Ako politici na západe ignorovaním spravodajských varovaní o epidémii ohrozujú existenciu demokracie

“Plytkí muži veria v šťastie alebo za okolností. Silní muži veria v príčinu a následok.“— Ralph Waldo Emerson

Odhaduje sa, že vo voľnej prírode sa nachádza približne 1,5 milióna vírusov, o ktoré bližšie ešte nepoznáme. Ktorýkoľvek z nich sa môže za istých okolností dostať do ľudskej populácie. Čo je najdôležitejšie, je to, že z tých odhadovaných 1,5 milióna vírusov, v súčasnosti poznáme asi len 3000. Zvyšok sa nachádza v tzv. known unknowns kolonke. To, že vedecká komunita je oboznámená s len 0,2% všetkých vírusov, znamená, že mnohé ďalšie nielenže nepoznáme, ale nie sme na ne vôbec pripravení. Nazývajú sa aj choroba X a ešte donedávna ňou bola aj COVID-19.

Práve podobné informácie by mali ovládať všetci zainteresovaní, ktorým či už pracovne, alebo z funkcie prináleží ochrana zdravia, alebo bezpečnosť populácie. Pretože, čím viac budeme prevážať v otrasných podmienkach masovo zvieratá krížom krážom po celom svete, klčovať pralesy, jesť netopiere a iných domácich miláčikov, o to viac budeme riskovať, že na nás preskočí vírus, ktorý bol doteraz neobjavený. Toto je fakt, a na podobnú eventualitu ktorej teraz ľudstvo čelí, mali byť svetoví lídri pripravení, že raz príde.

Pretože, nedajte sa pomýliť. Pandémia COVID-19, nie je to udalosť tzv. čiernej labute – termín, ktorý vytvoril Nassim Nicholas Taleb, ktorý opisuje udalosti s veľkým dosahom, ktoré sú nepredstaviteľné, skôr ako k nim dôjde. Epidemiológovia už desaťročia varujú, že pandémia nového chrípkového kmeňa bola nevyhnutná. Najvýraznejším varovným prstom od matky prírody v novom tisícročí bolo prepuknutie SARS v rokoch 2002 – 2004 (ďalšie boli pandémia prasacej chrípky, alebo prepuknutie vtáčej chrípky H5N1 začiatkom milénia). Na západe sa pozornosti tomuto koronavírusu veľa neušlo (bude asi aj kvôli tomu, že v tom istom čase, a teda v marci 2003 sa začala vojna v Iraku). Nebude to však náhodou, že práve tie krajiny ktoré v dnešnej kríze účinne zareagovali na prepuknutie COVID-19, boli práve tie z východnej Ázie, ktoré boli ohniskami SARS a H5N1 a dostatočne sa z nich poučili.

Existovali teda varovania, mali sme aj vedomosti, a práve aj to neospravedlňuje opozdené reagovanie takej veľmoci na získavanie viac zdrojových informácií, akou sú Spojené štáty americké. Americká spravodajská komunita, a najmä špecializované agentúry, sú neporovnateľne viac vybavenejšie, majú oveľa lepší prístup k dátam, čítajú viac zamestnancov a sú lepšie financované ako jej protipól napríklad v Európskej únii. Zatiaľ čo pre pan-európsku European Centre for Disease Prevention and Control (ECDC) pracuje približne 300 epidemiológov, s rozpočtom približne €50 miliónov eur, pre americkú federálnu Centers for Disease Control and Prevention (CDC) pracuje cca 15,000 špecialistov s ročným rozpočtom vyše $11 miliárd dolárov.

Len čo sa týka západných krajín, už teraz sa dá jednoznačne vylúčiť, že by išlo o tzv. zlyhanie spravodajských služieb, ako to bolo napríklad v prípade, keď nevedeli predvídať dezintegráciu Sovietskeho zväzu, alebo dramatický vzostup ISIS. Práveže,v jednotlivých štátoch Európskej únie, ale aj na strane Spojených štátov, už teraz vieme povedať, že došlo k takzvanému zlyhaniu politík, resp. politických reprezentantov. Je potvrdené, že pri COVID-19 si spravodajské služby urobili svoju prácu. Napríklad, pred vyše rokom, v rámci celosvetového hodnotenia hrozieb, bolo pod záštitou ODNI (Office of the Director of National Intelligence) vypracované nasledujúce varovanie: “Posudzujeme, že Spojené štáty a svet zostanú zraniteľné voči budúcej pandémii chrípky, alebo rozsiahlemu prepuknutiu nákazlivej choroby, ktorá by mohla viesť k veľkej miere úmrtí, zdravotných postihnutí, vážne ovplyvniť svetovú ekonomiku, zaťažiť medzinárodné zdroje a zvýšiť počet výziev na podporu zo strany USA.“ 

Americké spravodajské služby varovali zainteresovaných o šíriacom sa novom víruse už v novembri minulého roka. Po tom, čo Čína konečne až 31. demembra oficiálne priznala pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), že má problém, ktorý sa jej vymyká spod kontroly, bezpečnostné orgány hneď po novom roku, 3. januára informovali už priamo prezidenta Trumpa o situácii (aj keď teraz sa k tomu nepriznáva, z pochopiteľných dôvodov). V tomto prípade tajné služby splnili svoj raison d’être. Varovné ‘dymové signály’ sa dostali na tie najvyššie miesta, a odtiaľto s nimi malo byť patrične naložené.

Núdza o spravodajské varovania a odporúčania teda neboli. Aj keď Čína spočiatku tvrdohlavo a hanebne zavádzala celý svet, a WHO jej v tom sekundovala, špičkové agentúry po celom svete už vedeli koľká bije a k čomu sa pravdepodobne schyľuje. CIA, DIA varovali jednotným hlasom, a podľa niektorých neoverených zdrojov vojenské Národné stredisko pre lekárske spravodajstvo (NCMI) tvrdilo už v novembri, že sa môže jednať o “kataklyzmatickú udalosť.” Avšak, tu kosa narazila na kameň, keďže zo strany administratívy prezidenta Trumpa odvtedy dochádzalo len k zľahčovaniu celej situácie a konšpiračným úvahám. Napriek týmto varovaniam, prezident Trump 22. Januára povedal: “Máme to úplne pod kontrolou. Jedná sa len o jednu nakazenú osobu, prichádzajúcu z Číny a máme to pod kontrolou. Bude to v poriadku.”

Komu niet rady, tomu ozaj niet pomoci. Tu sa jedná však o prúser. Veľký prúser a takisto ako budú stúpať počty obetí, američania budú hľadať vinníka, presne tak isto ako ho bude hľadať v niekom aj Donald Trump. V priebehu januára bol COVID-19 podľa neho len výmysel demokratov, potom to boli zlí európania ktorí vo veľkom lietali a roznášali vírus do USA, a len nedávno už začal spomínať aj Čínu. Toto bude zaujímavé sledovať, pretože ak sa Trump bude silou-mocou dožadovať svojho znovuzvolenia, vinník sa bude musieť v niekom určite nájsť, a vieme ako sa americký prezident rétoricky vyžíva do niekoho sa navážať. Taktiež si vieme predstaviť s akou ‘ľahkosťou’ to bude Čína znášať. Ale to je na inú tému.

Ďalším problematickým článkov v celom bezpečnostnom aparáte, ktorý má chrániť národ, je že prezident sa obklopuje ľuďmi, ktorí konajú a hlavne myslia tak, ako od nich očakáva. Lenže toto je dvojsečná zbraň, pretože zlé úsudky krok za krokom kontaminujú všetky ramená vlády pre tvorbu politík, alebo zamedzením ich vzniku. Kto nesúhlasí s niečím, (ne)dobrovoľne si onedlho podáva rezignáciu. Žiaľ, toto neplatí len pre Trumpa na druhej strane Atlantiku, pretože tento úkaz je udomácnený aj v našich politických šírkach. Bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Henry Kissinger sa nechal počuť, keď pri istej záležitosti neprechádzali varovania zo spravodajskej komunity: “Varovali ste ma, ale nepresvedčili ste ma.” Nie každý riaditeľ, alebo dezignovaný zamestnanec spravodajskej služby má dostatočné presvedčovacie schopnosti, tak isto ako nie každý líder má v sebe zabudovaný vyšší inštinkt rozpoznať skutočné hrozby, ako to bolo v prípade napríklad Themistokla.

Väčšina svetových lídrov nemá disciplínu na vykonávanie rutinného tzv. horizon scanning založených na rizikách, ktoré hrozia svetu a stále menej vyvíjajú potrebné pohotovostné plány. Ešte zriedkavejším úkazom je žiaľ líder, ktorý nielen, že na základe predpovedí idenfikuje hrozbu v dostatočnom časovom predstihu, ale podľa toho aj následne koná. Populistické hlášky idú na čas bokom, a líderstvo sa ukáže najmä v tom ako dokáže implementovať potrebné zmeny a nakloniť si verejnosť aspoň do istej miery. Príkladov v histórii je mnoho. O pozitívnych príkladoch skutočného líderstva som písal podrobnejšie na tomto a tomto mieste.

Aj jedineční lídri z antického Grécka chybovali

Jeden mor už raz jednu demokraciu pochoval na istý čas. Atény boli v 5. storočí pred naším letopočtom na vrchole svojej slávy. Lenže v druhom roku Peloponézskej vojny proti Sparte a jej spojencom, sa pravdepodobne cez námorný prístav dostala do Atén epidémia aká u nich nemala dovtedy obdoby. Perikles bol určite velikánom svojej doby, štátnikom a lídrom v pravom zmysle slova. Avšak, zatiaľ ako sa sústredil na vojnu, a budovaniu svojho odkazu v podobe Aténinho chrámu (Partenónu) na Akropole, nevenoval dostatočnú pozornosť správam z Afriky, že sa šíri mor a uzavrel Aténsky prístav, až keď bolo neskoro.

V Aténach zomrelo v nasledujúcich troch rokoch vyše 70 tisíc obyvateľov a teda približne každý štvrtý obyvateľ, vrátane samotného vládcu Perikla. Nepremožiteľné mesto na pahorku a kolíska demokracie, sa po epidémii už po nikdy nezotavilo, jeho politická sila sa oslabila a morálka ich armád i občanov výrazne klesla.

Tento scenár určite v najbližšej dobe nebude kompletne súdený do vienka Spojeným štátom, avšak pozor na paralely. Tak isto ako Atény vtedy, tak aj Spojené štáty dnes stelesňujú vzor demokracie vo svete. Tak ako boli Atény veľmocou najmä na mori, to isté dnes platí pre US marines. Podobnosti však platia aj pri opakovaní tých istých chýb. Atény boli otvorenou ekonomikou najmä vďaka prekvitajúcemu obchodu a polohe. Otvorený prístav Pireus neďaleko Atén sa stal achilovou pätou, tak ako sa dnešná svetová obchodná veľmoc nevzdala svojich otvorených hraníc a pustila si dnu COVID-19 cez prístavy a letiská. Áno pustila, keďže varovania existovali a mechanizmy na zastavenie vírusu taktiež. Žiaľ, podobne ako 25 storočí dozadu, Aténsky štátnici ignorovali varovania o šíriacej sa nákaze z iného kontinentu, tak isto aj v posledných mesiacov prezident Spojených štátov ignoroval varovania pochádzajúcich od spravodajských služieb a expertov.

Thukýdidés, historik, ktorý v tej dobe v Aténach žil a bol aj jedným z nakazených napísal: “Katastrofa bola tak omračujúca, že ľudia, ktorí nevedeli, čo sa stane ďalej, sa stali ľahostajnými voči každej vláde, náboženstvu alebo zákonu”. Thukýdidés bol presvedčený, že tí, ktorí sa nepoučili z minulých chorôb, sú odsúdení na to, aby sa opakovali. Skok do našej doby: keď som bol študentom na univerzite v Londýne, pozerali sme sa bližšie na kolaboratívnu analýzu z dielne CIA ohľadne ponaučení z epidémie SARS z roku 2003, kde na jej vypracovanie pozvali externých expertov. Toto sú niektoré z odporúčaní zo správy z toho istého roku, ktoré sú relevantné aj pre dnešok:

1.) “SARS by malo slúžiť ako varovanie pred vážnymi následkami, ktoré sa môžu vyskytnúť po celom svete, na všetkých úrovniach – verejného zdravia, hospodárstva politiky. Choroba sa môže kedykoľvek znova presunúť zo zvieracích hostiteľov na človeka.” K tomuto niet čo dodať, naplnilo sa to do bodky.

2.) “Čestnosť a otvorenosť vlád a úradníkov verejného zdravotníctva sú obzvlášť dôležité.” Tento bod je obzvlášť relevantný, aj v reflekcii na to, ako Trumpova administratíva reagovala v počiatočnej fáze šírenia infekčného ochorenia. V dnešnej dobe, žiaľ fakty nie sú výsadou politiky tak ako ním je klamstvo. Inými slovami, politika vytvárania a obviňovania z #FakeNews kadekoho počas krízovej situácie a je to mimoriadne nebezpečné. Ak nemôže politik zariadiť, aby spravodajské informácie vyhovovali jeho politike, problémom nie sú samotné spravodajské informácie. Pretože, dvoma stranami mince pre každý prípad, sú PRAVDA a NEPRAVDA, a nie MOJA vs. TVOJA pravda. FAKTY by nemali byť brané ako politický nástroj, takým nástrojom sa už stali KLAMSTVÁ.

3.) “Ďalšou pandémiou bude pravdepodobne nový kmeň chrípky, na ktorý bude schopný účinne reagovať mobilizáciou výroby liekov a vakcín, len niekoľko málo krajín na svete”, znie ďalšie varovanie z analýzy. Za seba sa pýtam – keď sa tento text dostal ku mne, už počas štúdia na univerzite pred 10 rokmi, koľko myslíte, že osôb v našom bezpečnostnom aparáte sa s podobnými bezpečnostnými analýzami poctivo zaoberalo? Myslíte, že bývalý šéfovia Správy štátnych hmotných rezerv a Ministerstva vnútra takéto rozbory videli? Ja pevne verím. Spomeniete si na tú fabriku na výrobu vakcín čo sa mala postaviť pri Malackách v rámci preventívnych opatrení? Nie? Asi preto, že sa z toho nápadu upustilo.

Pokus terajšej vlády na vybudovanie fabriky pri Malackách, ktorá mala slúžiť na výrobu vakcín, aby zvýšila rýchlosť pri ochrane občanov Slovenska v prípade epidémie tým, že zníži závislosť od zahraničných dodávok vakcín v prípade krízy, sa rozplynula rovnako tajne ako aj nápad sám o sebe. Vieme si predstaviť, ako počas globálnej krízy hierarchia funguje, a ako systém poradovníka bude približne vyzerať. Ale všetko mohlo byť inak. Príklad: nemecká firma príde s osvedčenou vakcínou voči COVID-19. Slovensko by získalo povolenie a formulu na výrobu vakcíny, a hneď na to sa mohli začať vyrábať vo veľkom priamo na Slovensku. Za súčasnej situácie však budeme vydaní na milosť, pomoci zo zahraničia, hlavne tí čo budú v ohrození života. Platí to aj v situácii, ak by niekto zo slovenských vedcov objavil účinnú vakcínu. Taktiež by sa musela vo veľkom vyrábať len v zahraničí. To na margo pripravenosti štátu bojovať s epidémiou u nás. Budeme musieť poslušne čakať v rade a mnohí za to medzitým zaplatia tým najcennejším. Máme sa komu poďakovať. Posledných 30 rokov bol systém civilnej ochrany u nás systematicky demontovaný.

Keď som pred niekoľkými rokmi písal blog na recenziu knihy Spillover: Animal Infections and the Next Human Pandemic od Davida Quammena, obvolal som si laboratóriá, aby som si overil informácie, či naozaj nemáme na Slovensku ani jedno špecializované laboratórium najvyššieho zaradenia typu ‘bio-safety level‘ č. 4. Všade kde som sa dovolal sa preľakli, že prečo vyzvedám a nech neotravujem.

To, že u nás je to proste tak, nás neprekvapuje, zvykli sme si. Ale to, že epidémia pristihne nepripravených aj také krajiny ako Nemecko, Francúzsko, alebo Spojené štáty, to už mnohým ako si nejde do hlavy. Keď krajiny známe svojou omnoho lepšou organizačnou a materiálnou pripravenosťou zlyhávajú, čo potom, keď sa infekčné ochorenie začne šíriť v krajinách rovníkovej Afrike? A práve o to ide. Nikto by sa nemal spoliehať. Na nikoho a nič. Tak ako by sa nemali malé krajiny spoliehať na veľmoci, tak by sa nemali ani občania ktorejkoľvek krajiny spoliehať na to, že ich podpriemerní politici dokážu ochrániť pred krízou alebo počas nej.

 ~  ~  ~

Sofoklova hra Kráľ Oidipus, ktorá bola napísaná v období moru v Aténach je síce tragédia par excellence, ale pripomeňme si aj jej politickú rovinu: keď si kráľ dá zavolať veštca a pýta sa ho, ako sa zbaví kliatby a nákazy ktorej podľahlo celé jeho kráľovstvo, veštec Teiresias mu odpovie, že práve on stojí za celým nešťastím. Kráľ mu neverí, a nechce veriť ani to, že moru v jeho krajine sa zbavia iba vtedy, keď bude potrestaný samotný vinník.

Odhliadnuc od antických metafor, aj my by sme si mali zobrať ponaučenie nielen z tejto hry, ale hlavne zo zlyhaní našich politických špičiek. V niektorej krajine buď nevenovali dostatočnú pozornosť čo sa stalo v nedávnej minulosti, a teda nedostatočne pripravili krajinu na eventuality, iní zas ignorovali varovania, a oneskorene reagovali. Práve tým podkopávajú a ohrozujú demokratické zriadenie, lebo hrozí, že skolabuje celý systém. Sme len na začiatku krízy, ktorej dozvukom bude kríza ekonomická, a možno vďaka mnohým neprekonaným flustráciám, aj psychologická. Snáď sa poučíme a po nej nastane aj politické zemetrasenie, pretože nielen ako západ, ale celý svet si koleduje o veľký prúser.

Tragické dôsledky totiž neobídu ani tých najcnostnejších. Historické paralely sú nám toho dôkazom. To však neznamená, že sa zaobídeme bez cností, ktoré má mať skutočný líder. Práve naopak, zúfalo ich potrebujeme. Hlavne do budúcna, keď toto celé pominie. Lebo, či sa vám to páči alebo nie, aj toto je len ďalší varovný prst. Nasledujúca globálna kríza (si dosaďte), alebo pandémia už k nám nemusí byť taká ohľaduplná. Nevieme síce kedy a v akej intenzite príde, ale s určitosťou vieme povedať, že už teraz je za rohom.

Autor je zakladajúcim členom politického hnutia Progresívne Slovensko. Text a myšlienky vychádzajú z autorovho presvedčenia a nevyhnutne sa nemusia zhodovať s oficiálnymi stanoviskami spomínaného hnutia.