Denník N

Koronavírus, globalizácia a kapitalizmus (trhová skica)

V súčasnej fáze protikoronovského zápolenia sa nachádzame v období pred gigantickým ekonomickým cunami: obrovské vlny sa hromadia ďaleko pred našimi zrakmi, dosiaľ ich nevidíme, len akosi tušíme nevídanú silu, čo sa onedlho cez nás s najväčšou pravdepodobnosťou prevalí – a potichučky dúfame, že nás nezasiahne, že sa nejako prikrčíme, schováme niekam do bezpečného kútika.

Politici uviedli národné hospodárstvo do umelej kómy. Ekonomika však nie je sústruh, ktorý večer odpojíme z elektriny a potom znovu zapneme a on fičí presne tak, ako predtým. Nie je ani auto, čo večer vypneme kľúčikom a na druhý deň ráno, o týždeň, o mesiac bez problémov naštartujeme. Hospodárstvo je skôr niečo ako živý organizmus, o ktorého živobytí vieme síce mnoho, lež nie úplne všetko. Nikto s istotou nevie, ktoré časti ekonomiky budú po oživení fungovať ako po drôtiku a ktoré vôbec nie, ktoré naplno a ktoré iba sčasti.

Už sa ozývajú zvodné hlasy, ktoré hlásajú, že za koronavírus je zodpovedný kapitalizmus a globalizácia, že trhový mechanizmus nebol v stave efektívne pripraviť spoločnosť na súčasnú pandémiu, že štát musí vziať hospodárske opraty do svojich rúk, že trh je nanič. Nič nie je bludnejšie, než takéto názory.

Je nedostatok pľúcnych ventilátorov, ochranných rúšok všetkého druhu, ochranného oblečenia, osobných ochranných prostriedkov vskutku zlyhaním trhu, trhového mechanizmu? Nie je to skôr zlyhaním štátu, politických predstaviteľov na hocakej úrovni, ktorí nedokázali naplánovať a realizovať účinné a predvídavé protipandemické opatrenia? Kroky, aby bol štát, aby sme boli my všetci dostatočne pripravení na epidémie akéhokoľvek druhu? Dopyt po ochranných rúškach je za normálnej situácie pomerne stabilný – potrebujú ich hlavne v zdravotníckom odvetví: povedzme v nemocniciach či súkromných ordináciách. Štát, politici však mohli v rámci  strategickej zdravotnej prevencie zaobstarať a nechať uskladniť dostatočné množstvo rúšok, ventilátorov a iných ochranných prostriedkov. Nikto im v tom nebránil. A trh (= súkromní výrobcovia) by sa dodatočnému dopytu len potešil a vyrobil ich viac.

Globalizácia nie je ničím iným než celosvetovou bezhraničnou deľbou práce. Jej výsledkom je výroba príslušného produktu tam, kde vládnu najnižšie výrobné náklady, teda kde je to najefektívnejšie. Dosiaľ bol synonymom pre slovíčko „najefektívnejšie“ pojem najlacnejšie. Produkovalo sa jednoducho tam, kde to najmenej stálo. Malo to mimoriadne blahodarný účinok na peňaženky nás všetkých, teda spotrebiteľov. Mohli sme kupovať za lacný peniaz všetko nutné (a aj zbytočné). V konečnom dôsledku sa pritom presunula fyzická výroba do krajín, kde sa dalo najlacnejšie produkovať – do Číny, Indie, Vietnamu a inde; proste tam, kde sa to najviac oplatilo. Trh sa správal učebnicovo: Spotrebitelia, čiže my, sme vytvorili dopyt po čo najlacnejších výrobkoch a trhový mechanizmus sa tomu prispôsobil – v mantineloch, ktoré mu určili príslušní politici. Za to, že napríklad lieky sa už nevyrábajú v Nemecku (kedysi sa Nemecku hovorilo „lekáreň sveta“), ale prevažne v Indii, za toto nemôže ani voľajaký trh či akási globalizácia; trhový mechanizmus sa správal tak, ako mu dovolili politici: vyrábal čo najefektívnejšie v rámci povoleného.

Postkoronovské obdobie by nemalo byť eldorádom pre kritikov kapitalizmu a globalizácie majúcich na muške samotnú podstatu trhového hospodárstva. Malo by byť obdobím, v ktorom by si politici mali ozrejmiť, čo bolo základom fenomenálneho úspechu povojnovej ekonomiky v Nemecku. Neodškriepiteľným fundamentom sociálneho trhového hospodárstva podľa Ludwiga Erharda bolo: poskytnúť čo najviac priestoru pre trhové sily, ale pritom presne vymedziť hranice ihriska, na ktorom sa môžu trhoví aktéri pohybovať, ako aj pravidlá konkurenčnej hry platiace pre každého bez výnimky (napr. opatrenia voči nekalým praktikám, protimonopolné opatrenia), jasne a ekonomicky odôvodnene definovať odvetvia, v ktorých bude dominovať štát (napr. v niektorých odvetviach s prirodzeným monopolom alebo tzv. zlyhaním trhu) a zároveň sa primeranými sociálnymi opatreniami postarať o spoluobčanov, ktorí nedokážu držať krok s trhovým mechanizmom.

Alebo povedané slovami ďalšieho legendárneho nemeckého ministra financií Karla Schillera: „Tak veľa trhu, ako je to možné, tak veľa štátu, ako je to nevyhnutné“.

(Autor pracuje v Európskej komisii. Príspevok nemusí vyjadrovať postoj jeho zamestnávateľa.)

Teraz najčítanejšie