnosť. Neviem ani v koľkých krajinách chcú testovať v neskorších fázach (čím viac krajín, tým rýchlejšie otestujem väčšiu populácii, lenže zároveň začnem neskôr, lebo treba viac povolení). Možno sa chystajú do septembra dokončiť len fázu 1? To by znelo realisticky, ale to, ako vieme, nám nedáva vakcínu pre bežné použitie. Možno majú konrétny plán, ktorý je realistický, a sú už dohodnutí s úradmi, ale žiaľ, o tom som zatiaľ nič nenašla. Blízka budúcnosť hádam prinesie odpovede. Budem držať palce, aby to šlo dobre. Nezabúdajme však, že želanie vedcov nie je sľubom či hotovou vecou.

Teraz najčítanejšie

Lívia Hlavačková

Pracujem v klinickom výskume nových liekov a zdravotníckych pomôcok, píšem beletriu, prednášam na na sci-fi/fantasy conoch a po dlhej prestávke občas opäť blogujem. Všetky moje blogy nájdete na hlavackova.sk