Denník N

Nesprávny postup proti CORONE spôsobí miliardové škody. Naozaj rozumieme grafom IZP?

Matematické modely šírenia ochorenia COVID 19 vypracované Inštitútom zdravotnej politiky pozná na Slovensku snáď každý. Zobrazujú rýchlosť šírenia ochorenia v čase a ukazujú  počty infikovaných. Na ich základe sa prijímajú    opatrenia a navyšujú kapacity zdravotného systému.  Je úplne prirodzené, že model sa stal aj terčom viacerých výhrad,  ale aj mylných interpretácií, z ktorých mnohé vyplývajú z fundamentálneho nepochopenia funkcie matematických modelov.

V prvom rade je preto potrebné pripomenúť slová klasika „Všetky modely sú zlé, niektoré modely môžu byť užitočné.“   Matematický model nie je veštecká guľa,  ani jednoduché analytické riešenie, ktoré poskytuje presný výsledok. Treba ho chápať ako zobrazenie toho, ako by situácia vyzerala, ak by zostali nezmenené podmienky, z ktorých model vychádza.   Z tohto pohľadu  je každý model nepresný, ale zároveň užitočný, pretože nám pomáha predstaviť si,  ako bude vyzerať situácia za určitých podmienok.  Model šírenia COVID 19 nám tak hovorí, že ak nespravíme žiadne opatrenia na spomalenie šírenia ochorenia, tak zdravotný systém skolabuje –  vo svetle tohto faktu je  úplne jedno, či by sa to stalo 20. mája a aktuálny počet pacientov by bol milión, alebo by a to stalo až 1. júna a počet pacientov by bol „len“ 900 000.  Model tak svoju hlavnú funkciu – priblížiť vážnosť situácie a dôsledky nekonania  splnil, a to,  že jeho  varovania boli správne nám ukazuje rýchlosť šírenia choroby v okolitých krajinách, kde neboli príslušné opatrenia prijaté včas.

Na základe vyššie uvedeného je dosť ťažké rozumieť niektorým výhradám, ktoré  smerujú voči marginálnym detailom za situácie, keď kľúčový parameter celého modelu R0 je postavený na hrubom odhade, čo ale nie je dané neprofesionalitou  jeho tvorcov, ale jednoduchým nedostatkom informácií.  V takýchto situáciách, obzvlášť keď na výsledkoch modelovania závisia doslova tisíce životov,  je rozhodne lepšie použiť konzervatívny odhad a radšej zabezpečiť o sto ventilátorov a 1000 lôžok viac.

Len na okraj je potrebné uviesť , že hodnota každého lôžka/ventilátora, ale najmä kvalifikovaného zdravotníckeho personálu  stúpa do závratných výšin, čím bližšie sme k hranici kapacít systému.  Môže nastať situácia,  keď o kolapse bude rozhodovať to, či ešte nájdeme pár desiatok  ventilátorov/ lôžok/ doktorov/ sestier  naviac  a vtedy sa budeme musieť všetci modliť, aby sa našli, pretože ak  by začal kolabovať  systém ako celok, tak by to po prekročení kritických hodnôt bolo veľmi rýchle a následky by boli fatálne. Za takejto situácie by bolo podhodnotenie R0 a vytvorenie príliš optimistických scenárov krajnou nezodpovednosťou.

Problém modelov tak nie je v technických detailoch a ani v ich výsledkoch, ale v ich nesprávnom chápaní  a nasmerovaní verejnej diskusie.

Pomerne častým omylom, u širokej verejnosti je domnienka, že posledný model šírenia COVID 19 dokazuje, že súčasné opatrenia zabrali, epidémiu zvládneme a opatrenia môžeme zrušiť. To je ale omyl – tvar krivky je viazaný na dodržanie súčasných obmedzení a ich uvoľnenie povedie k zrýchleniu šírenia, ak by sme opatrenie uvoľnili príliš rýchlo, krivka opäť naberie strmší ráz, ktorý nemusíme zvládnuť. Tieto súvislosti je potrebné trpezlivo vysvetľovať, nakoľko tlaky na uvoľňovanie opatrení budú čoraz silnejšie.

 

Ešte horšie a pomerne ťažko pochopiteľné je ale  akési zvláštne dichotomické videnie aktuálneho stavu, ktoré sa pod dojmom modelov (a zrejme aj článku The Hammer and The Dance) rozprestrelo naprieč krajinou a zredukovalo celý problém šírenia epidémie na otázku obmedzovania a uvoľňovania pohybu osôb.

Príklad Južnej Kórey a ďalších krajín pritom ukazuje, že s pomocou aktívneho vyhľadávania siete kontaktov sa dá ochorenie držať pod kontrolou. Princíp je pritom pomerne jednoduchý, musíte vypátrať rovnaký alebo väčší počet infikovaných osôb ako sa za daný čas stihne nakaziť , čím udržíte parameter R0 rovný 1 alebo pod tuto hodnotou a zabránite šíreniu epidémie.  Čím účinnejšie dokážete vyhľadávať novoinfikovaných obyvateľov a ich kontakty, tým menšie obmedzenia pohybu potrebujete.

Susedná Česká republika sa rozhodla ísť práve touto cestou a pracuje na projekte tzv. „chytrej karantény“,  ktorý síce zatiaľ vykazuje nedostatky, ale je určite  správnou cestou.  Situácia Slovenska je pritom neporovnateľne lepšia, máme nižší počet infikovaných a väčšina obyvateľstva žije v malých sídlach, čo uľahčuje vyhľadávanie kontaktov, ako aj prípadné ohraničenie ohnísk.

Celý problém sa tak dá aj presmerovať k otázkam ako rýchlo  zvládneme vybudovať účinnú infraštruktúru a aká efektívna bude. Správne odpovede nám môžu ušetriť stovky životov a miliardy EUR. Táto diskusia je ale marginalizovaná, akoby nás grafy prevalcovali a spoločnosť rieši falošnú dilemu, či obetovať ekonomiku alebo ľudí.

Tento prístup a pohľad na model šírenia ako „nevyhnutný osud“ ale nie je správny.  Vypočítali sme model a spracovali krízové scenáre, aby sme boli pripravení na vypuknutie epidémie a pripravili sme sa. To je dobré. Teraz, ale nastal čas prediskutovať opatrenia a namodelovať scenáre, ktoré vypuknutiu epidémie zabránia.

Teraz najčítanejšie