Denník N

Zachráni nás sedenie v okrese pred epidémiou?

Aktuálne prijaté obmedzenia pohybu vyvolali vlnu nevôle  u inak doteraz disciplinovaných občanov. Tieto pocity môžeme  plne chápať. Je nepochybne frustrujúce sedieť celé dlhé dni zatvorený v byte a nemôcť opustiť miesto bydliska ani počas veľkonočných sviatkov. Je však voľné cestovanie po Slovenskej republike v súčasnej situácii správne?

Ak chceme zodpovedať túto otázku, začneme najprv pripomenutím známej rozprávky o sultánovi a vynálezcovi šachu. Sultán nadšený novou hrou sľúbil mudrcovi odmenu akú len chce. Skromný mudrc si zaželal jedno zrnko ryže na prvé políčko šachovnice, dve na druhé, štyri na tretie, osem na štvrté atď. Výsledok asi všetci poznáme.

Táto rozprávka ukazuje pekný príklad exponenciálneho rastu. Rovnakým spôsobom by rástol aj počet infikovaných korona vírusom, pokiaľ by sa neprijali žiadne opatrenia. Z malých čísel – 2, 4, 8 atď. by sa v priebehu krátkej doby stali desaťtisíce a potom státisíce. Tieto fakty sú väčšine z nás známe a mnohí sa zrejme pýtajú, čo majú spoločné s cestovaním z okresu do okresu.

Krivky rastu prípadov COVID-19 veľmi dobre poznáme z grafov IZP. Grafy IZP ale ukazujú rozloženie počtu prípadov v čase a nevidíme z nich geografické súvislosti. Počet ochorení nie je z hľadiska územia distribuovaný v počiatočných fázach rovnomerne. Vznikajú malé ohniská, ktoré sú dané prirodzeným pohybom infikovaných. Každý človek trávi najpodstatnejšiu časť svojich aktivít v určitom ohraničenom priestore. Pokiaľ je infikovaný, práve v tomto priestore dochádza k potencionálnemu prenosu ochorenia.

Pri pohľade na mapu Slovenska so zobrazením počtu infikovaných obyvateľov tak môžeme vidieť rôzne sfarbené kraje a okresy. Ak by sme šli do väčšej hĺbky, napr. v Bratislave vidíme rozdiely medzi jednotlivými mestskými časťami. Rovnako tak v rámci mestských častí by sme mohli ísť na úroveň ulíc, ktoré by vykazovali rôznu mieru postihnutia.  Dôležitým poznatkom je, že v tejto fáze šírenia  sa dá malé ohnisko efektívne lokalizovať a zabrániť jeho ďalšiemu zväčšovaniu  s pomerne malými ekonomickými stratami. Bez väčších problémov dokážeme dať do karantény domov dôchodcov, bytový dom, ulicu atď. Ako  ale narastá počet prípadov, tieto ohniská sa spájajú a zastavenie šírenia nákazy je čoraz ťažšie.

A teraz späť k cestovaniu z okresu do okresu. Na Slovensku bolo doteraz zistených 700 prípadov nakazených, ktoré sú rozdelené do viacerých menších ohnísk. Ak zoberieme do úvahy, že na Slovensku je viac ako 3 000 sídiel,  je zrejmé, že väčšia časť územia Slovenska ešte nebola ochorením zasiahnutá, čo nám dáva, spolu s priaznivou charakteristikou veľkosti sídiel, veľmi dobré šance na zabránenie vzniku rozsiahlej epidémie tým, že budeme vyhľadávať jednotlivé prípady alebo izolovať malé ohniská.

Táto situácia sa ale môže zmeniť v prípade nekontrolovaného cestovania. Ak ste chorý a nakazíte niekoho vo svojom okolí, je veľká pravdepodobnosť, že sa tento kontakt podarí vypátrať, obaja budete vyliečení a ďalšie šírenie v tejto vetve sa zastaví. Možné ohnisko vzniku epidémie pritom stále zostáva na relatívne malom priestore. Ak sa však vyberiete do iného okresu, kde stretnete náhodných ľudí, je oveľa nižšia pravdepodobnosť, že sa tieto kontakty podarí vypátrať. Vírus sa tak bude môcť šíriť nekontrolovane ďalej a vytvoriť nové ohnisko, ktoré môže prudko rásť. Jedna nezodpovedná návšteva na chalupe tak môže spôsobiť zamorenie celého okresu, ktorý bol dovtedy bez infikovaných.

Aký má zmysel poctivo sedieť celý týždeň doma s rúškom na tvári a deťmi v obývačke a potom na víkend odísť rozšíriť vírus do inej obce/mesta/okresu? Predstavte si, že by vo Wu-chane  zaviedli prísne opatrenia, ale jeho obyvateľom by dovolili  cestovať do Pekingu.  Viacerí z nás by si asi klopali na čelo. Ak ale miesto čínskych miest použijeme Bratislavu ( kde už vírus je) a napr. Orechovú (kde ešte vírus nie je)  v čom je rozdiel? Ak sa vám zdá riziko prenosu nákazy medzi Bratislavou a Orechovou rádovo nízke  a prijateľné, tak si predstavte niekoľko stotisíc ľudí, ktorí opúšťajú zasiahnuté mestské aglomerácie, aby navštívili niekoľko tisíc dedín po celom Slovensku, v ktorých vírus ešte nie je zaznamenaný. Tam už pracujeme s reálnymi možnosťami prenesenia. Nezabúdajme pritom na príbeh zo začiatku blogu  o exponenciálnom šírení – jeden takýto prenesený prípad dnes je niekoľko tisíc prípadov v priebehu pár týždňov.

Obmedzenie pohybu obyvateľov počas Veľkonočných sviatkov tak bolo určite správnym rozhodnutím, ale jeho prevedenie oprávnene vyvolávalo vlnu kritiky.

Treba si uvedomiť, že cieľom kontrolovaného pohybu, nie je zabrániť všetkým autám z okresu A prejsť do okresu B. Cieľom je čo najviac obmedziť cestovanie, ktoré nie je nevyhnutné – znižuje sa tak pravdepodobnosť zanesenia vírusu do inej oblasti. Ak už je nevyhnutné cestovať  medzi oblasťami je potrebné obmedziť kontakty na čo najmenšiu možnú mieru a zapamätať si s kým sa stretávate – ak by náhodou prišlo k preneseniu ochorenia bude oveľa ľahšie vypátrať ohrozených ľudí a šírenie choroby zastaviť.

Kontrola takéhoto pohybu nesmie byť v prvom rade založená na represii, ale na vysvetlení, prečo je toto opatrenie nutné a akým spôsobom chráni obrovské množstvo životov.  Keďže sme všetci dokázali pochopiť, že musíme nosiť  rúška a dodržiavať rozostupy, určite pochopíme aj zásadu nechoď z okresu ak nemusíš. Ak už chceme kontrolovať, tak štátnym orgánom  stačí zavesiť na internet   jednoduchý formulár, kde si pred odchodom zadáte značku auta,  cieľ a dôvod cesty (žijeme v 21. storočí policajt s ceruzkou na ceste je skutočne cez čiaru).  Kontrola môže byť potom námatková  – vykonaná preverením zadaných cieľov (či ste udali skutočné dôvody – cesta do práce, k lekárovi) alebo kontrolou samotného nahlásenia  porovnaním kamerových záznamov z diaľnic s databázou nahlásených ciest. Ako už ale bolo uvedené, kritické množstvo z nás zavedené opatrenia chápe a dôležitejšie než represia je vysvetlenie.

Zamedzenie prenosu nákazy medzi jednotlivými oblasťami – pomocou obmedzenia zbytočného cestovania a kontroly kontaktov (ak už musím ísť zdržiavam sa čo najkratšie a pamätám si s kým som sa stretol) je jedno z najjednoduchších a z hľadiska dopadu na ekonomiku najlacnejších opatrení –  nezahadzujme ho preto do koša.

Aké je teda stručná odpoveď na otázku z nadpisu? Kontrola pohybu medzi oblasťami, obmedzuje riziko prenosu ochorenia medzi  oblasťami, v prípade prenosu uľahčuje vyhľadanie kontaktov a zvyšuje tak pravdepodobnosť jeho zastavenia a aj v prípade nedohľadania kontaktov udržiava nové ohnisko epidémie lokálne ohraničené, čo umožňuje jeho likvidáciu s malými ekonomickými škodami.

Kontrola pohybu medzi oblasťami, je tak kľúčovým faktorom, ktorý nám umožní zastavenie epidémie a prechod na kórejskú cestu s minimálnymi ekonomickými stratami (cesty za prácou a zásobovanie môžu zostať zachované).

Teraz najčítanejšie