Denník N

Je zle, bude ešte horšie, ale tak to má byť

Hyenizmus politického a verejného života na počiatku zásadnej hospodárskej-či skôr spoločenskej kríze ako forma elitárskeho ventilu ľudí, ktorí už bez tak sú mimo realitu a utrhnutí od väčšiny, ktorá tvorí ich záchranný vankúš pred pádom do reality… The Great Depression ako čajový odvar toho, čo máme pred sebou.

Pointa je v tom, že vo všeobecnosti teraz je potrebné sekať dobrotu (rozumejte rešpektovať základné bezpečnostné pravidlá „hry“), správať sa zodpovedne a nepodporovať hyenizmus verejného a politického života. Za posledné dni sme si mohli vypočuť desiatky analýz, komentárov a hlavne výrokov tých, čo sú u moci, boli u moci alebo aj tých, ktorí si ešte neuvedomili, že nová vláda nedostala ani štipku pochopenia pre všeobecne zaužívané demokratické pravidlo prvých sto dní do odpočtu ich prvých krokov. Namiesto toho vhupla natlakovaná frustráciou dovtedajšieho „šafárenia“ s verejnými zdrojmi a priestorom do aktívneho krízového manažmentu riadenia byrokratického aparátu štátu v čase pandémie COVID-19.
Na jednej strane chápem „potrebu“ ventilu takto nahromadenej frustrácie a energie, ktorá dostala terajšiu vládu na Nám. SNP s popisným číslom 1, teda do Úradu vlády SR. Dá sa pochopiť aj emočné nastavenie čelných predstaviteľov, keď majú reálne podklady a vidia priamo do kuchyne a komory nášho štátu.
Ale čo už presahuje všetky základné medzi slušnosti, pokory, rozvážnosti a profesionalizmus je fakt, že sa verejný priestor aktívne využíva doslova na exhibíciu hyen, šakalov a okrem dravcov, šeliem aj množstvo parazitov na úkor stabilizácie pomerov. Bežný občan vychovávaný a vedený k tomu, aby sa staral o vlastné vnútorné veci, byt/dom po vlastný vchod, tak systematicky býva dráždený k ešte väčšej destabilizácii a rozvracaniu aspoň tých pár vecí, ktoré u nás fungujú a neboli komunistami totálne zničené – ľudskosť a kreativita.
Bohužiaľ za ostatných pätnásť rokov sme sa naučili prikrývať perinou, ktorú by sme za normálnych okolností nemali šancu dovoliť si kúpiť. Podporovala sa spotrebná politika krátkozrakého bezbrehého konzumu umocnená frustráciou a vytriezvením po Novembri ´89 a dôsledkoch demokratizácie spoločnosti. Dialo sa tak bez toho, aby sme mysleli na zadné vrátka a teda aj na bežných ľudí, ktorí žijú mimo Bratislavu a strediskové sídla masovej zamestnanosti v malých zabudnutých okresných mestách, či koncových dolinách.
Nehovoriac o tom, že politika troch grošov, ako z tej rozprávky* sa dostala do kategórie historického až groteskného príbehu. Získané tri groše sme doslova prežrali na mieste a na budúci život a záchranný vankúš si vzali úvery, hypotéky a iné nepeňažné formy pôžičiek. Vznikli tak vzájomne popreplietané finančné bubliny, ktoré na pozadí zdevastovanej biodiverzity na planéte vytvárajú časovanú bombu – pre nás, nie pre planétu.
Pohodlie našich zadkov príjemne sediacich na lavičkách na miestach, ktoré stoja za TO, aby sme ich zvečnili na FCB, Instagrame, či inde, je nám prednejšie ako si uvedomiť, že je tu niečo čo nás presahuje a čo prežije len, keď sa zachová jeho/jej čo najväčšia rôznorodosť.
Strata tejto pokory nás vyjde veľmi draho. Snažím sa byť optimista, ale The Great Depression z 20-tych rokov 20. storočia vyzerá byť oproti tomu, čo máme predo dvermi len čajovým odvarom….
* Rozprávka o troch grošoch – voľne povedané do vienka sme dostali pomyselné tri groše, ktorými by sme mali pomerným spôsobom zaplatiť tretinu dielu rodičom, ktorí nás vychovali, v našom prípade spoločnosti a prírode. S druhým grošom by sme sa mali naučiť aktuálne žiť tak, aby posledná tretina mohla byť investovaná do našej budúcnosti a schopnosti prežiť ako ľudská rasa.

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.