Denník N

Budúcnosť odpadu?

V poslednej dobe sa veľa rieši otázka odpadu a recyklácie, tak som sa zamyslel nad tým, prečo sa nerieši aj iným spôsobom, než o akom sa neustále rozpráva. Obmedzovanie obalov je pekné, ale nikdy nebude možné na 100%. Výmena plastov za iné materiály je super, ale taktiež to potrvá, a nebude vždy najlepším riešením. Aké iné riešenia by mohli existovať?

V prvom rade mi príde zvláštne že kompostový odpad a k tomu aj živočíšny odpad sa minimálne v mestách (Bratislava) rieši minimálne a nie povinne, keď to sa dá vyriešiť pomerne jednoducho. Sú to biodegradable veci, z ktorých v konečnom dôsledku ešte aj vzniká surovina ktorá sa dá predať (totiž hnojivo). Ak už ľudia v bytoch nevedia tento proces prevádzkovať sami, spojazdniť novú linku pre OLO, ktorá by toto prevádzkovala (hnedé kontajnery) a následne hnojivo mohla predávať ďalej by nemal byť taký veľký problém. Technologicky je toto už vyriešený problém, len logisticky nie.

Druhý problém, ktorý vidím, je množstvo odpadu ktoré musí ísť do komunálneho, alebo tam skončí lebo alternatívy jeho vzdávania sa sú neergonomické tak, ako sú nastavené momentálne. Otázka: dá sa komunálny odpad ešte viac vysortovať o ďalšie druhy odpadu ktoré sa dajú/môžu lepšie spracovať? Predpokladám že odpoveď bude áno, už len pre nezodpovedných ľudí, ktorým sa nechce malé množstvá stavebného materiálu, drobné elektrospotrebiče, batérie, atď nosiť na zberné dvory. Treba si uvedomiť že napríklad baterky a drobné elektrospotrebiče sa už v dnešnej dobe vyhadzujú pomerne často, a bude to len narastať čím viac elektroniky sa bude používať. Nevidím dôvod aby neexistoval smetný kôš aj na veci ktoré by normálne mali ísť na zberný dvor (samozrejme malého charakteru, nie nábytok a veľké spotrebiče), ktorý by OLO mohlo odvážať na tie zberné dvory samo. Takto by sa zrejme znížil aj počet ciest autom (jedno vozidlo OLO miesto mnoho obyvateľov autami za predpokladu že dodržiavajú nosenie do zberných dvorov), čo je len plus pre environment.

Môže však prísť protiargument “to je len ďalší smetný kôš ktorý treba odvážať veľkým smetiarskym autom ktoré tiež tvorí svoje emisie“. Odhliadnuc od problematiky, či sa už v dnešnej dobe takéto vozidlá nedajú vyrábať plne elektrifikované, by som rád načrtol ďalšie riešenie ktoré som nevidel veľmi rozoberané v praxi: smart kontajnery s čidlami naplnenia. Pretože obyvateľ predsa nechce aby mu smetiari chodili pravidelne, obyvateľ chce aby nemal kontajnery plné. Ak by kontajnery boli smart, a vedeli hlásiť smetiarskemu podniku svoje naplnenie v reálnom čase, tak by v kombinácii s dobrým softvérom, ktorý vie naplánovať na základe takýchto dát optimálne cesty áut aby minimalizoval cesty smetiarskych áut mohli vyriešiť preplnené kontajnery aj znížiť emisie týchto áut naraz. Technologicky si myslím že takéto riešenie je realizovateľné už v dnešnej dobe pomerne jednoucho. Mimochodom, za predpokladu že by sa zaviedlo platenie na základe odvezeného odpadu (ako incentíva na znižovanie vyprodukovaného odpadu, tento systém už niektoré menšie obce prevádzkujú), tak tieto smart kontajnery by svojimi dátami zrejme vedeli pokryť aj tento problém.

A teraz prejdime k troške sci-fi. Rieši sa znečistenie plastov a papiera, aby bol naozaj recyklovateľný (aj keď si myslím že aj následné chemické čistenie v rámci kapacít OLO by mohlo tento krok pokryť a možno aj efektívnejšie ako domácnosti). Rieši sa znižovanie produkcie odpadu. Rieši sa biodegradable odpad, aby plastov bolo menej. Ale nevidel som že by sa riešil fakt, prečo sú recyklovateľné materiály možné recyklovať len určitý počet razov. Chápem že materiály postupom času a druhotným spracovaním strácajú niečo zo svojich kvalitatívnych vlastností, ale keď sa na to pozriem z opačnej strany, materiály sa skladajú z elementárnych prvkov. PVC, PET či PAP sú v konečnom dôsledku reťazce uhlíka. Otázka je, či sa dá systém druhotného spracovania materiálov prekopať do systému, ktorý môže recyklovať donekonečna, pretože prvky sú predsa nezničiteľné a nemenné, uhlík bude vždy uhlík, železo vždy železo, hliník vždy hliník (nejdem do toho teraz zapájať jadrovú chémiu a meniť prvky). Samozrejme je mi jasné že v dnešnej dobe ničiť odpad na atómy aby sme z nich mohli znova niečo skladať je nerentabilné a zrejme samotný proces zožerie viac energie ako by bolo pekné, avšak otázka je či pri správnom fundingu a výskume, by sa nedal tento proces dostať do bodu, kedy by to už mohlo aj nejak fungovať. Pretože ak by prvky boli využiteľné znova a znova a znova po spracovaní, to je menej potreby na ďalšiu ťažbu čistých surovín, čo má opäť len dobrý účinok na prostredie a ešte nám aj pomôže s našim problémom s odpadom.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Tomášek

Občas mi niečo napadne, tak o tom napíšem, primárne preto, aby o tom začal uvažovať aj niekto iný, a aby mi dal feedback čo si o mojich nápadoch myslí. Profesionálny nolifer a romance ninja so záujmom o mestský urbanizmus, históriu a technológie.