Denník N

Nemali by sme príliš otáľať s otváraním ekonomiky

Pandémia tu bude určite oveľa dlhšie, ako si môžeme dovoliť mať ekonomiku uzavretú v súčasnom stave. Cieľom politiky štátu by malo byť minimalizovanie celkových obetí uvedomujúc si, že obete nie sú generované len vírusom, ale aj prehlbujúcou sa recesiou prameniacou zo súčasných hospodárskych obmedzení. Pre krajinu s rozvrátenou dlhodobou udržateľnosťou verejných financií môže byť bezpečné otváranie ekonomiky cestou, ako nemať príliš vysoké náklady.

Na Slovensku intenzívne prebieha ekonomická diskusia o dosahoch korona krízy. Rezonoval list vybraných ekonómov, ktorí žiadali vládu, aby výrazne zvýšila výdavky na pomoc ekonomike dodatočným zadlžením. Aj keď som s viacerými bodmi výzvy súhlasil (najmä rýchlosť pomoci je kľúčová, objem garancií treba navýšiť a bankový odvod hneď zrušiť), nakoniec som sa rozhodol ju nepodpísať.

Apel sa až príliš sústredil na výdavky financované na dlh, bez bližšej kvantifikácie, vytvárajúce pre laika dojem takmer neobmedzeného zadlžovania. A to v krajine, ktorá má po rozbití stability dôchodkového systému jednu z najhorších dlhodobých udržateľností verejných financií a už aj v súčasnosti problémy s financovaním dlhu, ktorý je momentálne o viac ako 15 miliárd eur vyšší, ako ho majú krajiny s porovnateľným ratingom.

Okrem drobností typu nepochopiteľne obmedzenej pomoci úverovaniu ekonomiky zo strany Národnej banky (niektorí autori boli práve z NBS a tá doteraz neznížila tzv. proticyklický vankúš, ktorý priamo zdražuje úverovanie a práve v takýchto situáciách má byť okamžite uvoľnený, ako aj neuvoľnila úverové štandardy ako napríklad Česká národná banka) chýbala vo výzve aj detailnejšia diskusia o nesolventnosti nášho dôchodkového systému (štát momentálne nemá ani na 12. dôchodok do budúcnosti).

Avšak kľúčovým bodom, ktorý v liste absentoval a mohol by slúžiť na okamžitú pomoc ekonomike aj bez tvorby nových verejných dlhov, je otázka postupného otvárania ekonomiky. Škody, ktoré vznikajú uzatvorením prevádzok, totiž s postupom času veľkostne akcelerujú.

Treba si uvedomiť, že pandémia tu bude určite oveľa dlhšie, ako si môžeme dovoliť mať ekonomiku uzavretú v súčasnom stave. Cieľom politiky štátu by malo byť minimalizovanie celkových obetí uvedomujúc si, že obete (vrátane straty ľudských životov) nie sú generované len vírusom, ale aj prehlbujúcou sa recesiou prameniacou zo súčasných hospodárskych obmedzení.

Najefektívnejšie minuté verejné prostriedky sú v súčasnosti tie, ktoré sú využité na masívne a „smart“ testovanie a vyhľadávanie nákazy, okamžité izolovanie a kontrolovanie pohybu nakazených. A pokiaľ nám to situácia dovolí, ďalšie v poradí efektívnosti nie sú dotácie financované novým dlhom, ale práve postupné otváranie ekonomiky.

To automaticky zmenší krátkodobý problém s likviditou a zníži pravdepodobnosť nesolventnosti a narušenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov, čo býva tá najväčšia strata. Potom v rebríčku prichádza pomoc (skoro) „zadarmo“ vo forme odkladu platieb štátu a poskytnutia štátnych záruk pre bankové úvery. A až potom je tu priestor pre masívne, pokiaľ sa dá adresné, ale najmä rýchlo vyplatené dotácie, čo požadovala výzva ekonómov.

Diskusiu o tom, kedy otvoriť ekonomiku, doteraz zbytočne ovplyvňoval úplne nereálne nastavený model IZP. Ten opakovane prognózoval tzv. exponenciálny nárast infikovaných na Slovensku (najprv 500-tisíc, potom 170-tisíc, predpokladám, že ďalšia verzia tento týždeň už bude pod 40-tisíc). Na stole máme takéto nezmyselné prognózy aj potom, čo dáta naznačujú niečo úplne iné. Predpokladám, že práve pre tieto nerealistické prognózy IZP modelu vôbec zbytočne vznikla prekvapivá diskusia o „lockdowne“.

Pri načasovaní otvorenia ekonomiky treba sledovať najmä klesajúce domáce prípady nákazy (keďže tie „importované“ už seriózne kontrolujeme), ako aj realistické prognózy do budúcnosti verzus naše kapacity v zdravotníctve. Samozrejme, za predpokladu pokračujúceho masívneho testovania (príklad Pezinka však nepridáva dôvere v naše dáta). A práve tu to dnes vyzerá relatívne priaznivo pre skoré čiastočné otváranie. Veľká časť nakazených bola doteraz zo zahraničia a aspoň najbližšie mesiace sa zdá, že máme dostatočné kapacity v zdravotníctve. Podnikateľskému sektoru by sme preto mali tlmočiť čo najzrozumiteľnejšou formou, kedy očakávame, že podmienky pre postupné otváranie budú naplnené, aby sa vedel pripraviť.

Je pritom pravdou, že veľká časť priemyslu závisí od dopytu mimo Slovenska a nie je tak pod našou kontrolou. Tu treba tlačiť na rozumnú koordináciu na úrovni EÚ (napríklad lobing za plošné povinné zavádzanie nosenia rúšok, dodržiavania vzdialeností a sprísnené hygienické regulácie v obchodoch, aby otvorenie hraníc a výroba v nadnárodných reťazcoch mohla nabehnúť v rovnakom čase).

Môžeme sa tešiť z toho, že Nemecko vyčlenilo obrovské finančné dotácie (vrátane záruk) pre svoju ekonomiku, pretože v dobrých časoch na rozdiel od nás dosahovalo rozpočtové prebytky. Poteší takisto, že situácia v Ázii sa zlepšuje, pretože to je pre nemeckú, a teda aj našu výrobu dôležitý odberateľ.

Svoju ekonomiku však v súčasnosti škrtíme aj zastavením maloobchodu a služieb, ktoré sú závislé od našej kúpyschopnosti. Nevytvára sa tu veľký rast HDP, ale pracuje tu veľa ľudí s nižším príjmom, nižšími úsporami a často nemožnosťou práce cez home office. Práve tu by sme teda mali sústrediť prvé otváranie.

Samozrejme, odblokovanie ekonomiky by malo byť postupné, kontrolované a so splnením súčasných prísnych hygienických podmienok vrátane rúšok, odstupov a regulácie počtu zákazníkov. Reštrikčné opatrenia by mali byť čo najviac adresné (nie plošné ako doteraz), zamerané na ohrozené skupiny a regióny. A, samozrejme, v prípade opätovného nárastu infikovaných by sa okamžite jednotlivé opatrenia flexibilne menili.

(písané pre postoj.sk)

Teraz najčítanejšie