Denník N

Ľudskoprávni svätuškári neotravujte, tu sme pri riešení osád!

Vážený pán premiér
Takmer 10 rokov som bola aktivistkou v ľudskoprávnom sektore. Hoci ňou po vstupe do Progresívneho Slovenska už samozrejme nie som, reči o „ľudskoprávnych aktivistoch”, posadených do úvodzoviek a pohŕdavého kontextu, dodnes vnímám osobne a citlivo.

Pamätám si ich z dôb, kedy tieto posmešné odkazy prvýkrát vysielal Robert Fico, ktorý sa neokúňal s úvodzovkami a rovno nás nazval ľudskoprávnymi svätuškármi. Vašim včerajším statusom ste sa minimálne v tejto kategórii zaradili k jeho nasledovníkom. Škoda, čakali sme od vás viac.

I keď treba Ficovi uznať, že v čase, keď započal svoju imaginárnu vojnu aj s mimovladnym sektorom, už ťahal ani neviem koľkú vládu, mal za sebou dlhoročné nakladačky od verejnosti, bol roky dusený drobnohľadom novinárov a dlhodobo čelil paľbe kritiky z radov odbornej obce. Trvalo mu teda podstatne dlhšie, kým sa opustil a začal otvorene strácať súdnosť a sebakontrolu.

Ak som správne pochopila vás včerajší status, vyviedli vás z rovnováhy kritické ohlasy či povzdychy k prebiehajúcim postupom pri karantenizácii osád. Preto ste potrebovali vysmiať „ľudskoprávnych aktivistov“ a vyhnať ich spoza bájnych bratislavských klávesníc (nebyť aktuálnych obmedzení, iste by ste dodali, že „kaviarní“) a vyzvať ich k tomu, aby si teda konečne prišli zakúsiť onen „reálny život“.

Mrzí ma, keď vidím, akými nedôstojnými či prehnane chúlostivými reakciami spracúvate kritiku. Ako sa pri nej opúšťate, a to neprešiel ani mesiac, od kedy ste zasadli do premiérskeho kresla. Je škoda, že každý kritický status či článok beriete ako urážku vášho majestátu a buď zareagujete mrnčaním alebo statusom, aký bol ten včerajší.

V skutočnosti ma vo vašom statuse zamrzelo niečo úplne iné, než úvodzovky, ktorými ste “ľudskoprávnych aktivistov” posmešne predstavili:

„Caffe latte do každej osady je základné ľudské právo“

Vo vašom statuse ste účelovo hyperbolizovali a nafúkli obsah kritiky, ktorú odborná obec adresovala vláde ohľadom postupov v rómskych osadách. Je od vás nedôstojné, že aktivistov podhadzujete verejnosti ako nejakých pomätencov „odtrhnutých od reality“, ktorí nechápu situáciu a nejde im o nič iné, len mudrovať od stola a riešiť nejaké “rozmaznávacie serepetičky” pre Rómov. Už chýbala len zmienka o tom, že požadovali pre Rómov uzákonenie základného ľudského práva na rozvoz aspoň jedného caffe latte denne.

Takouto zbytočnou manipuláciou ste urazili nielen ľudí v teréne, ale aj samotných Rómov, pretože bežný človek si z vášho statusu odniesol zhruba toto: „Lúza z osady má furt nejaké luxusné nadštandardy, zas tu polka republiky skáče okolo ich zadku a ešte si tí bratislavskí svätuškári ústa otvárajú!“ Komu presne ste vlastne touto komunikáciou chceli pomôcť, ak nie výlučne sebe? Lebo ublížila tak ľuďom v terénne, tak Rómom, a v neposlednom rade aj majorite, v ktorej ste tým ešte viac upevnili falošný pocit nespravodlivosti.

Rómov a svätuškárov nech súdi fejzbukový tribunál

Toto posmešné svedectvo o svätuškároch ste si mohli nechať ako číslo v Cirque du Soleil, možno tam by vám za to niekto začapkal. Lenže vy už mesiac nestojíte na žiadnom cirkusovom či divadelnom javisku. Ale v pozícii, ktorá je tak nevďačná, že vám za ňu čapkať nikto nebude. Nech spravíte čokoľvek. Čím skôr to pochopíte, tým lepšie pre vašu duševnú pohodu, tým lepšie pre nás všetkých. Práve preto, že nestojíte na žiadnom divadelnom javisku, má každé jedno vaše slovo, každé nešťastne upratané súvetie, obrovsky formatívny vplyv na celú spoločnosť.

Preto aj takýmto splošťujúcim statusom môžete narobiť kopec škody: podhodili ste Rómov aj mimovládky fejzbukovému tribunálu, ktorý – ako vy sám iste dobre viete – dané skupiny roky lynčuje. Pretože je podobnými hejtami roky živený – počnúc spomenutým Róbertom Ficom, cez Blahu, fašistov, Harabinovcami či niektorými exotmi zo Sme rodina. Zbytočne ste tým len ukázali, koho mentálny svet je vám v skutočnosti blízky.

Kým niekto si robil selfíčka v bratislavských reštikách, svätuškári už makali v teréne.

Najsmutnejšia časť vášho statusu bola tá, v ktorej ste aktivistom a ľuďom v terénne skrivodlivo upreli zásluhy.

Dovoľte mi, pán premiér, aby som vám pripomenula, že kým vy ste s kolegom Sulíkom koštovali noky a robili si selfíčka z bratislavských kaviarní (sic!), títo ľudia boli už dávno v teréne. V tom čase sme nevybadali z vašej strany záujem bojovať o úpravu karanténnych režimov pre ľudí húfne sa vracajúcich zo zahraničia. Vykrikovali ste bývalému premiérovi Pellegrinimu len onú obohratú mantru – že nemá plán. Obávam sa, že ho dodnes nemáte ani vy.

A keďže ani vaša vláda neohlasovala žiadnu aktivitu smerom k marginalizovaným komunitám, vznikla spontánne na FB skupina aktivistov, ľudí z terénu, mimovládok, rómskych stakeholderov či obyčajných skvelých solidárnych ľudí, dokonca so zapojením vtedajšieho splnomocnenca Ábela Ravasza, ktorí prví začali dávať rozumy dohromady: ako pomôcť štátu, ako pomôcť Rómom a Rómkam v osadách, ako pomôcť majorite pred nákazou, ako usmerňovať starostov či komunikovať s príslušnými úradmi. Niektorí riešili distribúciu rúšok, iní pripravili osvetové videá či letáky v rómčine. Odborníci z tejto skupiny spoločne vytvorili fundovaný a základný rámec návrhov a opatrení pre Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Veľmi cenným gestom bol fakt, že sa pod tieto požiadavky podpísal aj Ábel Ravasz a adresoval ich Ústrednému krízovému štábu. (niektoré body som z neho propagovala aj ja tu.

Súbežne s tým tereňáci z organizácie Zdravé regióny urobili v teréne prácu hodnú skutočného docenenia: nejde síce o klasických mimovládkarov (aj keď projekt kedysi rozbiehali ako mimovládny pilot). Ide o tzv. asistentov podpory zdravia, ktorí ako prví, a často možno aj na vlastné riziko, zmapovali časť osád – vyzbierali dáta o osobách došlých zo zahraničia a o ľuďoch s príznakmi Covid-19. Spadajú síce pod organizáciu v gescii MZ SR, ale ich aktivity vychádzali z ich vlastnej iniciatívy a odhodlania.

Keď som o niekoľko dní neskôr počula revolučný nápad na vašej tlačovke, že idete vybrané osady monitorovať a zmapovať, tak mi to povestné bratislavské lattečko zabehlo v krku – pretože toto za vás už spravil niekto iný. A zvládol to bez tankov, kukláčov, armády či vrtuľníkov. Vašou úlohou bolo s nimi následne už len spolupracovať a zabezpečiť testovanie.

Za ostatných svätuškárov musím spomenúť ešte neziskovku Človek v ohrození. Pretože pokiaľ ide o poskytovanie humanitárnej pomoci, zabezpečovanie potravín, logistiku, evakuačné plány, tak toto všetko majú bohato nacvičené z krajín zničených vojnou, prírodnými katastrofami a teda sú zvyknutí pracovať v ďaleko dramatickejších podmienkach, než máme našťastie na Slovensku. Moji bývalí kolegovia z tejto organizácie majú zároveň za sebou kopec úspešných projektov v integrácii Rómov a sú denne priamo v teréne. Nie, nesedeli za „bratislavskými klávesnicami“, ani v Starbuckse, kým bol otvorený, ale ochotne ponúkajú pomocnú ruku obciam, štátu, aj komunitám.

To, čo niekomu znie ako svätuškársky výmysel, je pre iných existenčná otázka

Angažovanosť a pozornosť o núdznych by samozrejme nemala smerovať len do osád, hoci pre známe špecifiká naozaj vykazujú znaky vyššieho rizika šírenia nákazy. Na Slovensku však máme desiatky tisíc ľudí, ktorí žijú z dávky v hmotnej núdzi (jej najvyšší prídel na akokoľvek početnú rodinu je okolo 200,- eur), matky samoživiteľky, rodiny na dne existenčných možností. Sú to aj príslušníci majority. Ako štát myslí na nich? Ako u nich môže fungovať cashflow? Ako si majú zadeľovať takýto príjem a robiť zásoby potravín podľa rôzne sprísnených režimov? Kde ich majú skladovať, ak nemajú chladničku? Ako si zoženú drevo, ak žijú v provizórnych domčekoch? Ako ich budeme karantenizovať, ak obývajú sociálne nízko nákladové byty na úrovni maringotky či sociálne ubytovne? Ako zabezpečíme ich prístup k hmotnej dávke, keď nemajú účet v banke a hrozia veľké šóry na poštách?

To sú tie „veľmi smiešne otázky“, pán premiér, ktoré ste zmanipulovane zhutnili vo vašom včerajšom statuse, naznačujúc, aké prízemné sú starosti svätuškárov. Pri tom sú to otázky, ktorými si denno denne lámu hlavy tisíce ľudí – bez ohľadu na farbu pleti – na celom Slovensku. Tí, ktorí sú najchudobnejší, bez ohľadu na to, či žijú v osade, alebo v prostredí majority. To sú tí, na ktorých sa tradične zabudne, keď sa riešia záchranné balíčky pre stredné či veľké firmy, podnikateľov, SZČO či zamestnancov. To sú tí, pre ktorých štát žiaden záchranný balíček nepripravil. A ak sa dnes niekto pýta, ako im bude štát distribuovať potraviny, vodu či drevo, ak sa ocitnú v izolácii, tak sa poľahky stane terčom vašich posmechov.

Čo je dovolené v osade, je nepredstaviteľné v Ružinove.

Ak vyhodnotíte, pán premiér, že treba sprísňovať opatrenia a viete nám vysvetliť, že vzišli z odborného konsenzu, občania vás budú rešpektovať. Mne je vaša snaha o uprednostnenie verejného zdravia pred ekonomikou sympatická. Nepodkopávala som vaše návrhy zriadené pred Veľkonočnými sviatkami a viem, že aj mnoho „svätuškárov“ vás v tom podporilo.

Aj núdzový stav má však svoje pravidlá a ľudskoprávne limity. Ak zatvoríte osadu s potvrdenými prípadmi infikovaných, musíte zabezpečiť dve podstatné veci: jedna sa týka poskytnutia riadnej zdravotnej starostlivosti chorým, ich presun do riadnej karantény (nie do kumbála, kde naposledy skončili Rómov vracajúci sa zo zahraničia, niekoľko dní bez vody a jedla). Tá druhá vec je zabezpečiť ochranu života a zdravia osobám, ktorí v karantenizovanom pásme uviazli – zabezpečiť ich životné potreby, fyzické oddelenie od infikovaných vo vnútornej karanténe, ale napríklad aj dochádzku osôb z osady, ktorí nie sú infikovaní, za prácou.

A potom toto presne by sme museli uplatniť hoci v Ružinove, ak nastane obdobná situácia a rovnaká epidemická hrozba, ako v osade. Lenže to by bola iná sranda, keby celé sídlisko v Bratislave (ktoré má oveľa viac infikovaných než kdekoľvek inde na Slovensku), ostalo obohnané páskou, bez prístupu k ničomu. Takéto nadbytočné a neopodstatnené obmedzenia si voči Ružinovu (našťastie a chvalabohu) nedovolíme. Ani nedôjdete testovať sídlisko s armádou a vrtulníkmi. A ak by vás nejaký „ľudskoprávny aktivista” upozornil, že ľudia v Ružinove potrebujú zabezpečiť prísun potrieb nevyhnutných na ich prežitie v izolácii, tak vtedy by ste takto smiešne statusy asi nemali odvahu napísať. Preto ak neblbneme voči Ružinovčanom, potom sa tak nesprávajme ani k ľuďom v osadách. Áno, v oboch skupinách sa nájdu jednotlivci, ktorí obmedzenia nerešpektujú, no nie sú dôvodom, prečo trestať kompletnou izoláciou celú skupinu.

Skrátka, ani v núdzovom stave nie je prípustné, aby sa s jednou skupinou v tej istej situácii jednalo inak, ako s druhou, pričom jediným kritériom je len to, že tú druhú skupinu považujeme za “príliš hlúpu” a apriori nedisciplinovanú.

Nie sme vaši nepriatelia

Pán premiér, kto som ja, aby som vám hovorila, čo máte robiť. Máte team odborníkov, máte v rukách všetky kapacitu štátu. Ja vás chcem poprosiť len o jediné: aby ste vážili slová. Či už voči mojim bývalým kolegom, ľudskoprávnym aktivistom a aktivistkám, ktorí roky statočne pôsobia v tých najmenej populárnych témach a nikdy sa nedožili premiéra, ktorý by sa ich zastal. A rovnako citlivo zvážte, ako komunikujete o Rómoch v kontexte epidémie. Nežiadam vás o politickú korektnosť. Ale základný chochmes a úctu, ktorú od premiéra očakávame: že nebude zneužívať infikovaných Rómov na strašenie Slovenska apokalyptickými scenármi a nebude urážať prácu tých, ktorí sa Slovensku snažia v týchto neľahkých časoch pomáhať.

Držím palce!

Teraz najčítanejšie

Irena Bihariová

Slovensko musí byť fér pre všetkých ľudí. Som právnička, ktorá dlhé roky bojuje proti extrémistom a neférovostiam v spoločnosti. Od roku 2018 som zároveň podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko.