Zvládanie kríz a temná stránka lídrov

Aké rizikové prejavy správania môžeme pozorovať, keď je rola dobrých lídrov neoceniteľná? Osobnostná diagnostika, podporená skúmaním, overená v pracovnom prostredí a na rôznych pozíciách, je tu užitočným nástrojom ich identifikovania.

Poznanie rizikových prejavov správania a zvládanie do akceptovateľnej podoby, je nepochybne jeden z predpokladov dobrého leadershipu.
Aj keď primárne predstavujú tieto prejavy akúsi temnú, odvrátenú stránku osobnosti, nie je všetko čiernobiele. Záleží od intenzity, kombinácie a frekvencie prejavov v realite. Aj ich nedostatok môže byť v konečnom dôsledku problémom. Keď sa však prekročí únosná miera a rizikové prejavy sú prehliadané a nezvládané, s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledky na seba nenechajú dlho čakať. Doba je ako stvorená na testovanie dobrých  lídrov, efektívnych spôsobov zvládania kríz a prínosov nimi ponúkaných riešení.

Poďme sa pozrieť na 11 bežných výkonových rizík, rozdelených do troch klastrov. Ich identifikovanie je pravdaže presnejšie a obsažnejšie prostredníctvom profesionálnej Hogan diagnostiky.

Prvý klaster prejavov je charakteristický ”pohybom od ľudí“ a na úrovni správania typický prejavovanou nedôverou, neistotou a sociálnou uzavretosťou k okoliu.

1. Začnime prejavmi optimizmu, ktoré pod tlakom prerastú do frustrácie až výbušnosti. Striedanie tak potrebného entuziazmu s nepredvídateľnými a časom aj predvídateľnými zmenami nálad. Riziko? Mnoho zbytočne odčerpanej energie – sebe i ľuďom okolo.

2. Ak nevyhnutnú ostražitosť a zdravý skepticizmus líder nadužíva, môže byť varovným signálom zvýšená nedôvera a prehnaná kritičnosť. Tendencia hľadať  všade najmä nevýhody, podozrievavosť, ktorá sa môže šíriť naprieč tímom. A tá môže byť nákazlivá; niekto ju kopíruje, pre druhých je zničujúca a môže byť dôvodom k apatii či odchodu z takéhoto prostredia.

3. Nemenej nebezpečným môže byť aj prílišná opatrnosť, ktorá prekračuje medze primeranej rozvahy. Dôsledok je strach rozhodnúť, sklony odkladať rozhodnutie a donekonečna alibisticky analyzovať  informácie. Nie, tu nejde o potrebnú rozvážnosť, ale skôr o obavu ísť do rizika. To ale lídri podstupujú často; aj to je rola dobrého lídra: ako dokázať rozlíšiť a nepremárniť ponúkané šance.

4. Od ľudí vzďaľuje lídra aj pomerne ľahko identifikovateľná rezervovanosť až odťažitosť. Schopnosť nenechať sa zaťahovať do politík a  politikárčenia môže byť pre dobrého lídra výhodou. Prestáva ňou byť, ak sa aj počas kríz izoluje od ľudí a od problémov. Ľudia to intenzívne zavnímajú najmä v situáciách, kedy je najviac potreba vidieť a počuť silného lídra. V ľuďoch takýto prístup priživuje domienky a nedorozumenia. A neistotu.

5. Ešte nenápadnejšie sa prejavuje navonok spolupracujúci prístup. Ak pozorujeme spočiatku súhlasné pritakávanie, no v konečnom dôsledku chýba skutočná podpora a činy. Prichádza sklamanie okolia z očakávaní, ako inak, nenaplnených. Nie, nie je to dobrá taktika, takto líder podporuje firemnú kultúru, kde sa nehovorí čo si kto myslí. A nakoniec si každý robí veci po svojom. Nie je ťažké hľadať negatívne dôsledky takéhoto prístupu.

Druhý klaster líderského prístupu vedie k takým prejavom, ktoré idú” proti ľuďom”. Navonok to môže byť v správaní lídrov čítaná  sebaistota, preceňovaná charizmatickosť a nekritická dominancia. Ako to dopadne ak sa prehliadajú dôsledky takéhoto prístupu?

6. Sebavedomý líder sa stáva arogantným svojou prehnanou sebadôverou. Možno takýchto lídrov obdivujeme, často z vlastného nedostatku sebadôvery a potreby vedenia. Pýcha, neochota prevziať zodpovednosť a rozpoznať  vlastné limity, býva dôsledkom prehnanej sebaistoty a arogancie. Správanie,ktoré postráda pokoru a skromnosť má dostatok, ale arogancie a dych berúcej perfídnej sebaistoty.

7. Často  preceňovaná charizmatickosť má v leadershipe  dočasnú výhodu. Kedysi implementovaná objednávka na spontánnych lídrov, oslovujúcich davy následovníkov, vedie nadužívaním charizmy k manipulácii ľudí a aj prejavom narcisizmu.

8. Vedieť zaujať v zmysle” všetky oči na mne” je žiadúca sociálna zdatnosť. Keď  je to však dlhodobo one man show, zmení sa na predvádzanie sa. A to je najlepšia cesta ako prestať počúvať druhých, nasľubovať, teatrálne a s príznačnými gestami, zjavne nesplniteľné.

9. Podobne pôsobí nápaditosť;spočiatku je u lídrov vnímaná ako iná, inovatívna schopnosť, tak sviežo odlišná. Kým nezačne produkovanie nápadov, žonglovanie s myšlienkami, medzi ktorými sa množia tie nerealizovateľné. Až to ľudia prestanú brať vážne. A nestačia sa diviť nad prekvapivými rozhodnutiami a nepredvídateľným správaním. Výstrednosť? Dočasu a väčšinou vedie k neúspechu.

Dva posledné prejavy kritického správania lídra a jeho temnej stránky.  Spôsob “smerom k ľuďom“ vyznieva ako viac pozitívne.

10. Spočiatku je nám sympatický svedomitý líder! Ak užitočná svedomitosť  prerastie do zbytočného perfekcionizmu a úsilia o dokonalosť u seba i u druhých. Vedie nielen k strate nadhľadu – ako jednej z vítaných líderských schopností. Následne a nevyhnutne k mikromanažovaniu okolia. Dôsledky sú nielen permanentný stres, ale aj osobná  posadnutosť. A ľudia takto riadení nemajú šancu, netušia čo je prioritou, lebo všetko ňou môže byť.

11. A posledné z tu spomínaných výkonových rizík v rámci leadershipu: tak trochu retro produkované správanie zapáčiť sa druhým, byť obľúbeným v širokom okolí. Vieme, že to celkom nejde. Lídri, ktorí to majú takto nastavené, ich  vysoká lojalita vedie k ústupkom a neochote ísť do konfliktov. Robiť čo sa očakáva, je u lídra cesta k závislosti a závislosť paradoxne tak vedie k strate lojality u ľudí. Nedá sa byť zadobre so všetkými; smeruje to k tomu nebyť, na konci dňa, zadobre s nikým.

Čo by teda lídrom pomohlo odhaliť ich temné stránky? Predovšetkým sa ponúka aby o nich vedeli; ktoré sa u nich prejavujú ako rizikové. Aké majú dôsledky na výkon, dôveru a čo neriešené riziká predstavujú. Aby ich dokázali predvídať. Počúvali okolie, ak dostávajú z viacerých zdrojov signály, že niečo nie je v poriadku. Obracali sa na ľudí, ktorým dôverujú; či už niekoho z okruhu kolegov, alebo od nestranného odborníka.

Pretože takéto kritické prejavy sú známe nielen z líderskych  pozícií a  vystavovaním riziku ľudí, ktorí sú okolo nich. Takéto správanie nekončí v prostredí leadershipu. Objavuje sa  nezávisle od prostredia aj v ostatných životných situáciách. A ovplvyvňuje následne celkovú životnú spokojnosť.