Kde sa vzala Kráľova hora v Bratislave?

Malo to byť pokrokové sídlisko

Svoju cestu za poznaním vzniku Kráľovej hory začíname na priľahlom sídlisku Dlhé diely, ktorého pôvod je rovnako zaujímavý. Najmä jeho vznik na zalesnenom kopci, kde sa v minulosti pestoval vinič, známy rakúsko-uhorský Karloveský egreš a stálo na ňom len pár osamotených domčekov starousadlíkov.

Za komunizmu však prekážkou nebolo takmer nič, a tak namieste vidieckeho kopca vyrástlo moderné sídlisko, ktoré malo hostiť až 15 tisíc nových obyvateľov. Plány boli na tú dobu veľmi pokrokové a prvotný koncept Dlhých Dielov bol ukážkovým sídliskom výkvetu vtedajších najlepších socialistických architektov.

Naši súdruhovia sa bohužiaľ finančne prerátali a z grandiózneho plánu zostalo len ďalšie nudné sídlisko, so svojimi králikárňami v podobe panelových domov. Nič to! Veď lokalita bola a stále je veľmi lukratívna. Výhľad na Rakúske Hainburgské vrchy, blízke Karloveské rameno či rekreácia v susediacom lese robia Dlhé Diely naozaj jedinečným miestom pre život. Mimochodom vedeli ste, že Hainburgské vrchy sú častou Malých Karpát, ktoré od svojho veľkého brata oddelil pred miliónmi rokov Dunaj?

Príroda, história a kultúra v krajine Malých Karpát

Miesto pre rekreáciu

Z konečnej zastávky Dlhých Dielov – Kuklovská sa vydávame po asfaltovej ceste, modrou turistickou značkou, hore do lesov. Po chvíli asfaltku opúšťame ľavostranným lesným chodníkom, ktorý nás dovedie na nezalesnený vrchol kopca. Miestny lúku na kopci  ľudovo nazývajú „kukuričák“ alebo pasienok, no legitímny názov podľa starých máp je práve Kráľova hora.

Lúka je vyššie spomínaným obľúbeným rekreačným miestom pre ľudí z bližšieho aj širšieho okolia. Nádherné výhľady na Hainburgský hrad, okolo ktorého sa obtáča rieka Dunaj, sem lákajú každoročne množstvo výletníkov, cyklistov, psíčkarov a šarkanistov. Naozaj podmanivý je západ slnka, ktorý si tu môžete vychutnať pri plápolajúcom ohníčku.

Aká je však história tohto populárneho miesta? Prečo táto typicky vyzerajúca lúka nesie meno kukuričák, keď široko ďaleko by sme kukuricu nenašli? Aby sme sa k odpovedi dopátrali, musíme ísť pekne od začiatku.

Pusta na Kinisperku

Počiatky osídlenia Kráľovej hory siahajú až do neolitu, čo potvrdili objavy archeologického prieskumu. Výhodná geografická poloha s blízkym Dunajom, a teda množstvom podzemnej vody, nezostali dlho nepovšimnuté pravekými ľuďmi. Vtedy však Kráľovu horu tvorili husté lesy a po lúke zatiaľ nebolo chýru ani slychu.

K vzniku lúky sa musíme presunúť o pár tisícročí dopredu, presne do roku 1635, kedy bolo územie súčasťou Pálffyovského Devínskeho panstva. V roku 1780 bola neďaleko potoka Suchej vydrice Karolom Hyeronymus Pálffym vybudovaná dedina Carlsdorf, a teda predchodca dnešnej Karlovej Vsi. Pramene presne neuvádzajú zmenu lesných porastov na pasienky či ornú pôdu, no môžeme sa domnievať, že to bolo práve v období Carlsdorfu, kedy teplá južná orientácia svahu a blízka voda ponúkali vhodné podmienky pre hospodárenie.

Prvý krát vieme Kráľovu horu nájsť na mape z roku 1870, kde sa miesto nazývalo Kónisgsberg či v karloveskom nárečí Kinisperk. Na tejto mape je Kráľova hora označená Uhorsky ako Puszta, a teda ak vychádzame z Maďarských tradícii, na pustách sa väčšinou choval hovädzí dobytok alebo iné spásajúce hospodárske zvieratá. V 30. rokoch 20-teho storočia na túto tradíciu pravdepodobne nadviazali aj obyvatelia vtedy už rozrastenej Karlovej vsi, ktorí si uvedomovali nedostatok paše v doline a hlavne v okolí vinohradov.

Juniálesy v rytme hasičskej dychovky

Po založení pasienkového družstva známym farárom Ferdišom Jurigom, po ktorom dnes nesie meno jedno z námestí v Karlovej vsi, sa na území Kráľovej hory páslo intenzívne. V jednej z historických správ sa uvádza, že Kráľova hora hostila 80 až 100 kráv, ktoré mal na starosti obecný pastier Gusto Marek. Pre tento účel bola v 20. rokoch 20-teho storočia na lúke vybudovaná aj vahadlová studňa.

Už v tomto období si začali miestny obyvatelia uvedomovať rekreačný potenciál blízkej lúky. Každoročne sa sem ľudia prichádzali zabávať na juniálesy, kde sa tancovalo na hasičskú dychovku a popíjalo pivko od Karloveských výčapníkov. Okrem toho bola lúka počas voľných dní vyhľadávaným miestom trampov z Karlovky, ale aj Bratislavy.

Takto Kráľova hora fungovala až do roku 1938, kedy 22. novembra Devín, Longitál (dnešné Dlhé Diely) a Karlovu Ves obsadila rozpínajúca sa Nemecká ríša. Na juniálesy už nebol vhodný čas a takisto zanikol aj chov dobytka, ktorý sa až dodnes neobnovil.

Po skončení II. svetovej vojny sa však obnovili výlety turistov a trampov, neskôr skautov a modelárov, ktorí si na lúke skúšali svoje zmajstrované lietadlá alebo skladali skautský sľub.

Pestovateľské pokusy družstva

Kráľova hora neostala dlho bez povšimnutia. V 60-tych a 70-tych rokoch sa miesto vyhliadlo ako potenciálne pre rozsiahlu výsadbu čiernych ríbezlí. Lúku bolo však potrebné upraviť tak, aby sa vyrovnali svahy a zasypali všetky jarky. Pezinské melioračné družstvo následne lúku zarovnalo a spojené JRD Karlova Ves – Devín vystavala okolo lúky plot s betónovými stĺpmi, z ktorých sa niektoré zachovali dodnes.

Naši súdruhovia poľnohospodári sa aj tu, podobne ako ich kolegovia projektanti pri výstavbe Dlhých dielov, prerátali a na slnečnom južnom svahu lúky ríbezle dozrievali súčasne a tak rýchlo, že kým sa stihli obrať veľká časť opadla a prišla navnivoč. Tiež suché prostredie lúky nebolo vhodným pre vlhkomilné bobuľovité kríky, ktoré začali v nehostinnom prostredí hynúť.

Posledným klincom do rakvy bola pre ríbezle postupná výstavba sídliska v Karlovej Vsi, konkrétne častí Kútiky a Rovnice, a teda masívne vysťahovanie pôvodných obyvateľov z pod Kráľovej Hory do činžiakových domov. O ríbezle sa tak nemal kto starať, až bol nakoniec vyhlásený samozber pre najbližších obyvateľov.

Heslom minulého režimu bolo nevzdávať sa! Hlavy sa dali dokopy a pre plantáž sa vybrala vhodnejšia plodina, ktorá lepšie zvláda sucho a teplo.

Ako si už asi domýšľate, išlo presne o kukuricu, podľa ktorej dodnes miestny Kráľovu horu nazývajú. Pre nerentabilitu aj tento plán vydržal len niekoľko rokov. Neskôr sa už opustilo aj od motivačného hesla a lúku družstevníci radšej nechali napospas prírode a jej nezištným návštevníkom.

Prichádza rok 1989, kedy sme si kľúčmi a nenásilne vyštrngali odstránenie komunizmu z Česko-Slovenskej vlasti. Počet obyvateľov Bratislavy rapídne stúpa. Najmä v novopostavených sídliskách akým sú spomínané priekopnícke Dlhé diely, budované už od začiatku 80. rokov. Pre ľudí sa blízky les stal vykúpením z betónovej džungle panelákov, a tak podobne ako iné priľahlé bratislavské lesy sa aj Kráľova lúka priradila k významným rekreačným strediskám výletníkov.

Návrat k prameňom

Aj keď sa zdalo, že pasienkárstvo sa na lúku od II. svetovej vojny nevráti, súčasný trend ochranárskych organizácii túto tradíciu prináša späť aj na Kráľovu horu. Magistrát hlavného mesta zabezpečil prvé mestské stádo oviec s názvom PressburgOvce.

Ide hlavne o prevenciu pred zarastaným lúky nepôvodnými náletovými a hlavne inváznymi  drevinami, akými je napríklad pajaseň žliazkatý či krídlatka japonská. Lúka na Kráľovej hore je práve domovom pre mnohé druhy vzácnych a ohrozených rastlín, ktoré sú zapísané do Červeného zoznamu ohrozených a vzácnych druhov flóry Bratislavy. Na tieto rastlinné spoločenstvá sa úzko viaže aj prítomnosť viacerých vzácnych a chránených živočíchov, najmä hmyzu, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov.

Takéto rozmanité spoločenstvá fauny a flóry sú podmienené zachovaním pestrej krajinnej štruktúry, kde sa lesné komplexy striedajú s lúčnymi a lemovými spoločenstvami. Bez odbornej starostlivosti o tieto nelesné areály tak zanikajú prirodzené biotopy, ktoré sa tu vďaka spásaniu stáročia vyvíjali.

Pôvod a vznik Kráľovej hory je nám teda už jasný. Z histórie sme sa presunul do súčasnosti, v ktorej si lúka na Kráľovej hore užíva priazeň blízkych obyvateľov mesta. Ak ste toto príjemné miesto ešte nestihli navštíviť, určite tak v blízkej dobe spravte. Veríme, že si získa aj vašu pozornosť a možno sa priradí k obľúbeným destináciám na vašom zozname turistických miest.

Veľká vďaka patrí Lívii Poláchovej, predsedkyni O.Z. Lúka, ktorá nám poskytla informácie a historické fotografie k sekcii o Kráľovej hore. Vďaka patrí tiež zanietenému amatérskemu historikovi a dlhoročnému Karloveštanovi na dôchodku pánovi Matúšovi Šrámkovi, ktorý poskytol historické fotografie.

Ak vás článok zaujal, viac sa o nás môžte dočítať na našich stránkach www.terracarpathica.sk alebo https://www.facebook.com/terracarpathica/

Prajeme krásne zážitky pri objavovaní fascinujúceho sveta, našej Karpatskej krajiny!